3. kapitola

Na tvojom náboženstve naozaj záleží

1. Čo si myslia daktorí ľudia a náboženstve?

„VŠETKY náboženstvá sú dobré“, hovoria mnohí ľudia. „Sú to iba rôzne cesty vedúce k rovnakému cieľu.“ Keby to bolo tak, naozaj by nezáležalo na tvojom náboženstve. Znamenalo by to, že všetky náboženstvá sú Bohu prijateľné. Je to tak?

2. a) Ako zaobchodili farizeji s Ježišom? b) Koho považovali farizeji za svojho otca?

² Keď žil na zemi Ježiš Kristus, jestvovala náboženská skupina známa ako farizeji. Vybudovali systém uctievania a verili, že ho Boh schvaľuje. A predsa títo farizeji chceli súčasne zabiť Ježiša. Ježiš im preto povedal: „Vy robíte skutky svojho otca.“ Odpovedali mu: „Máme jedného Otca, Boha.“ — Ján 8:41.

3. Čo povedal Ježiš o tom, kto je otcom farizejov?

 ³ Bol Boh naozaj ich otcom? Prijímal ich spôsob uctievania? Rozhodne nie! Hoci farizeji mali Písmo a domnievali sa, že sa podľa neho riadia, boli zvedení diablom. A Ježiš im to povedal týmito slovami: „Vy ste zo svojho otca diabla a chcete konať žiadosti svojho otca. Ten bol vrahom, keď začal, a nestál pevne v pravde,... je luhár a otec lži.“ — Ján 8:44.

4. Ako sa pozeral Ježiš na náboženstvo farizejov?

⁴ Je zrejmé, že náboženstvo farizejov bolo falošné. Slúžilo záujmom diabla, nie Boha. Ježiš teda nepovažoval ich náboženstvo za dobré, naopak, odsúdil ho. Týmto náboženským farizejom povedal: „Zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi; lebo vy sami doň nevstupujete a tým, ktorí sú na ceste doň, nedovoľujete vojsť.“ ​(Matúš 23:13) Títo farizeji pestovali falošné uctievanie a preto ich Ježiš označil za pokrytcov a za jedovaté hady. Povedal, že za svoje zlé skutky sú na ceste k zničeniu. — Matúš 23:25–33.

5. Ako Ježiš ukázal, že všetky náboženstvá, ako rôzne cesty, nevedú k tomu istému cieľu?

⁵ Teda Ježiš Kristus neučil, že všetky náboženstvá sú iba rôznymi cestami vedúcimi k tomu istému miestu záchrany. Vo svojej slávnej Kázni na vrchu Ježiš povedal: „Vchádzajte tesnou bránou; lebo je široká a priestranná cesta vedúca do skazy a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú; ale je tesná brána a úzka cesta vedúca do života a málo je tých,  ktorí ju nachádzajú.“ ​(Matúš 7:13, 14) Väčšina ľudí neuctieva Boha správnym spôsobom a preto sú na ceste k zničeniu. Málo ich je na ceste vedúcej k životu.

6. O čom sa môžeme poučiť, ak si všimneme uctievanie izraelského národa?

⁶ Ak si všímame ako Boh zaobchodil s izraelským národom, spoznáme, aké dôležité je uctievať Boha spôsobom, ktorý on schvaľuje. Boh varoval Izraelčanov, aby sa vyhýbali falošnému náboženstvu okolitých národov. (5. Mojžišova 7:25) Títo ľudia obetovali svoje deti bohom a pestovali nečisté sexuálne zvyky, vrátane homosexuality. (3. Mojžišova 18:20–30) Boh prikázal Izraelčanom, aby sa chránili pred týmito zvykmi. Keď neposlúchali a uctievali iných bohov, trestal ich. (Jozue 24:20; Izaiáš 63:10) Na ich náboženstve teda naozaj záležalo.

ČO MOŽNO POVEDAŤ O DNEŠNOM FALOŠNOM NÁBOŽENSTVE?

7, 8. a) Aké postavenie zaujímalo náboženstvo počas svetových vojen? b) Ako sa podľa tvojho názoru pozerá Boh na to, čo robilo náboženstvo počas vojny?

⁷ A čo dnešné stovky náboženských organizácií? Pravdepodobne uznávaš, že mnohé veci, ktoré sa konajú v mene náboženstva, nemajú Božie schválenie. V nedávnych svetových vojnách, ktoré prežili milióny dnes žijúcich ľudí,  náboženstvá na oboch stranách povzbudzovali svojich stúpencov, aby zabíjali. „Zabíjajte Nemcov — len ich zabíjajte“, povedal londýnsky biskup. A na druhej strane arcibiskup z Kolína nad Rýnom Nemcom hovoril: „Prikazujem vám v Božom mene, aby ste bojovali až do poslednej kvapky krvi za česť a slávu vlasti.“

⁸ Katolíci teda zabíjali katolíkov so schválením svojich náboženských vodcov a protestanti robili to isté. Duchovný Harry Emerson Fosdick pripustil: „Dokonca i v kostoloch sme mali bojové vlajky... Jedným kútikom úst sme chválili Knieža pokoja a druhým sme oslavovali vojnu.“ Čo myslíš, ako sa pozerá Boh na náboženstvo, ktoré tvrdí, že koná jeho vôľu, ale oslavuje vojnu?

9. a) Čo si myslia mnohí ľudia o zločinoch, ktorých sa dopúšťajú členovia rôznych náboženstiev? b) K akému záveru musíme dôjsť, ak sa náboženstvá robia časťou sveta?

⁹ Členovia mnohých rôznych náboženstiev sa v priebehu dejín dopustili zločinov v Božom mene, a preto sa dnes milióny ľudí odvracajú od Boha i od Krista. Robia Boha zodpovedným za strašné náboženské vojny, napríklad za križiacke vojny medzi katolíkmi a moslimami, za vojny medzi moslimami a hinduistami, za vojny medzi katolíkmi a protestantmi. Poukazujú na vraždenie Židov v mene Krista a na hroznú katolícku inkvizíciu. Náboženskí vodcovia, ktorí nesú zodpovednosť za tieto zločiny síce tvrdili, že Boh je ich Otcom, ale neboli v skutočnosti diablovými deťmi rovnako ako farizeji, ktorých Ježiš odsúdil? Satan je bohom tohto sveta; nemali by sme preto očakávať, že ovláda aj náboženstvá, ktoré pestujú ľudia vo svete? — 2. Korinťanom 4:4; Zjavenie 12:9.

10. Čo patrí k veciam, ktoré sa konali v mene náboženstva a ktoré neschvaľuješ?

¹⁰ V mene náboženstva sa dnes deje nepochybne veľa vecí, ktoré nepovažuješ za správne. Často azda počuješ o ľuďoch, ktorí žijú veľmi nemorálne, ale sú váženými členmi cirkví. Azda dokonca vieš o náboženských vodcoch, ktorí žijú veľmi skazene, ale napriek tomu sú vo svojich cirkvách prijímaní ako dobrí náboženskí vodcovia. Daktorí poprední duchovní vyhlásili, že homosexualita nie je nesprávna a že nie sú  nesprávne ani pohlavné styky pred sobášom. Ale ty možno vieš, že Biblia dačo také nehovorí. Boh trestal svoj izraelský ľud smrťou, keďže pestovali také veci. Z toho istého dôvodu zničil Sodomu a Gomoru. (Júda 7) Čoskoro urobí to isté všetkým dnešným falošným náboženstvám. V Biblii je také náboženstvo znázornené ako prostitútka, pretože má nemravné styky s „kráľmi zeme“. — Zjavenie 17:1, 2, 16.

UCTIEVANIE, KTORÉ BOH SCHVAĽUJE

11. Čo je nevyhnutné, ak má byť naše uctievanie prijateľné Bohu?

¹¹ Boh neschvaľuje všetky náboženstvá a preto si musíme položiť otázku: ‚Uctievam Boha spôsobom, ktorý schvaľuje?‘ Ako to môžeme vedieť? Nie človek, ale Boh rozhoduje, čo je pravé uctievanie. Ak má teda byť naše uctievanie Bohu prijateľné, musí byť pevne založené na Božom slove pravdy, na Biblii. Mali by sme mať rovnaký názor, ako biblický pisateľ, ktorý povedal: „Ale Boh nech je nájdený ako pravdivý, i keby bol každý človek nájdený ako luhár.“ — Rimanom 3:3, 4.

12. Prečo Ježiš povedal, že Boh neschvaľuje uctievanie, aké pestovali farizeji?

¹² Farizeji v prvom storočí neobhajovali tento názor.  Vytvorili si vlastnú sústavu náboženských názorov a ústnych podaní a riadili sa nimi namiesto Božím slovom. K čomu to viedlo? Ježiš im povedal: „Tak ste spravili Božie slovo neplatné pre svoju tradíciu. Pokrytci, vhodne o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal: ‚Tento ľud ma ctí svojimi perami, ale ich srdce je veľmi vzdialené odo mňa. Je to márne, že ma ustavične uctievajú, lebo učia ako náuky ľudské príkazy.‘“ ​(Matúš 15:1–9; Izaiáš 29:13) Teda ak túžime po Božom schválení, nevyhnutne sa musíme presvedčiť, či to, čomu veríme, zodpovedá náukám Biblie.

13. Čo musíme podľa Ježišových slov robiť, aby sme mali Božie schválenie?

¹³ Nestačí, aby sme iba hovorili, že veríme v Krista, a potom aby sme robili to, čo my považujeme za správne. Je bezpodmienečne potrebné, aby sme zistili, čo je v tejto veci Božia vôľa. Ježiš to zdôraznil vo svojej Kázni na vrchu, keď povedal: „Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane‘, vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto koná vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“ — Matúš 7:21.

14. Prečo by nás Ježiš mohol považovať za tých, čo ‚konajú nezákonnosť‘, aj keby sme robili „dobré skutky“?

¹⁴ Dokonca by sme mohli robiť to, čo považujeme za „dobré skutky“, v Kristovom mene. Ale to všetko by nemalo nijakú  cenu, keby sme nekonali Božiu vôľu. Podobali by sme sa ľuďom, o ktorých Ježiš ďalej hovorí: „Mnohí mi povedia v onen deň: ‚Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene a nevyháňali démonov v tvojom mene a nekonali mnoho mocných skutkov v tvojom mene?‘ A predsa im potom vyznám: Nikdy som vás nepoznal! Odstúpte odo mňa, páchatelia nezákonnosti.“ ​(Matúš 7:22, 23) Áno, mohli by sme robiť veci, ktoré my považujeme za správne — a za ktoré nám iní ľudia možno ďakujú a dokonca nás chvália — ale ak nerobíme to, o čom Boh hovorí, že je správne, bude nás Ježiš Kristus považovať za ‚činiteľov nezákonnosti‘.

15. Prečo je múdre, aby sme si počínali tak, ako ľudia v starovekej Berei?

¹⁵ Dnes mnohé náboženstvá nekonajú Božiu vôľu, a preto by sme nemali jednoducho predpokladať, že náuky náboženskej organizácie, s ktorou sme spojení, zodpovedajú Božiemu slovu. Skutočnosť, že dajaká cirkev používa Bibliu, ešte sama osebe nedokazuje, že všetko, čo učí a koná, je naozaj biblické. Dôležité je to, aby sme sami preskúmali, či je to tak, alebo nie. Ľudia v meste Berei boli pochválení, lebo nielenže si vypočuli čo im hlásal kresťanský apoštol Pavol, ale skúmali Písmo, aby sa presvedčili, či im hovorí pravdu. (Skutky 17:10, 11) Náboženstvo, ktoré má Božie schválenie, musí vo všetkom zodpovedať Biblii. Nebude niektoré časti Biblie prijímať a iné odmietať. — 2. Timoteovi 3:16.

IBA ÚPRIMNOSŤ NESTAČÍ

16. Čo povedal Ježiš, aby ukázal, že na dosiahnutie Božieho schválenia nestačí iba úprimnosť?

¹⁶ Dakto sa možno spýta: ‚Ak je voľakto vo svojej viere úprimný, vari ho Boh neschváli, i keby jeho náboženstvo bolo nesprávne?‘ Ježiš povedal, že neschváli tých, čo ‚konajú nezákonnosť‘, hoci sa domnievali, že robia správne. (Matúš 7:22, 23) Ani Boh neschváli samotnú úprimnosť. Ježiš raz povedal svojim nasledovníkom: „Prichádza hodina, keď sa bude každý, kto vás zabije, domnievať, že preukázal Bohu svätú službu.“ ​(Ján 16:2) Takí ľudia, ktorí zabíjali kresťanov, si možno úprimne mysleli, že tým slúžia Bohu, ale očividne mu neslúžili. Boh neschvaľuje to, čo robili.

17. Hoci bol Pavol úprimný, čo robil predtým, než sa stal kresťanom?

 ¹⁷ Skôr ako sa apoštol Pavol stal kresťanom, pomáhal pri zabití Štefana. Neskôr hľadal spôsoby, ako povraždiť ešte viac kresťanov. (Skutky 8:1; 9:1, 2) Pavol vysvetlil: „Až do krajnosti [som] prenasledoval Boží zbor a pustošil som ho. Robil som väčší pokrok v židovstve ako mnoho vrstovníkov môjho rodu, lebo som bol omnoho horlivejší pre tradície svojich otcov.“ ​(Galaťanom 1:13, 14) Áno, Pavol bol úprimný, ale tým sa jeho náboženstvo nestalo správnym.

18. a) Aké bolo Pavlovo náboženstvo, keď prenasledoval kresťanov? b) Prečo bolo nutné, aby Pavol, ako aj ďalší jeho súčasníci, zmenili svoje náboženstvo?

¹⁸ Pavol bol vtedy členom náboženského židovského systému, ktorý zavrhol Ježiša Krista a ktorý bol preto zavrhnutý Bohom. (Skutky 2:36, 40; Príslovia 14:12) Ak mal teda Pavol získať Božie schválenie, musel zmeniť svoje náboženstvo. Písal tiež o iných, ktorí mali „horlivosť pre Boha“ — ktorí boli úprimní, ale nemali Božie schválenie, lebo ich náboženstvo nebolo založené na presnom poznaní Božích predsavzatí. — Rimanom 10:2, 3.

19. Čo ukazuje, že pravda nepripúšťa protikladné náboženské náuky?

¹⁹ Pravda nepripúšťa rôzne druhy náboženských náuk na svete. Buď ľudia majú dušu, ktorá žije ďalej po smrti tela, buď ju nemajú. Alebo bude Zem trvať naveky, alebo nebude. Buď Boh skoncuje so zlom, buď neskoncuje. Tieto a mnohé iné náboženské názory sú alebo správne, alebo nesprávne; nemôžu byť dve pravdy, ak jedna nezodpovedá druhej. Buď súhlasí jedno, buď druhé, ale nie oboje. Ak niekto dačomu úprimne verí a koná podľa toho, tým sa jeho názor nestane správny, ak je v skutočnosti falošný.

20. Ako sa môžeme riadiť správnou „automapou“, čo sa týka náboženstva?

²⁰ Ako by si reagoval, keby sa ukázalo, že to, čomu veríš, je nesprávne? Napríklad cestuješ autom prvý raz na dajaké miesto. Máš automapu, ale nevenoval si čas jej podrobnému preskúmaniu. Dakto ti povedal, kadiaľ máš ísť. Spoliehaš sa naňho a úprimne veríš, že cesta, ktorú ti ukázal je správna. Ale nemusí byť správna. Čo keby ti dakto iný ukázal, že sa mýliš? Keby ti na tvojej vlastnej mape ukázal, že si na nesprávnej ceste? Bol by si pyšný a tvrdohlavý a nepripustil  by si, že si na nesprávnej ceste? Ak teda skúmaním svojej Biblie spoznáš, že sa v náboženskom smere pohybuješ po nesprávnej ceste, buď ochotný zmeniť smer. Vyhni sa širokej ceste zničenia. Radšej choď na úzku cestu života!

BEZVÝHRADNE KONAŤ BOŽIU VÔĽU

21. a) Čo je ešte potrebné okrem poznania pravdy? b) Čo urobíš, ak spoznáš, že Boh neschvaľuje isté veci, ktoré robíš?

²¹ Je dôležité poznať biblické pravdy. Toto poznanie je však bezcenné, ak neuctievaš Boha pravdou. (Ján 4:24) Záleží na praktickom uplatňovaní pravdy, na konaní Božej vôle. Biblia hovorí: „Viera bez skutkov [je] mŕtva.“ ​(Jakob 2:26) Teda ak sa chceš páčiť Bohu, musí tvoje náboženstvo nielen úplne súhlasiť s Bibliou, ale musíš ho aj uplatňovať v každej životnej činnosti. Ak zistíš, že to, čo robíš, je podľa Božích slov nesprávne, ochotne urobíš zmenu?

22. Akému dobrodeniu sa môžeme tešiť už dnes i v budúcnosti, ak v praxi uplatňujeme pravé náboženstvo?

²² Čakajú ťa veľké požehnania, ak budeš konať Božiu vôľu. Budeš mať z toho úžitok už teraz. Ak budeš uplatňovať pravé náboženstvo, staneš sa lepším človekom — lepším mužom, manželom alebo otcom, lepšou ženou, manželkou alebo matkou, lepším dieťaťom. Vytvorí to v tebe vlastnosti milé Bohu, ktoré spôsobia, že budeš medzi ostatnými vynikať, lebo budeš konať to, čo je správne. Ale navyše to bude znamenať, že budeš môcť prijať požehnania večného života v šťastí a v dokonalom zdraví na Božej rajskej novej zemi. (2. Petra 3:13) Niet najmenšej pochybnosti — na tvojom náboženstve naozaj záleží!

[Otázky]

[Obrázok na strane 25]

Slúžili Bohu náboženskí vodcovia, ktorí chceli zabiť Ježiša?

[Obrázky na stranách 26, 27]

Ježiš povedal, že väčšina ľudí sa nachádza na širokej ceste vedúcej k zničeniu. Iba málo sa ich nachádza na úzkej ceste vedúcej k životu

[Obrázok na stranách 28, 29]

„Verejne oznamujú, že poznajú Boha, ale svojimi skutkami ho zapierajú.“ — Títovi 1:16.

SLOVOM

SKUTKOM

[Obrázok na strane 30]

Kvôli rozdielnému náboženstvu sa Pavol podielal na kameňovaní Kristovho učeníka Štefana

[Obrázok na strane 33]

Keby si bol na nesprávnej ceste, bol by si pyšný a tvrdohlavý a nepripustil by si to?