Naozaj je to biblická náuka?

KEBY bola trojica pravdou, musela by byť v Biblii jasne a dôsledne predložená. Prečo? Pretože Bibliou sa Boh zjavil ľudstvu, ako dosviedčajú apoštoli. A keďže je potrebné, aby sme Boha poznali, ak ho máme prijateľne uctievať, Biblia by nám mala o ňom jasne povedať, kto Boh vlastne je.

Veriaci prvého storočia prijímali Písmo ako vierohodné zjavenie Boha. Bol to základ ich viery, konečná autorita. Napríklad, keď Pavol hlásal ľuďom v meste Berei, „prijali slovo s najväčšou dychtivosťou mysle a denne starostlivo skúmali Písma, či je to tak.“ — Skutky 17:10, 11.

Na čo sa vtedajší poprední muži obracali ako na autoritu? Skutky 17:2, 3 hovoria: „Podľa svojho zvyku... im [Pavol] hovoril z Písma. Vysvetľoval a dokazoval pomocou odkazov [z Písma].“

I samotný Ježiš dal príklad v používaní Písma ako základu svojho učenia. Vždy znova hovorieval: „Je napísané.“ „Vysvetľoval im veci, ktoré sa v celom Písme vzťahovali naňho.“ — Matúš 4:4, 7; Lukáš 24:27.

Teda Ježiš, Pavol a veriaci prvého storočia používali Písmo ako základ svojho vyučovania. Vedeli, že „celé Písmo je inšpirované Bohom a užitočné na učenie, na karhanie, na naprávanie vecí, na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo.“ — 2. Timotejovi 3:16, 17; pozri aj 1. Korinťanom 4:6; 1. Tesaloničanom 2:13; 2. Petra 1:20, 21.

Keďže Biblia môže ‚naprávať veci‘, mala by zjaviť jasné údaje o náuke takej základnej, ako je vraj trojica. Ale hovoria i samotní teológovia a hovoria historici, že táto náuka je naozaj biblická?

„Trojica“ v Biblii?

V JEDNEJ publikácii sa hovorí: „Slovo trojica sa v Biblii nevyskytuje... V teológii cirkvi si formálne našlo miesto až v 4. storočí. (Ilustrovaný biblický slovník, angl.) A katolícka autorita svedčí, že trojica „nie je... priamo a bezprostredne slovom od Boha“. — Nová katolícka encyklopédia, angl.

A Katolícka encyklopédia poznamenáva: „V Písme nie je žiaden osobitný pojem, ktorým by boli spoločne označené Tri Božské Osoby. Slovo τρίας [trias] [prekladom ktorého je latinské trinitas] sa prvý raz vyskytá u Teofila Antiochijského okolo roku 180 n. l... Krátko nato sa v latinskej podobe trinitas objavuje u Tertuliána.“

To samo osebe však nedokazuje, že Tertulián vyučoval trojicu. Katolícka práca Trinitas — Teologická encyklopédia Svätej trojice (angl.) poznamenáva, že niektoré Tertuliánove výrazy neskôr použili iní na to, aby opísali trojicu. Potom však vystríha: „Z ich používania však neslobodno vyvodzovať unáhlené  závery, lebo on tieto slová na teológiu o trojici neuplatňuje.“

Svedectvo Hebrejských písiem

KEĎ už sa v Biblii nevyskytuje slovo „trojica“, je v nej aspoň jasne podaná idea trojice? Čo zjavujú napríklad Hebrejské písma („Starý zákon“)?

Encyklopédia náboženstva (angl.) pripúšťa: „V súčasnosti sa teológovia zhodujú v tom, že hebrejská Biblia neobsahuje náuku o trojici.“ Aj Nová katolícka encyklopédia hovorí: „S[tarý] Z[ákon] nepodáva náuku o Svätej trojici.“

Podobne i jezuita Edmund Fortman priznáva vo svojej knihe Trojjediný Boh (angl.): „Starý zákon... nám výslovne nehovorí nič ani z neho nevyplýva nič o trojjedinom Bohu, ktorý je Otec, Syn a Svätý Duch... Nie sú žiadne dôkazy, že by ktorýkoľvek svätý pisateľ čo i len tušil niečo o existencii [trojice] v Božstve... Už len vidieť v [„Starom Zákone“]... náznaky alebo predznamenania či ‚skryté znamenia‘ trojice osôb znamená ísť nad to, čo napísali a zamýšľali svätí pisatelia.“ — Kurzíva od nás.

Skúmanie Hebrejských písiem potvrdí tieto výroky. Teda v prvých tridsiatich deviatich knihách Biblie, ktoré tvoria písaný kánon inšpirovaných Hebrejských písiem, niet žiadneho jasného učenia o trojici.

Svedectvo Gréckych písiem

NÁJDEME teda jasnú reč o trojici v Kresťanských gréckych písmach [„Novom zákone“]?

Encyklopédia náboženstva o tom hovorí: „Teológovia sa zhodujú v tom, že ani Nový Zákon neobsahuje žiadne výslovné učenie o Trojici.“

Jezuita Fortman vyhlasuje: „Pisatelia Nového Zákona... nepredkladajú žiadnu formálnu alebo formulovanú náuku o Trojici, žiadne výslovné učenie, že v jednom Bohu sú tri sebe rovné božské osoby... Nikde nenachádzame žiadnu trinitársku náuku o troch rozlíšených subjektoch božského života a božskej činnosti v tom istom Božstve.“

The New Encyclopaedia Britannica poznamenáva: „V Novom zákone sa nevyskytuje ani slovo trojica ani nijaké výslovné učenie o nej.“

Bernhard Lohse hovorí v Krátkych dejinách kresťanského učenia (angl.): „Pokiaľ ide o Nový zákon, nenájdeme v ňom naozajstnú náuku o trojici.“

Podobne sa vyjadruje Nový medzinárodný slovník novozákonnej teológie (angl.): „N[ový] Z[ákon] neobsahuje rozvinutú náuku o trojici, ‚v Biblii chýba výslovné vyhlásenie, že Otec, Syn a Svätý Duch sú rovnakej podstaty‘ [hovorí protestantský teológ Karl Barth].“

Profesor E. Washburn Hopkins z Yaleovej univerzity potvrdzuje: „Ježišovi a Pavlovi bola asi náuka o trojici neznáma;... nič o nej nehovoria.“ — Pôvod a vývoj náboženstva, angl.

Historik Arthur Weigall hovorí: „Ježiš Kristus sa o takom jave nikdy nezmienil a v Novom zákone sa slovo ‚Trojica‘ nikde nevyskytuje. Tú myšlienku prijala cirkev až tristo rokov po smrti svojho Pána.“ — Pohanstvo v našom kresťanstve.

Takže jasnú náuku o trojici nepodáva ani 39 kníh Hebrejských písiem, ani kánon 27 inšpirovaných kníh Kresťanských gréckych písiem.

Učili ju raní kresťania?

VYUČOVALI raní kresťania trojicu? Všimnite si nasledujúce poznámky historikov a teológov:

„Prvotné kresťanstvo nemalo výslovnú náuku o trojici, akú vypracovali neskoršie vyznania.“ — Nový medzinárodný slovník novozákonnej teológie.

„Ale raní kresťania spočiatku nepomýšľali na uplatnenie myšlienky [trojice] na svoju vieru. Preukazovali oddanosť Bohu Otcovi a Ježišovi Kristovi, Synovi Božiemu, a uznávali... Svätého Ducha; nikdy však ani nepomysleli na to, že títo traja sú skutočná trojica, sebe rovná a spojená v jedno.“ — Pohanstvo v našom kresťanstve.

„Kresťanská viera spočiatku nepoznala Trojicu... Ani v apoštolských, ani v poapoštolských časoch, ako vysvitá z N[ového] Z[ákona] a iných rano kresťanských spisov.“ — Encyklopédia náboženstva a etiky (angl.)

 „Formulácia ‚jeden Boh v troch osobách‘ nebola ustálená a rozhodne nie naplno vtelená do kresťanského života a jeho vierovyznania skôr než na konci 4. storočia... Medzi Apoštolskými otcami nebolo nič, čo by sa hoci len vzdialene približovalo k takému zmýšľaniu alebo náhľadu.“ — Nová katolícka encyklopédia.

Čo učili prednicejskí Otcovia

PREDNICEJSKÍ Otcovia boli uznávaní ako rozhodujúci náboženskí učitelia v raných storočiach po narodení Krista. Je zaujímavé, čo učili oni.

Justín Mučeník, ktorý zomrel okolo roku 165 n. l., nazýval predľudského Ježiša stvoreným anjelom, ktorý je „iný než Boh, ktorý stvoril všetky veci“. Povedal, že Ježiš bol nižší než Boh a „nikdy nerobil nič iné, len čo Stvoriteľ... chcel, aby robil a hovoril.“

Ireneus, ktorý zomrel okolo roku 200 n. l., povedal, že predľudský Ježiš mal existenciu oddelenú od Boha a bol nižší než Boh. Vysvetľoval, že Ježiš nie je rovný „Jednému pravému a jedinému Bohu“, ktorý je „zvrchovaný nad všetkým a okrem neho nie je nijaký iný.“

Kliment Alexandrijský, ktorý zomrel okolo roku 215 n. l., nazval Boha „nestvoreným a nezničiteľným a jediným pravým Bohom“. Povedal, že Syn „je hneď po jedinom všemohúcom Otcovi“, ale nie je mu rovný.

Tertulián, ktorý zomrel okolo roku 230 n. l., učil o Božej zvrchovanosti. Poznamenal: „Otec sa líši od Syna (iného), lebo je väčší; tak ako ten, kto plodí, sa líši od toho, ktorého splodil; ten, kto posiela, sa líši od toho, kto bol poslaný.“ Povedal tiež: „Bol čas, keď Syn nebol... Pred všetkým bol Boh sám.“

Hippolytos, ktorý zomrel okolo roku 235 n. l., povedal, že Boh je „jeden Boh, prvý a jediný, Pôvodca a Pán všetkého“, ktorý „nemal pri sebe nič rovnako staré... Ale bol Jeden, sám osebe, a keďže chcel, povolal do bytia to, čo predtým žiadne bytie nemalo,“ napríklad stvoreného predľudského Ježiša.

Origenes, ktorý zomrel okolo roku 250 n. l., povedal, že „Otec a Syn sú dve podstaty... dve veci, pokiaľ ide o ich súcno“ a že „v porovnaní s Otcom je [Syn] veľmi malé svetlo.“

Alvan Lamson v Cirkvi prvých troch storočí zhŕňa historické dôkazy takto: „Súčasná populárna náuka o trojici... nečerpá žiadnu oporu v jazyku Justína [Mučeníka]: a tento postreh možno rozšíriť na všetkých prednicejských Otcov, na všetkých kresťanských pisateľov prvých troch storočí po narodení Krista. Pravda, hovoria o Otcovi, Synovi a... svätom Duchu, ale nie ako o sebe rovných, nie ako o jednej podstate, nie ako o Troch v Jednom v akomkoľvek zmysle, ktorý teraz pripúšťajú trinitári. Opak je pravda.“

Zo svedectva Biblie i dejín je teda zrejmé, že trojica bola neznáma v biblických časoch i niekoľko storočí potom.

[Zvýraznený text na strane 7]

“Nie sú žiadne dôkazy, že by ktorýkoľvek svätý pisateľ čo i len tušil niečo o existencii [trojice] v Božstve.“ — Trojjediný Boh