Ako sa vyvíjala náuka o trojici?

TERAZ by ste sa mohli spýtať: ‚Ak trojica nie je biblickým učením, ako sa stala náukou kresťanstva?‘ Mnohí sa nazdávajú, že bola formulovaná na Nicejskom koncile v roku 325 n. l.

No nie je to celkom tak. Nicejský koncil vyhlásil, že Kristus je tej istej podstaty ako Boh, čím bol položený základ pre neskoršiu trinitársku teológiu. Nezaviedol však trojicu, pretože na koncile sa nič nehovorilo o svätom duchu ako o tretej osobe trojjediného Božstva.

 Akú úlohu zohral v Nicei Konštantín

PO MNOHÉ roky narážala rozvíjajúca sa myšlienka, že Ježiš je Boh, na veľký odpor opierajúci sa o Bibliu. Rímsky cisár Konštantín v snahe vyriešiť spor zvolal všetkých biskupov do Nicey. Z celého ich počtu sa dostavil len zlomok, okolo tristo biskupov.

Konštantín nebol kresťan. Údajne sa neskôr obrátil, ale pokrstený bol až na smrteľnej posteli. Henry Chadwick v knihe Raná cirkev (angl.) o ňom hovorí: „Konštantín, tak ako jeho otec, uctieval neporazené slnko... jeho obrátenie by sa nemalo vysvetľovať ako vnútorná skúsenosť milosti. Bola to záležitosť vojenská. Nikdy veľmi jasne nechápal kresťanské učenie, ale bol presvedčený, že víťazstvo v boji je darom od Boha kresťanov.“

Akú úlohu zohral tento nepokrstený cisár na Nicejskom koncile? Encyclopaedia Britannica hovorí: „Konštantín sám predsedal, aktívne riadil rokovania a osobne navrhol... rozhodujúcu formuláciu vyjadrujúcu vzťah Krista k Bohu vo vyznaní, ktoré vyšlo z koncilu, ‚jednej podstaty s Otcom‘... Biskupi, zastrašení cisárom, s výnimkou dvoch, vyznanie viery podpísali, mnohí z nich veľmi proti vlastnému presvedčeniu.“

Ako vidno, Konštantínova úloha bola rozhodujúca. Po dvoch mesiacoch zúrivej náboženskej debaty tento pohanský politik zasiahol a rozhodol v prospech tých, ktorí hovorili, že Ježiš je Boh. Ale prečo? Iste nie z biblického presvedčenia. „Konštantín v zásade vôbec nerozumel otázkam, ktoré si kládla grécka teológia,“ hovoria Krátke dejiny kresťanského učenia (angl.). Čomu však rozumel, bolo to, že náboženský rozkol ohrozuje jeho ríšu, a chcel upevniť svoje panstvo.

Nikto z biskupov, ktorí boli v Nicei, však nepresadzoval trojicu. Rozhodli len o povahe Ježiša, nie však o úlohe svätého ducha. Ak bola trojica jasnou biblickou pravdou, či ju vtedy nemali navrhnúť?

Ďalší vývoj

PO NICEI po celé desaťročia pokračovali debaty na túto tému. Tí, ktorí verili, že Ježiš nie je rovný Bohu, sa na čas znovu dostali do priazne. No neskôr cisár Teodózius rozhodol proti nim. Zaviedol vyznanie Nicejského koncilu ako normu pre svoju ríšu a v roku 381 n. l. zvolal Konstantinopolský koncil, aby upresnil jeho formuláciu.

Koncil sa zhodol, že svätý duch má byť postavený na tú istú úroveň ako Boh a Kristus. Po prvý raz sa začala objavovať trojica kresťanstva.

Ale ani po Konstantinopolskom koncile sa trojica nestala všeobecne prijímaným vyznaním. Mnohí boli proti nej, a dosiahli tým to, že boli násilným spôsobom prenasledovaní. Až v neskorších storočiach bola trojica formulovaná do ustálených vyznaní. — The Encyclopedia Americana poznamenáva: „Plný rozvoj trinitárstva nastal na Západe,  v stredovekej scholastike, keď sa objavil pokus o výklad v pojmoch filozofie a psychológie.“

Atanaziánske vyznanie

TROJICA bola plnšie definovaná v atanaziánskom vyznaní. Atanázius bol duchovný, ktorý v Nicei podporil Konštantína. Vyznanie, ktoré nesie jeho meno, vyhlasuje: „Uctievame jedného Boha v trojici... Otec je Boh, Syn je Boh a Svätý Duch je Boh; a predsa to nie sú traja bohovia, ale jeden Boh.“

Dobre informovaní učenci sa však zhodujú, že Atanázius toto vyznanie nezložil. The New Encyclopaedia Britannica poznamenáva: „Východnej cirkvi bolo vyznanie neznáme až do 12. storočia. Od 17. storočia sa učenci všeobecne zhodujú v tom, že atanaziánske vyznanie nenapísal Atanázius (zomrel r. 373), ale bolo pravdepodobne zložené v južnom Francúzsku počas 5. storočia... Vyznanie, zdá sa, malo vplyv predovšetkým v južnom Francúzsku a v Španielsku v 6. a 7. storočí. V 9. storočí sa používalo v cirkevnej liturgii v Nemecku a o čosi neskôr v Ríme.“

A tak od Kristových čias prešli celé storočia, kým bola trojica v kresťanstve všeobecne prijatá. A pri tom všetkom, čím sa vlastne rozhodovanie riadilo? Božím slovom alebo cirkevnými a politickými ohľadmi? E. W. Hopkins na to odpovedá v Pôvode a vývoji náboženstva (angl.): „Konečná ortodoxná definícia trojice bola prevažne vecou cirkevnej politiky.“

Predpovedané odpadnutie

TÁTO hanebná história trojice zodpovedá tomu, čo Ježiš a jeho apoštoli predpovedali na čas, ktorý príde po nich. Hovorili, že nastane odpadnutie, odklon, odchýlka od pravého uctievania až do Kristovho návratu, keď bude pravé uctievanie obnovené pred Božím dňom zničenia tohto systému vecí.

O tom „dni“ povedal apoštol Pavol: „Nepríde, kým najprv nepríde odpadnutie a nebude zjavený človek nezákonnosti.“ ​(2. Tesaloničanom 2:3, 7) Neskôr predpovedal: „Po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci a nebudú šetriť stádo. Ba aj z vás samých povstanú muži, čo budú prevrátene hovoriť, aby strhli učeníkov za sebou.“ ​(Skutky 20:29, 30, preklad Novej Vulgáty) Aj iní Ježišovi učeníci písali o tomto odpadnutí s jeho ‚nezákonnou‘ triedou duchovenstva. — Pozri napríklad 2. Petra 2:1; 1. Jána 4:1–3; Júdu 3, 4.

Pavol napísal aj toto: „Lebo bude čas, keď neznesú zdravého učenia, ale podľa vlastných žiadostí budú si hromadiť učiteľov, lebo ich budú svrbieť uši, a odvrátia sa od pravdy a obrátia sa k bájkam.“ — 2. Timotejovi 4:3, 4, RP.

Sám Ježiš vysvetlil, kto stojí za týmto odpadnutím od pravého uctievania. Povedal, že zasial dobré semená, ale že nepriateľ, satan, naseje do poľa burinu. Tak sa s prvými listovými čepeľami pšenice objavila aj burina. Dal sa teda očakávať odklon od čistého kresťanstva až do žatvy, keď Kristus dá veci do poriadku. (Matúš 13:24–43) The Encyclopedia Americana poznamenáva: „Trinitárstvo štvrtého storočia neodzrkadľovalo presne rano kresťanské učenie o povahe Boha; bolo naopak odklonom od tohto učenia.“ Kde bol počiatok tohto odklonu? — 1. Timotejovi 1:6.

Čo naň vplývalo

PO CELOM starovekom svete bolo už od čias Babylónie obvyklé uctievanie pohanských bohov zoskupených do trojíc alebo  triád. Tento vplyv bol zjavný v Egypte, Grécku i Ríme v storočiach pred Kristom i po Kristovi. A po smrti apoštolov začali takéto pohanské názory prenikať do kresťanstva.

Historik Will Durant si všíma: „Kresťanstvo nezničilo pohanstvo; prijalo ho za svoje... Predstavy o božskej trojici prišli z Egypta.“ A Siegfried Morenz v knihe Egyptské náboženstvo poznamenáva: „Trojica bola hlavnou starosťou egyptských teológov... Traja bohovia sú spájaní a zaobchádza sa s nimi ako s jednou bytosťou, ktorá je oslovovaná v jednotnom čísle. Takto duchovná sila egyptského náboženstva preukazuje priamu spojitosť s kresťanskou teológiou.“

A tak duchovní žijúci koncom tretieho a začiatkom štvrtého storočia v egyptskej Alexandrii, medzi ktorých patril aj Atanázius, odrážali tento vplyv, keď formulovali myšlienky, ktoré viedli k trojici. Ich vplyv sa potom šíril ďalej, takže Morenz považuje „alexandrijskú teológiu za sprostredkovateľa medzi egyptským náboženským dedičstvom a kresťanstvom“.

V predhovore k Dejinám kresťanstva od Edwarda Gibbona čítame: „Ak bolo pohanstvo kresťanstvom premožené, potom je rovnako pravdivé, že kresťanstvo bolo pohanstvom pokazené. Čistý deizmus raných kresťanov... bol rímskou cirkvou zmenený na nezrozumiteľnú dogmu o trojici. Mnohé pohanské poučky vymyslené Egypťanmi a idealizované Platónom boli zachované ako hodné viery.“

Slovník náboženského poznania hovorí, že trojica je podľa názoru mnohých „deformácia vypožičaná z pohanských náboženstiev a zaštepená na kresťanskú vieru“. A Pohanstvo v našom kresťanstve vyhlasuje: „Pôvod [trojice] je úplne pohanský.“

Preto napísal James Hastings v Encyklopédii náboženstva a etiky: „V indickom náboženstve sa napríklad stretávame s trojicou Brahma, Šiva a Višnu a v egyptskom náboženstve s trojicou Oziris, Izis a Hórus. Pohľad na Boha ako na trojicu nachádzame nielen v historických náboženstvách. Možno si pripomenúť najmä novoplatónsky názor na Najvyššiu a Najvzdialenejšiu Skutočnosť, ktorá je „reprezentovaná formou triády“. Čo má grécky filozof Platón do činenia s trojicou?

Platonizmus

USUDZUJE sa, že Platón žil v rokoch 428 až 347 pred Kristom. Hoci neučil trojicu v jej terajšej podobe, jeho filozofia otvorila cestu k nej. Neskôr vznikali filozofické hnutia, v ktorých boli zahrnuté názory odvodené z triád, a tie boli ovplyvnené Platónovými predstavami o Bohu a prírode.

Francúzsky Nouveau Dictionnaire Universel (Nový univerzálny slovník) hovorí o Platónovom vplyve: „Platónska trojica, sama osebe iba prebudovanie starších trojíc pochádzajúcich od ranejších národov, sa javí ako racionálna filozofická trojica atribútov, ktoré dali zrod trom hypostázam alebo božským osobám, o ktorých učia kresťanské cirkvi... Koncepciu božskej trojice tohto gréckeho filozofa... možno nájsť vo všetkých starovekých [pohanských] náboženstvách.“

Nová Schaff–Herzogova encyklopédia náboženského poznania (angl.) poukazuje na vplyv tejto gréckej filozofie: „Učenie o Logosovi a trojici dostalo svoju podobu od gréckych Otcov, ktorí... boli veľmi ovplyvnení, priamo či nepriamo, platónskou filozofiou... Že sa chyby a skreslenia vkradli do cirkvi z tohto zdroja, nemožno poprieť.“

Cirkev prvých troch storočí hovorí: „Náuka o trojici bola postupným a pomerne neskorým útvarom;... pochádzala zo zdrojov úplne cudzích židovským a kresťanským Písmam;... vyrástla a bola naštepená na kresťanstvo rukami Platónom ovplyvnených Otcov.“

Koncom tretieho storočia n. l. sa „kresťanstvo“ a nová platónska filozofia nerozlučne spojili. Ako hovorí Adolf Harnack v Náčrte dejín dogmy (angl.), cirkevné učenie „sa pevne zakorenilo v pôde helenizmu [pohanského gréckeho myslenia]. Tým sa stalo záhadou pre prevažnú väčšinu kresťanov.“

Cirkev tvrdila, že jej nové učenie sa zakladá na Biblii. Ale Harnack hovorí: „V skutočnosti legalizovala vo svojom strede helénske špekulácie, poverčivé názory a zvyky pohanských náboženských mystérií.“

 Andrews Norton hovorí o trojici v knihe Uvádzanie dôvodov (angl.): „Sledovať históriu tejto náuky a objaviť jej zdroj môžeme nie v kresťanskom zjavení, ale v platónskej filozofii... Trojica nie je náuka Krista a jeho apoštolov, ale výmysel školy neskorších platonikov.“

Tak odpadnutie predpovedané Ježišom a apoštolmi dosiahlo v štvrtom storočí n. l. svoj plný rozkvet. Rozvinutie trojice to tiež dosviedčalo. Odpadnuté cirkvi si začali osvojovať aj iné pohanské predstavy, ako pekelný oheň, nesmrteľnosť duše a modlárstvo. Duchovne povedané, kresťanstvo nastúpilo svoj predpovedaný vek temna, ovládaný vzmáhajúcim sa „človekom nezákonnosti“, triedou duchovenstva. — 2. Tesaloničanom 2:3, 7.

Prečo o tom neučili Boží proroci?

PREČO po celé tisícročia nikto z Božích prorokov neučil svoj ľud o trojici? Nebol by aspoň Ježiš využil svoje schopnosti veľkého Učiteľa na to, aby objasnil trojicu svojim nasledovníkom? Bol by Boh inšpiroval stovky stránok Písma a pritom žiadne z týchto poučení nepoužil na to, aby učil o trojici, ak je to „ústredná náuka“ viery?

Môžu kresťania veriť, že by Boh storočia po Kristovi a potom, ako inšpiroval zápisy Biblie, začal zrazu formulovať náuku, ktorá bola po tisíce rokov neznáma jeho služobníkom, ktorá je „nevyspytateľným tajomstvom“, „ľudským rozumom nevystihnuteľná“, ktorá má preukázateľne pohanské pozadie a je „prevažne vecou cirkevnej politiky“?

Svedectvo dejín je jasné: Náuka o trojici je odklonom od pravdy, odpadnutím od nej.

[Zvýraznený text na strane 8]

‚Trinitárstvo štvrtého storočia bolo odklonom od raného kresťanského učenia.‘ — The Encyclopedia Americana

[Rámček na strane 9]

„Triáda Veľkých bohov“

Mnohé stáročia pred Kristom existovali triády čiže trojice bohov v starovekej Babylónii a Asýrii. Francúzska „Laroussova encyklopédia mytológie“ si všíma jednu takú triádu z tejto mezopotámskej oblasti: „Vesmír bol rozdelený na tri oblasti a každá z nich sa stala okruhom pôsobenia jedného boha. Anuov diel bola obloha. Zem bola daná Enlilovi. Ea sa stal vládcom vôd. Spolu tvorili triádu Veľkých bohov.“

[Rámček na strane 12]

Hinduistická trojica

Kniha „Symbolika hindských bohov a rituálov“ hovorí o hinduistickej trojici, ktorá existovala stáročia pred Kristom: Šiva je jeden z bohov trojice. Hovorí sa o ňom, že je bohom ničenia. Ďalší dvaja bohovia sú Brahma, boh tvorenia, a Višnu, boh udržiavania... Aby sa ukázalo, že tieto tri procesy sú jedným a tým istým procesom, traja bohovia sú spojení do jednej postavy.“ — Vydal A. Parthasarathy, Bombay.

[Obrázok na strane 8]

„Konštantín v zásade vôbec nerozumel otázkam, ktoré si kládla grécka teológia.“ — Krátke dejiny kresťanského učenia

 [Obrázky na strane 10]

1. Egypt. Triáda Hórus, Oziris, Izis; 2. tisícročie pred n. l.

2. Babylon. Triáda Ištar, Sin, Šamaš; 2. tisícročie pred n. l.

3. Palmýra. Triáda mesačný boh, Pán nebies, slnečný boh; asi 1. storočie n. l.

4. India. Trojjediné hindské božstvo; asi 7. storočie n. l.

5. Kampučija. Trojjediné budhistické božstvo; asi 12. storočie n. l.

6. Nórsko. Trojica (Otec, Syn, svätý duch); asi 13. storočie n. l.

7. Francúzsko. Trojica; asi 14. storočie n. l.

8. Taliansko. Trojica; asi 15. storočie n. l.

9. Nemecko. Trojica; asi 19. storočie n. l.

10. Nemecko. Trojica; 20. storočie n. l.