Je Boh vzhľadom na Ježiša vždy nadradený?

JEŽIŠ nikdy netvrdil, že je Boh. Všetko, čo o sebe povedal, ukazuje, že sa v ničom nepovažoval za rovného Bohu — ani v moci, ani v poznaní, ani vo veku.

V každom období jeho existencie, či v nebi, či na zemi, jeho reč a správanie odráža podriadenosť Bohu. Boh je vždy nadradený, Ježiš je ten menší, ten, ktorý bol Bohom stvorený.

 Ježiš odlišovaný od Boha

JEŽIŠ znovu a znovu poukazoval, že je tvorom oddeleným od Boha a že má nad sebou Boha, ktorého uctieva, Boha, ktorému hovorí „Otče“. V modlitbe k Bohu, teda k Otcovi, hovoril Ježiš o ‚tebe, jedinom pravom Bohu‘. (Ján 17:3) V Jánovi 20:17 povedal Márii Magdaléne: „Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“ ​(NV) Apoštol Pavol potvrdzuje tento vzťah v 2. Korinťanom 1:3: „Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista.“ Keďže Ježiš mal Boha, svojho Otca, nemohol zároveň byť tým Bohom.

Apoštol Pavol bezvýhradne hovorí o Ježišovi a o Bohu vždy ako o zreteľne odlišných: „My máme iba jedného Boha, Otca,... a jedného Pána, Ježiša Krista.“ ​(1. Korinťanom 8:6, NV) Apoštol dáva najavo rozdiel, aj keď sa zmieňuje o „prítomnosti Boha a Krista Ježiša a vyvolených anjelov“. (1. Timotejovi 5:21, Revised Standard Common Bible) Tak ako sú v Pavlovom texte v nebi odlišovaní od seba Ježiš a anjeli, tak je tu odlíšený aj Ježiš a Boh.

Závažné sú aj Ježišove slová z Jána 8:17, 18. Ježiš tu hovorí: „Vo vašom Zákone je napísané: ‚Svedectvo dvoch ľudí je pravdivé.‘ Som to ja, ktorý svedčím o sebe, a svedčí o mne Otec, ktorý ma poslal.“ Tu Ježiš ukazuje, že on a Otec, čiže všemohúci Boh, musia byť dve rozdielne osoby; lebo ako inak by mohli predstavovať dvoch svedkov?

Ježiš ukázal, že je bytosťou odlišnou od Boha, aj slovami: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, jedine Boh.“ ​(Marek 10:18, NV) Tým Ježiš povedal, že nikto nie je taký dobrý ako Boh, ani sám Ježiš. Boh je dobrý spôsobom, ktorý ho oddeľuje i od Ježiša.

Poddajný Boží služobník

JEŽIŠ neraz predniesol výroky, ako sú tieto: „Syn nemôže robiť nič sám od seba, iba to, čo vidí činiť svojho Otca.“ ​(Ján 5:19, RP) „Lebo som zostúpil z neba konať nie svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“ ​(Ján 6:38) „Čo učím, nie je moje, ale patrí tomu, kto ma poslal.“ ​(Ján 7:16) Nie je ten, kto posiela, nadradený tomu, kto je poslaný?

Tento vzťah je zjavný z Ježišovho podobenstva o vinici. Prirovnal Boha, svojho Otca, k majiteľovi vinice, ktorý odcestoval a nechal vinicu v opatere pestovateľov, ktorí predstavovali židovské duchovenstvo. Keď neskôr majiteľ posiela otroka, aby priniesol nejaké plody vinice, pestovatelia otroka zbijú a pošlú ho preč s prázdnymi rukami. Potom majiteľ posiela druhého otroka, neskôr tretieho, a obom sa dostáva rovnakého prijatia. Nakoniec majiteľ povie: „Pošlem svojho syna [Ježiša], milovaného. Na toho pravdepodobne budú brať ohľad.“ Ale skazení pestovatelia hovoria: „‚Toto je dedič, zabime ho, aby dedičstvo pripadlo nám.‘ S tým ho vyhodili von z vinice a zabili ho.“ ​(Lukáš 20:9–16) Tak Ježiš znázornil svoje postavenie toho, kto je poslaný Bohom konať Božiu vôľu, tak ako posiela otec poddajného syna.

Nasledovníci vždy hľadeli na Ježiša ako na poddajného Božieho služobníka, nie ako na rovného Bohu. Modlili sa k Bohu ohľadom  „tvojho svätého služobníka Ježiša, ktorého si pomazal“, „kým sa dejú znamenia a divy menom tvojho svätého služobníka Ježiša“. — Skutky 4:23, 27, 30, Petrů.

Boh vždy nadradený

HNEĎ na začiatku Ježišovej služby, keď Ježiš vystupoval z vody, v ktorej bol krstený, Boží hlas z neba povedal: „To je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ ​(Matúš 3:16, 17) Hovoril tu Boh, že je vlastným synom, že schvaľuje sám seba, že poslal sám seba? Nie, Boh Stvoriteľ povedal, že on, ako nadradený schvaľuje niekoho menšieho, svojho Syna, Ježiša, pre nadchádzajúce dielo.

Ježiš ukázal, že Otec je nadradený, keď povedal: „Jehovov duch je na mne, lebo ma pomazal, aby som oznamoval dobré posolstvo chudobným.“ ​(Lukáš 4:18) Pomazanie je udelenie právomoci alebo poverenie dané niekým nadriadeným niekomu, kto ešte právomoc nemá. Tu je Boh zreteľne nadriadený a nadradený, pretože pomazal Ježiša a dal mu právomoc, ktorú predtým nemal.

Ježiš zreteľne ukázal Otcovu nadradenosť, keď ho matka dvoch učeníkov žiadala, aby jej synovia sedeli jeden po jeho pravej a druhý po jeho ľavej ruke, keď príde do svojho kráľovstva. Ježiš odpovedal: „Sedieť sprava alebo zľava vedľa mňa neprináleží mne, lež ktorým to prihotovil môj Otec,“ čiže Boh. (Matúš 20:23, slovenský katolícky preklad z r. 1913–1926) Keby bol Ježiš Všemohúcim Bohom, bolo by jeho vecou udeľovať tieto postavenia. Ale Ježiš ich udeliť nemohol, lebo to bolo vecou Boha, a Ježiš nebol Boh.

Ježišove modlitby sú názorným príkladom jeho podriadeného postavenia. Keď sa blížila Ježišova smrť, Ježiš ukázal, kto je mu nadradený, modlitbou: „Otče, ak si praješ, odním tento pohár odo mňa. Ale nech sa nedeje moja vôľa, ale tvoja.“ ​(Lukáš 22:42) Ku komu sa modlil? K časti seba samého? Nie, modlil sa k niekomu úplne oddelenému, k svojmu Otcovi, Bohu, ktorého vôľa bola nadradená a mohla sa líšiť od jeho vlastnej, teda k tomu jedinému, ktorý mohol ‚odňať tento pohár‘.

A keď sa blížila smrť, Ježiš zvolal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ ​(Marek 15:34, slovenský evanjelický preklad z r. 1979) Ku komu volal? K sebe alebo k časti seba samého? Ten výkrik „Bože môj“ istotne nevyšiel od niekoho, kto sám seba považoval za Boha. A keby bol Ježiš Boh, kto by ho opustil? On sám? To by nedávalo zmysel. Ježiš povedal tiež: „Otče, do tvojich rúk zverujem svojho ducha.“ ​(Lukáš 23:46) Keby bol Ježiš Boh, prečo by zveroval svojho ducha Otcovi?

Keď Ježiš zomrel, bol časť troch dní v hrobe. Ak by bol Bohom, potom je nepravda to, čo hovorí Habakuk 1:12: „Môj Bože, môj svätý, ty neumieraš.“ Ale Biblia hovorí, že Ježiš zomrel a bol — zbavený vedomia — v hrobe. A kto vzkriesil Ježiša z mŕtvych? Ak bol naozaj mŕtvy, nemohol sa vzkriesiť sám. Na druhej strane, ak nebol skutočne mŕtvy, jeho predstieraná smrť by nezaplatila výkupnú cenu za Adamov hriech. Ale on tú cenu plne zaplatil svojou skutočnou, nepredstieranou smrťou. Bol to teda „Boh [kto Ježiša] vzkriesil zbavením bolestí smrti.“ ​(Skutky 2:24) Nadradený Všemohúci Boh prebudil menšieho, svojho služobníka Ježiša, z mŕtvych.

 Vyplýva z Ježišovej schopnosti konať zázraky, napríklad kriesiť ľudí, že bol Boh? Apoštoli a proroci Eliáš a Elizeus mali predsa tiež tú moc, ale tým sa nestali niečím viac než ľuďmi. Boh dal prorokom, Ježišovi a apoštolom moc konať zázraky, aby ukázal, že ich podporuje. Ale to z nikoho neurobilo súčasť pomnožného Božstva.

Ježiš mal obmedzené poznanie

KEĎ Ježiš prednášal svoje proroctvo o konci tohto systému vecí, povedal: „O tom dni a tej hodine nevie nikto, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.“ ​(Marek 13:32, RP) Keby bol Ježiš rovnou Synovskou časťou Božstva, vedel by to, čo vie Otec. Ale Ježiš to nevedel, lebo nebol rovný Bohu.

Podobne čítame v Hebrejom 5:8, že Ježiš „naučil sa poslušnosti z toho, čo vytrpel“. Vieme si predstaviť, že by sa Boh musel niečo učiť? Nie, ale Ježiš áno, lebo nevedel všetko, čo vedel Boh. A musel sa naučiť niečomu, čomu sa Boh nikdy učiť nepotrebuje — poslušnosti. Boh nikdy nemusí nikoho poslúchať.

Rozdiel medzi tým, čo vie Boh a čo vie Ježiš, existoval, aj keď bol Ježiš vzkriesený do neba, aby bol s Bohom. Všimnite si prvé slová poslednej knihy Biblie: „Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh.“ ​(Zjavenie 1:1, NV) Keby bol Ježiš súčasťou Božstva, musela by mu iná časť Božstva — Boh — dávať zjavenie? Istotne by o tom všetkom vedel, pretože Boh to vedel. Ale Ježiš to nevedel, lebo nebol Boh.

Ježiš zostáva podriadený

VO SVOJEJ predľudskej existencii i za svojho pobytu na zemi bol Ježiš podriadený Bohu. Po svojom vzkriesení zotrváva v podriadenom, druhotnom postavení.

Keď Peter hovoril o Ježišovom vzkriesení, povedal židovskému sanhedrinu: „Toho [Ježiša] Boh povýšil... po svojej pravici.“ ​(Skutky 5:31) Pavol napísal: „Povýšil [ho] Boh do nadradeného postavenia.“ ​(Filipanom 2:9) Keby bol Ježiš Bohom, ako by mohol byť povýšený, to znamená vyzdvihnutý do vyššieho postavenia, než aké mal predtým? Takto by bol už vyvýšenou časťou trojice. Keby bol Ježiš pred svojím povýšením rovný Bohu, ďalšie povýšenie by ho robilo nadradeným Bohu.

Pavol povedal tiež, že Kristus vstúpil „do samého neba, aby sa za nás postavil pred Božiu tvár“. (Hebrejom 9:24, Ekumenický preklad) Keď sa objavím pred tvárou niekoho, ako by som sám mohol byť tou osobou? To sa nedá. Musím byť odlišný a oddelený.

Tak to bolo, aj keď mučeník Štefan tesne pred svojím ukameňovaním „uprene pozeral do neba a videl Božiu slávu a Ježiša ako stojí po Božej pravici“. (Skutky 7:55) Zreteľne videl dvoch oddelených jednotlivcov — ale žiadneho svätého ducha, žiadne trojité Božstvo.

Zjavenie 4:8 až 5:7 opisuje Boha sediaceho na nebeskom tróne, ale Ježiš tam nesedí. Musí pristúpiť k Bohu a vziať z Božej pravice zvitok. Z toho vidno, že Ježiš nie je v nebi Bohom, ale je od neho oddelený.

V zhode s predchádzajúcim, Bulletin of the John Rylands Library z anglického Manchestru poznamenáva: „Ježiš je vo svojom nebeskom živote po vzkriesení zobrazený ako ten, kto si zachoval svoju osobnú individualitu v každom okamihu odlíšenú a oddelenú od Božej osoby tak, ako to bolo aj vtedy, keď žil na zemi ako pozemský Ježiš. Po boku Boha a porovnaný s Bohom sa objavuje ozaj ako ďalšia nebeská bytosť na Božom nebeskom dvore, tak ako anjeli — aj keď ako Boží Syn patrí do inej kategórie a stojí vysoko nad nimi.“ — Porovnaj s Filipanom 2:11.

Bulletin tiež hovorí: „Avšak to, čo je povedané o jeho živote a funkciách v úlohe nebeského Krista, neznamená ani nenaznačuje, že v božskom postavení stojí na rovnakej úrovni ako sám Boh a je plne Bohom. Naopak, v novozákonnom obraze jeho nebeskej osoby  a služby vidíme postavu oddelenú od Boha a jemu podriadenú.“

V naveky trvajúcej budúcnosti v nebi bude Ježiš naďalej oddelený, podriadený Boží služobník. Biblia to vyjadruje takto: „Tu nastane koniec, keď Kristus... odovzdá kráľovstvo Bohu a Otcovi... potom i sám Syn sa podriadi tomu, kto mu všetko podriadil, a tak bude Boh všetko vo všetkom.“ — 1. Korinťanom 15:24, 28, EP.

Ježiš nikdy netvrdil, že je Boh

STANOVISKO Biblie je jasné. Nielenže je všemohúci Boh, Jehova, osobnosť oddelená od Ježiša, ale je voči nemu vždy aj nadradený. Ježiš je vždy predstavovaný ako oddelený a menší, pokorný Boží služobník. Preto Biblia zrozumiteľne hovorí, že „hlavou Krista... je Boh“, tak ako „hlavou každého muža je Kristus“. (1. Korinťanom 11:3) Preto sám Ježiš povedal: „Otec je väčší ako ja.“ — Ján 14:28, NV.

Skutočnosť je taká, že Ježiš nie je Boh a nikdy to o sebe netvrdil. To uznáva stále viac učencov. Ako hovorí Rylandsov Bulletin: „Je potrebné postaviť sa zoči–voči skutočnosti, že skúmanie Nového zákona za posledných, povedzme, tridsať či štyridsať rokov viedlo rastúci počet znalcov Nového zákona k záveru, že Ježiš... určite nikdy neveril, že on sám je Boh.“

Ten istý Bulletin hovorí o kresťanoch prvého storočia: „Preto keď dávali [Ježišovi] také čestné tituly ako Kristus, Syn človeka, Boží Syn a Pán, boli to spôsoby, ako povedať, nie že je Boh, ale že koná Božie dielo.“

Aj niektorí náboženskí učenci teda uznávajú, že myšlienka, že Ježiš je Boh, odporuje celému svedectvu Biblie. Tam je Boh vždy nadradený a Ježiš je podriadený služobník.

[Zvýraznený text na strane 19]

‚Skúmanie Nového zákona viedlo rastúci počet učencov k záveru, že Ježiš istotne nikdy neveril, že on sám je Boh.‘ — Bulletin of the John Rylands Library

[Obrázok na strane 17]

Ježiš povedal Židom: „Zostúpil som z neba konať nie moju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“ — Ján 6:38

[Obrázok na strane 18]

Keď Ježiš zvolal: „Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?“ istotne neveril, že on sám je Boh