9. kapitola

Čo je peklo?

1. Čo učia náboženstvá o pekle?

MILIÓNY ľudí sa vo svojom náboženstve učilo, že peklo je miesto, kde sa ľudia trápia. Podľa diela Encyclopaedia Britannica „rímskokatolícka cirkev učí, že peklo... bude trvať navždy; utrpenie v ňom bude nekonečné“. Encyklopédia ďalej hovorí, že túto katolícku náuku „stále zastávajú mnohé konzervatívne protestantské skupiny“. Hindovia, budhisti a mohamedáni tiež učia, že peklo je miestom trápenia. Niet divu, že ľudia, ktorí sa to učili, často vravia, že ak je peklo takým hrozným miestom, nechcú o ňom hovoriť.

2. Ako sa pozerá Boh na spaľovanie detí v ohni?

² To vyvoláva otázku: Stvoril všemohúci Boh také miesto trápenia? Ako sa Boh pozeral na to, keď začali Izraelčania spaľovať svoje deti v ohni podľa príkladu okolitých národov? Vysvetľuje to vo svojom Slove: „Postavili výšiny Tofetu, ktorý je v údolí Hinomovho syna, aby pálili svojich synov a svoje dcéry v ohni, niečo, čo som neprikázal a čo mi nevzniklo v srdci.“ — Jeremiáš 7:31.

3. Prečo je nerozumné a nebiblické nazdávať sa, že by Boh trápil ľudí?

³ Uvažuj: Ak nikdy nevznikla v Božom srdci myšlienka na spaľovanie ľudí v ohni, zdá sa rozumné, že by vytvoril ohnivé peklo pre tých, ktorí mu neslúžia? Biblia hovorí: „Boh je láska.“ ​(1. Jána 4:8) Trápil by milujúci Boh ľudí večne? Urobil by si to ty? Keď vieme o Božej láske, malo by nás to podnietiť, aby sme sa obrátili k jeho Slovu a zistili, čo je vlastne peklo. Kto tam ide a na ako dlho?

ŠEOL A HÁDES

4. a) Ktoré hebrejské a ktoré grécke slovo je preložené výrazom „peklo“? b) Ako preložil výraz šeol Roháček?

⁴ Miesto, kde ľudia prichádzajú pri smrti, sa v Hebrejských  písmach označuje ako šeol a v Kresťanských gréckych písmach ako hádes. Slovenský Roháčkov preklad Biblie prekladá výraz šeol 35 ráz ako „peklo“, 19 ráz ako „hrob“, 5 ráz ako „ríša smrti“, 3 razy ako „ríša mŕtvych“, raz ako „hlboko dole“ a 3 razy ho priamo prepisuje ako „šeol“. Katolícka Česká biblia prekladá výraz šeol 44 ráz ako „peklo“, 16 ráz ako „hrob“, 3 razy ako „smrť“, raz ako „priepasť“ a raz ako „onen svet“. V kresťanských gréckych písmach obyčajne označovaných ako Nový zákon je v Roháčkovom preklade slovo hádes preložené 7 ráz ako „peklo“ a 3 razy ako „ríša smrti“. — Matúš 11:23; 16:18; Lukáš 10:15; 16:23; Skutky 2:27, 31; Zjavenie 1:18; 6:8; 20:13, 14.

5. Aké otázky vznikajú o šeole a hádese?

⁵ Teda vzniká otázka: Aké miesto je šeol čiže hádes? Z toho, že Roháček v troch prípadoch prepisuje slovo šeol a v ostatných prípadoch ho prekladá piatimi rôznymi spôsobmi, je zrejmé, že peklo, hrob, ríša smrti, ríša mŕtvych a hlboko dole, znamenajú jedno a to isté. A ak peklo znamená všeobecný hrob ľudstva, nemôže súčasne znamenať miesto ohnivého trápenia. Znamená teda výraz šeol a hádes hrob, alebo miesto ohnivého trápenia?

6. a) Ako ukazuje Biblia, že šeol a hádes znamenajú to isté? b) Čo poznávame z toho, že Ježiš bol v hádese?

⁶ Prv, ako odpovieme na túto otázku, objasnime si, že hebrejské slovo šeol a grécke slovo hádes znamenajú to isté. Vidno to z porovnania Žalmu 16:10 z Hebrejských písiem a knihy Skutkov 2:31 v Kresťanských gréckych písmach. Všimnime si, že v knihe Skutkov 2:31, kde sa cituje Žalm 16:10, je namiesto slova šeol výraz hádes. Vieme aj to, že Ježiš Kristus bol v hádese čiže v pekle. Máme veriť, že Boh trápil Krista v ohnivom pekle? Isteže nie. Ježiš bol jednoducho v hrobe.

7, 8. Ako dokazujú výroky o Jakobovi, o jeho synovi Jozefovi a o Jobovi, že šeol nie je miestom trápenia?

⁷ Keď Jakob smútil za svojím milovaným synom Jozefom, o ktorom sa nazdával, že bol zabitý, povedal: „Veď v smútku zostúpim k svojmu synovi do šeolu!“ ​(1. Mojžišova 37:35,  Preklad nového sveta, Heger) Avšak Roháček (Slovenská biblia) tu výraz šeol prekladá slovom „hrob“ a Preklad Douay ho uvádza ako „peklo“. Pozastav sa na chvíľu a uvažuj: Veril azda Jakob, že jeho syn Jozef odišiel na miesto trápenia, aby tam bol po celú večnosť? A chcel tam ísť aj sám a stretnúť sa s ním? Alebo si Jakob myslel, že jeho milovaný syn je mŕtvy, že je v hrobe a že on sám by chcel zomrieť?

⁸ Áno, dobrí ľudia idú do biblického pekla. Napríklad dobrý človek Job, ktorý veľmi trpel, sa modlil k Bohu: „Kiež by si ma skryl v šeole [v hrobe, Slovenská biblia; v pekle, Preklad Douay],... kiež by si mi stanovil časovú hranicu a rozpamätal sa na mňa!“ ​(Job 14:13, Preklad nového sveta, Heger) Uvažuj teraz: Ak šeol znamená ohnivé miesto a trápenie, bol by si Job prial ta ísť a stráviť tam čas, dokiaľ si Boh naňho nespomenie? Je zrejmé, že Job chcel zomrieť a ísť do hrobu, aby sa skončilo jeho utrpenie.

9. a) V akom stave sú tí, ktorí sú v šeole? b) Čo je teda šeol a hádes?

⁹ Na všetkých miestach, kde sa v Biblii vyskytuje výraz šeol, nikde nie je spojený so životom, činnosťou alebo trápením. Často sa spája so smrťou a nečinnosťou. Príkladom je výrok v knihe Kazateľ 9:10 (Preklad nového sveta, Heger): „Všetko, čo nájde tvoja ruka robiť, rob celou svojou silou, pretože nie je práce ani plánovania ani poznania ani múdrosti v šeole [v hrobe, Slovenská biblia; v pekle, Preklad Douay], na mieste, na ktoré ideš.“ Teda odpoveď je veľmi jasná. Šeol a hádes sa nevzťahujú na miesto trápenia,  ale na všeobecný hrob ľudstva. (Žalm 139:8) Do biblického pekla idú práve tak dobrí ľudia ako zlí ľudia.

VYJSŤ Z PEKLA

10, 11. Prečo povedal Jonáš, že je v pekle, keď bol v bruchu ryby?

¹⁰ Môžu sa ľudia dostať z pekla? Pozrime si príklad Jonáša. Keď Boh zariadil, aby veľká ryba zhltla Jonáša, a tak ho zachránila pred utopením, modlil sa Jonáš  z brucha tejto ryby takto: „Zo svojej tiesne som volal k Jehovovi a on mi odpovedal. Z brucha šeolu [pekla, Slovenská biblia; Jonáš 2:3] som kričal o pomoc, ty si počul môj hlas.“ — Jonáš 2:2, Preklad nového sveta; 2:3, Heger.

¹¹ Čo mal Jonáš na mysli, keď povedal „z brucha pekla“? Brucho tejto ryby iste nebolo miesto ohnivého trápenia. Ale mohlo sa stať Jonášovým hrobom. Ježiš Kristus povedal o sebe: „Ako bol Jonáš v bruchu obrovskej ryby tri dni a tri noci, tak bude Syn človeka v srdci zeme tri dni a tri noci.“ — Matúš 12:40.

12. a) Čo dokazuje, že tí, ktorí sú v pekle, sa z neho môžu dostať? b) Aký je ďalší dôkaz, že „peklo“ znamená „hrob“?

¹² Ježiš bol mŕtvy v hrobe tri dni. Avšak Biblia hovorí: „Nie je opustená jeho duša v pekle... Toho Ježiša vzkriesil Boh.“ ​(Skutky 2:31, 32, Kralická biblia) Podobne bol Božím vedením Jonáš vyvedený z pekla, a síce z toho, čo sa mohlo stať jeho hrobom. To sa stalo, keď ho ryba vyvrhla na suchú zem. Áno, ľudia sa môžu dostať z pekla! Máme v skutočnosti povzbudzujúci sľub, že peklo (hádes) má byť vyprázdnené a všetci mŕtvi sa majú z neho dostať von. To poznávame pri čítaní knihy Zjavenie 20:13, kde sa hovorí: „More vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, a smrť a hádes [peklo, Slovenská biblia] vydali mŕtvych, ktorí boli v nich, a tí boli jednotlivo súdení podľa svojich skutkov.“

GEHENNA A OHNIVÉ JAZERO

13. Ktoré grécke slovo, ktoré sa v Biblii vyskytuje dvanásťkrát, je v Roháčkovom preklade preložené slovom „ohnivé peklo“?

¹³ No niekto azda namietne: ‚Ale Biblia predsa hovorí o ohnivom pekle a o ohnivom jazere. Neznamená to, že  peklo je miestom trápenia?‘ Je pravda, že niektoré preklady Biblie, napríklad Roháčkov preklad, hovorí o „ohnivom pekle“ a o tom, že niekto bude ‚uvrhnutý do pekla, do toho neuhasiteľného ohňa‘. (Matúš 5:22; Marek 9:43) V Kresťanských gréckych písmach sú 3 verše, v ktorých Roháček používa výraz „ohnivé peklo“ v preklade gréckeho slova gehenna. Je gehenna skutočne miestom ohnivého trápenia,  zatiaľ čo hádes, prekladaný výrazom „peklo“, znamená jednoducho hrob?

14. Čo je gehenna a čo sa tam dialo?

¹⁴ Hebrejské slovo šeol a grécke slovo hádes znamenajú jednoznačne hrob. Čo potom znamená gehenna? V Hebrejských písmach je gehenna „údolie Hinnom“. Spomeň si, že Hinnom bolo meno údolia priamo pod jeruzalemskými hradbami, kde Izraelčania obetovali svoje deti v ohni. Po čase dobrý kráľ Joziáš zariadil, aby sa toto údolie nepoužívalo na také ukrutnosti. (2. Kráľovská 23:10) Dal ho zmeniť na smetisko, na miesto pre odpadky.

15. Na čo slúžila gehenna v Ježišovej dobe? Čo tam nikdy nehádzali?

¹⁵ A tak v čase, keď bol Ježiš na zemi, bola gehenna miestom pre odpadky z Jeruzalema. Udržiavali tam oheň tým, že pridávali síru, aby sa odpadky spálili. Smithov biblický slovník, zväzok 1, o tom hovorí: „Toto miesto sa stalo všeobecným smetiskom, kde sa hádzali mŕtve telá zločincov, mŕtvoly zvierat a nečistota každého druhu.“ Pravda, nehádzali tam žiadnych živých tvorov.

16. Čo dokazuje, že gehenna bola použitá ako symbol večného zničenia?

¹⁶ Obyvatelia Jeruzalema vedeli o mestskom smetisku, a preto chápali, čo mal Ježiš na mysli, keď povedal zlým náboženským vodcom: „Hadi, potomstvo vreteníc, ako uniknete súdu gehenny?“ ​(Matúš 23:33) Ježiš zrejme nemyslel, že títo náboženskí vodcovia budú trápení. Keď Izraelčania spaľovali svoje deti zaživa v tomto údolí, Boh predsa povedal, že niečo také hrozné mu nikdy nevzniklo v srdci. Teda bolo jasné, že Ježiš použil gehennu ako vhodný symbol úplného a večného zničenia. Mal na mysli, že títo zlí náboženskí vodcovia neboli hodní vzkriesenia. Ježišovi poslucháči mohli pochopiť, že tí, ktorí pôjdu do gehenny, budú práve tak ako tie smeti navždy zničení.

17. Čo je „ohnivé jazero“ a čo to dokazuje?

¹⁷ Teda čo je „ohnivé jazero“, o ktorom sa hovorí v biblickej knihe Zjavenie? Má podobný význam ako gehenna. Neznamená trápenie pri vedomí, ale večnú smrť, zničenie. Pozrime sa, ako to hovorí samotná Biblia v knihe Zjavenie 20:14: „A smrť a hádes [peklo, Slovenská biblia] boli vrhnuté do ohnivého jazera. To ohnivé jazero znamená druhú smrť.“  Áno, ohnivé jazero znamená „druhú smrť“, smrť, z ktorej niet vzkriesenia. Vidíme, že toto „jazero“ je symbol, pretože je doň vhodená smrť i peklo (hádes). Smrť a peklo nemôžu byť doslovne spálené, ale budú odstránené čiže zničené.

18. Čo znamená, že diabol bude navždy mučený v „ohnivom jazere“?

¹⁸ Dakto azda poukáže na to, že ‚Biblia predsa vraví, že diabol bude navždy mučený v ohnivom jazere‘. (Zjavenie 20:10) Čo to znamená? Keď bol Ježiš na zemi, niekedy označovali žalárnikov ako „mučiteľov“. Tak to povedal Ježiš o ktoromsi mužovi v jednom zo svojich podobenstiev: „A jeho pán sa nahneval a vydal ho mučiteľom [„útrpnému právu“, „Petrů“], dokiaľ nezaplatí všetko, čo mu bol dlžný.“ ​(Matúš 18:34, Preklad kráľa Jakuba) Tí, čo sú vhodení do „ohnivého jazera“ idú do „druhej smrti“, z ktorej nejestvuje vzkriesenie, a preto sú takrečeno navždy uväznení v smrti. Zostávajú v smrti, akoby boli cez celú večnosť pod strážou žalárnikov. Pravdaže, zlí nie sú doslovne trápení, lebo ako sme už videli, keď človek zomrie, už nejestvuje. Ani si nič neuvedomuje.

BOHÁČ A LAZAR

19. Ako vieme, že Ježišove slová o boháčovi a Lazarovi sú iba podobenstvom?

¹⁹ Čo mal teda Ježiš na mysli, keď v jednom svojom podobenstve povedal: „A stalo sa, že chudobný človek zomrel a bol zanesený od anjelov do lona Abrahámovho. A zomrel aj boháč, a pochovali ho. Potom v pekle [hádese], v mukách, pozdvihnul svoje oči a videl Abraháma zďaleka a Lazara v jeho lone.“? (Lukáš 16:19–31, Slovenská biblia) Ako sme už videli, hádes sa vzťahuje na hrob ľudstva, a nie na miesto trápenia, a preto je jasné, že tu Ježiš rozprával iba podobenstvo. Avšak jestvuje aj ďalší dôkaz, že to nie je doslovná správa, ale podobenstvo. Uvažuj o týchto okolnostiach: Je peklo doslova tak blízko k nebu, že by bol z týchto dvoch miest možný rozhovor? A keby bol boháč v doslovnom horiacom jazere, ako by mohol Abrahám poslať Lazara, aby mu ochladil jazyk kvapkou vody na konci prsta? Teda čo chcel Ježiš znázorniť?

20. Čo znamená toto podobenstvo, pokiaľ ide a) o boháča, b) o Lazara, c) o smrť každého z nich, d) o muky, v ktorých bol boháč?

 ²⁰ Boháč v podobenstve predstavoval sebavedomých náboženských vodcov, ktorí Ježiša zavrhli a neskôr ho zabili. Lazar znázorňoval jednoduchých ľudí, ktorí prijali Božieho Syna. Smrť boháča a Lazara znázorňovala zmenu ich postavenia. K tejto zmene došlo, keď Ježiš duchovne nasýtil zanedbávaných ľudí podobných Lazarovi, takže sa dostali do priazne väčšieho Abraháma, Boha Jehovu. V tom istom čase falošní náboženskí vodcovia „zomreli“ vo vzťahu k Bohu, lebo stratili jeho priazeň. Boli zavrhnutí, a preto trpeli muky, keď Kristovi nasledovníci odhaľovali ich zlé skutky. (Skutky 7:51–57) Toto podobenstvo teda neučí, že by boli niektorí mŕtvi ľudia mučení v doslovnom ohnivom pekle.

NÁUKY INŠPIROVANÉ DIABLOM

21. a) Aké lži rozšíril diabol? b) Prečo môžeme s istotou vedieť, že náuka o očistci je lživá?

²¹ Bol to diabol, kto povedal Eve: „Určite nezomriete.“ ​(1. Mojžišova 3:4; Zjavenie 12:9) Ale ona skutočne zomrela; žiadna jej časť neostala žiť ďalej. Tvrdenie, že duša žije po smrti ďalej, je lož, ktorú prvý raz vyslovil diabol. Takisto tvrdenie, že duše zlých sú trápené v pekle alebo v očistci, je lož, ktorú dal rozšíriť diabol. Biblia jasne ukazuje, že mŕtvi sú bez vedomia, a preto nemôžu byť tieto náuky pravdivé. Biblia vôbec neuvádza výraz „očistec“ ani žiadnu myšlienku o očistci.

22. a) Čo sme sa dozvedeli v tejto kapitole? b) Ako na teba pôsobí toto poznanie?

²² Videli sme, že peklo (šeol čiže hádes) je miesto, kde mŕtvi odpočívajú v nádeji. Idú tam dobrí i zlí ľudia a čakajú na vzkriesenie. Spoznali sme i to, že gehenna neznamená miesto trápenia, ale že sa v Biblii používa ako symbol večného zničenia. Podobne ani „ohnivé jazero“ nie je doslovné ohnivé miesto, ale znázorňuje „druhú smrť“, z ktorej nebude vzkriesenie. Peklo nemôže byť miestom trápenia, lebo taká myšlienka nikdy Bohu nevstúpila do mysle ani do srdca. Okrem toho odporuje spravodlivosti trápiť niekoho večne za to, že na zemi robil dačo zlé niekoľko rokov. Aké je dobré, že poznáme pravdu o mŕtvych! Naozaj nás to môže oslobodiť od strachu a povier. — Ján 8:32.

[Otázky]

[Rámček na strane 83]

Hebrejské slovo „šeol“ a grécke slovo „hádes“ majú jeden význam

American Standard Version

Psalm 16:10

10 For thou wilt not leave my soul

to Shēʹōl;

Neither wilt thou suffer thy

holy one to see corruption.

Acts 2:31

31 he foreseeing this spake of the resurrection of the Christ, that neither was he left unto Hāʹdēs, nor did his flesh see corruption.

[Obrázok na stranách 84, 85]

Ked Jonáša pohltila ryba, prečo hovoril: ‚Z brucha pekla som kričal‘?

[Obrázok na strane 86]

Gehenna bolo údolie za Jeruzalemom. Používala sa ako symbol večnej smrti