Uctievajte Boha, ako si to želá on

JEŽIŠ povedal v modlitbe k Bohu: „To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, Ježišovi Kristovi.“ ​(Ján 17:3) O aký druh poznania ide? „[Božou] vôľou je to, aby boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy.“ ​(1. Timotejovi 2:4) Rozšírená biblia (angl.) podáva uvedené slovné spojenie takto: „Aby presne a správne poznali [božskú] Pravdu.“

Boh teda chce, aby sme v zhode s božskou pravdou presne poznali jeho i jeho predsavzatie. A zdrojom tejto pravdy je Božie slovo, svätá Biblia. (Ján 17:17; 2. Timotejovi 3:16, 17) Keď sa ľudia presne naučia, čo Biblia hovorí o Bohu, potom sa nebudú podobať tým, o ktorých je reč v Rimanom 10.2, 3, ktorí mali „horlivosť pre Boha, ale nie podľa presného poznania“. Nebudú sa podobať ani Samaritánom, ktorým Ježiš povedal: „Uctievate, čo nepoznáte.“ — Ján 4:22.

Preto, ak chceme byť Bohom schválení, musíme sa pýtať: Čo hovorí o sebe sám Boh? Ako si on želá byť uctievaný? Aký je jeho zámer a ako sa môžeme dostať do súladu s ním? Presné poznanie pravdy nám dá správne odpovede na takéto otázky. Potom budeme môcť uctievať Boha tak, ako si to želá on.

Zneuctieva Boha

„TÝCH, ktorí ma ctia, budem ctiť,“ hovorí Boh. (1. Samuelova 2:30) Ctí Boha to, keď sa hovorí, že mu niekto je rovný? Ctí ho to, keď je Mária nazývaná „matkou Božou“ a „Prostredníčkou... medzi stvoriteľom a jeho tvormi“, ako možno čítať v Novej katolíckej encyklopédii? Nie, tieto predstavy Boha urážajú. Nikto mu nie je rovný; ani nemal telesnú matku, lebo Ježiš nebol Boh. A niet žiadnej „Prostredníčky“, lebo Boh určil, že je len „jeden sprostredkovateľ medzi Bohom a ľuďmi“, Ježiš. — 1. Timotejovi 2:5; 1. Jána 2:1, 2.

Náuka o trojici nepochybne poplietla a rozriedila ľudské chápanie skutočného postavenia Boha. Bráni ľuďom presne poznať univerzálneho zvrchovaného panovníka Boha Jehovu a uctievať ho tak, ako si to želá on. Ako povedal teológ Hans Küng: „Prečo by sa niekto mal snažiť pridať čosi k myšlienke Božej jedinečnosti, keď tým môže tú jedinosť a jedinečnosť len zriediť alebo zrušiť?“ No práve to urobila viera v trojicu.

Tí, ktorí veria v trojicu, ‚sa nepridržiavajú Boha v presnom poznaní‘. (Rimanom 1:28) Tento verš hovorí aj to, že ich Boh „vydal... neschválenému stavu mysle, aby robili to, čo sa nepatrí.“ Verše 29 až 31 menujú niektoré z tých vecí, ktoré ‚sa nepatria‘, napríklad ‚vraždu, svár, nedodržiavanie zmlúv, nedostatok prirodzeného citu, nemilosrdnosť‘. A práve takéto veci sa pestujú v náboženstvách, ktoré prijímajú trojicu.

Zástancovia trojice často prenasledovali, ba aj zabíjali tých, ktorí odmietali náuku o trojici. A šli ešte ďalej. Cez vojnu zabíjali aj svojich blížnych — zástancov trojice. Čo by sa mohlo viac ‚nepatriť‘ než to, aby katolíci zabíjali katolíkov, ortodoxní zabíjali ortodoxných, protestanti zabíjali protestantov — všetci v mene toho istého trojjediného Boha?

Ježiš predsa jasne povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, keď budete mať medzi sebou lásku.“ ​(Ján 13:35) A Božie slovo to ďalej rozvádza, keď hovorí: „Podľa toho sa rozpoznajú deti Božie a deti diablove: Ten, kto nekoná spravodlivosť, nepochádza z Boha, ani ten, kto nemiluje svojho brata.“ Prirovnáva tých, ktorí zabíjajú svojich duchovných bratov, ku Kainovi, „ktorý pochádzal z toho zlého [satana] a zabil svojho brata.“ — 1. Jána 3:10–12.

A tak vyučovanie zmätených náuk o Bohu viedlo k skutkom, ktoré zneuctievajú jeho zákony. Naozaj, to, čo sa dialo po celom kresťanstve, je presne to, o čom dánsky teológ Søren Kierkegaard napísal: „Kresťanstvo zabilo kresťanskosť, bez toho, aby si to plne uvedomilo.“

 Duchovný stav kresťanstva dobre vystihujú slová apoštola Pavla: „Verejne vyhlasujú, že poznajú Boha, ale svojimi skutkami ho zapierajú, pretože sú ohavní a neposlušní a nespôsobilí na akékoľvek dobré dielo.“ — Títovi 1:16.

Čoskoro, keď Boh ukončí tento súčasný zlý systém vecí, trinitárske kresťanstvo bude volané na zodpovednosť. A bude odsúdené za svoje činy a náuky, ktorými zneuctieva Boha. — Matúš 24:14, 34; 25:31–34, 41, 46; Zjavenie 17:1–6, 16; 18:1–8, 20, 24; 19:17–21.

Odmietnite trojicu

BOŽIE pravdy nepripúšťajú kompromis. Uctievať Boha tak, ako si to želá on, znamená odmietnuť náuku o trojici. Je v rozpore s tým, čo verili a učili proroci, Ježiš, apoštoli a raní kresťania. Je v rozpore s tým, čo hovorí o sebe vo svojom inšpirovanom slove sám Boh. On radí: „Uznajte, že ja jediný som Boh a že nikto iný nie je ako ja.“ — Izaiáš 46:9, Preklad do dnešnej angličtiny.

Neslúžime Božím záujmom, ak vytvárame okolo neho záhady a zmätok. Naopak, čím viac sú ľudia zmätení ohľadom Boha a jeho predsavzatia, tým lepšie to príde vhod Božiemu odporcovi, satanovi diablovi, ‚bohu tohto sveta‘. On je to, kto podporuje také falošné náuky, aby „zaslepil mysle neveriacich“. (2. Korinťanom 4:4) Okrem toho slúži náuka o trojici aj záujmom duchovenstva, ktoré si chce udržať svoj vplyv na ľudí a preto sa tvári, že toto učenie môžu chápať iba teológovia. — Pozri Jána 8:44.

Presné poznanie Boha prináša veľkú úľavu. Oslobodzuje nás od náuk, ktoré sú v rozpore s Božím slovom, a od organizácií, ktoré boli postihnuté odpadlíctvom. Ako povedal Ježiš: „Poznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ — Ján 8:32.

Ak budeme ctiť Boha ako najvyššieho a uctievať ho tak, ako si praje on, môžeme sa vyhnúť jeho súdu, ktorý čoskoro uvedie na odpadnuté kresťanstvo. Namiesto toho sa môžeme tešiť, že keď sa skončí tento systém, získame Božiu priazeň: „Svet sa pomíňa i jeho žiadosť, ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.“ — 1. Jána 2:17.

[Obrázok na strane 31]

Táto niekoľko storočí stará plastika z Francúzska zobrazuje korunováciu „panny“ Márie trojicou. Viera v trojicu viedla k uctievaniu Márie ako „matky Božej“