15. KAPITOLA

Je zlé, že chcem trochu súkromia?

 Daj ✔ k tomu, čo by ti v nasledujúcich situáciách zrejme napadlo.

1. Si vo svojej izbe a máš zavreté dvere. Vtom ti do izby bez zaklopania vtrhne brat alebo sestra.

□ ‚Nič sa nedeje. Ja niekedy robím to isté.‘

□ ‚To je drzosť! Čo keby som sa práve prezliekal?‘

2. Prídeš domov a rodičia ťa hneď zasypú otázkami: „Kde si bol? S kým si bol? Čo ste robili?“

□ ‚V pohode. Aj tak im väčšinou všetko poviem.‘

□ ‚Strašné! Vôbec mi nedôverujú!‘

KEĎ si bol malý, otázka súkromia ťa asi veľmi netrápila. Ak ti do izby vtrhol mladší súrodenec, bol si rád, že nebudeš sám. Ak sa ťa rodičia niečo spýtali, bez váhania si im všetko povedal. Tvoj život bol ako otvorená kniha, do ktorej mohol hocikto nahliadnuť. Ale teraz máš možno chuť tú knihu pred inými zavrieť. „Som rád, keď si určité veci môžem nechať pre seba,“ hovorí 14-ročný Corey. Pozrime sa na dve oblasti, v ktorých môžeš otázku súkromia vnímať zvlášť citlivo.

Keď chceš byť sám

Môžeš mať viacero opodstatnených dôvodov, prečo chceš byť sám. Možno si chceš napríklad ‚trochu odpočinúť‘. (Marek 6:31) Alebo sa chceš pomodliť, a tak urobíš to, čo Ježiš radil svojim učeníkom — ‚ideš do svojej izby, a keď zavrieš dvere, modlíš sa k svojmu Otcovi‘. (Matúš 6:6; Marek 1:35) Problém môže byť v tom, že keď zavrieš dvere svojej izby (ak máš vlastnú izbu), rodičia si  to nemusia vysvetliť tak, že sa chceš pomodliť. A súrodenci nemusia chápať, že máš chuť byť sám.

Čo môžeš robiť. Aby sa otázka tvojho súkromia nestala dôvodom bojov, vyskúšaj nasledujúce návrhy.

● Pokiaľ ide o súrodencov, skús sa s nimi dohodnúť na niekoľkých rozumných pravidlách, ktoré by ti umožnili mať nejaký čas pre seba. Ak je to potrebné, popros o pomoc rodičov. *

● Pokiaľ ide o rodičov, snaž sa pozrieť na vec z ich pohľadu. „Rodičia ma niekedy kontrolujú,“ hovorí 16-ročná Rebekah, „ale ak mám byť úprimná, keby som ja mala dospievajúce dieťa, tiež by som ho kontrolovala — zvlášť keď viem, koľkým pokušeniam sú dnes mladí vystavení.“ Dokážeš podobne ako Rebekah pochopiť svojich rodičov — že sa o teba boja? (Príslovia 19:11)

● Poctivo si odpovedz na otázky: ‚Nevzbudzujem niečím v rodičoch podozrenie, že keď sa zavriem v izbe, mám za lubom niečo zlé? Nerobím zo všetkého také tajnosti, až majú pocit, že musia používať priam špionážne taktiky, aby sa o mne niečo dozvedeli?‘ Ak  si si na tieto otázky odpovedal nie, a predsa sa ti zdá, že ti rodičia nedôverujú, potom sa s nimi o svojich pocitoch pokojne a úctivo porozprávaj. Keď ti budú hovoriť o svojich obavách, pozorne počúvaj a zamysli sa, či nerobíš niečo, čím k tomu prispievaš. Ak zistíš, že áno, zmeň to. (Jakub 1:19)

Keď ide o kamarátov

Keď dospievaš, je len prirodzené, že si rozvíjaš priateľstvá mimo rodiny. Je tiež prirodzené, že rodičia chcú vedieť, s kým sa kamarátiš a čo spolu robíte. Ale niekedy sa ti môže zdať, že ich obavy hraničia až s paranojou. „Chcem len, aby som mohla písať esemesky či e-maily bez toho, aby mi rodičia každých desať minút pozerali cez plece a pýtali sa ma, komu píšem,“ hovorí 16-ročná Amy.

Čo môžeš robiť. Aby tvoje priateľstvá nespôsobili, že medzi tebou a tvojimi rodičmi vznikne bariéra, vyskúšaj nasledujúce návrhy.

● Nezatajuj rodičom, kto sú tvoji priatelia, ale zoznám ich s nimi. Určite sa ti nepáči, keď sa tvoji rodičia hrajú na detektívov, no čo iné im zostáva, keď robíš tajnosti z toho, s kým sa priatelíš? Nezabúdaj, že čím lepšie budú poznať tých, s ktorými tráviš čas, tým spokojnejší azda budú s tvojím výberom priateľov.

● Buď k sebe úprimný: Ide ti o to, aby si mal viac súkromia, alebo skôr o to, aby si mohol niektoré veci utajiť? Brittany, ktorá má 22 rokov, hovorí: „Keď bývaš doma a tvoji rodičia majú určité obavy, povedz si: ‚Nerobím nič zlé, tak  prečo s tým robiť tajnosti?‘ Ak však niečo potrebuješ skrývať, potom to asi nie je v poriadku.“

Ako získať viac súkromia

Teraz popremýšľaj, ako by si mohol riešiť otázku súkromia v nejakej konkrétnej oblasti, ktorá ťa trápi. Na prázdne riadky napíš odpovede na otázky uvedené pri jednotlivých krokoch:

1. krok: Definuj problém. V akej oblasti by si chcel mať viac súkromia?

․․․․․

 2. krok: Snaž sa pochopiť svojich rodičov. Čo myslíš, čoho sa vlastne obávajú?

․․․․․

3. krok: Snaž sa nájsť riešenie. Je niečo, čím možno prispievaš k tomuto problému, hoci neúmyselne? Čo z toho by si mohol zmeniť? V čom by si chcel, aby zmenili prístup tvoji rodičia?

․․․․․

4. krok: Porozprávaj sa s rodičmi. Ako by si mohol so svojimi rodičmi začať rozhovor o otázke súkromia?

․․․․․

V ĎALŠEJ KAPITOLE

Žiališ nad smrťou svojho rodiča? Ak áno, kde môžeš nájsť útechu?

[Poznámka pod čiarou]

KĽÚČOVÝ BIBLICKÝ TEXT

„Vynasnaž sa, aby si sa predstavil Bohu ako schválený, ako robotník, ktorý sa nemá za čo hanbiť.“ ​(2. Timotejovi 2:15)

TIP

Keď sa s rodičmi rozprávaš o otázke súkromia, nevyjadruj to ako sťažnosť. Skôr sa im snaž povedať, čo ťa trápi. Aký je v tom rozdiel? Pri sťažnosti je pozornosť zameraná na to, čo podľa teba rodičia robia zle. Ale rozhovor o tom, čo ťa trápi, vám všetkým pomôže zamerať sa na hľadanie riešenia.

VEDEL SI... ?

Čím si k rodičom otvorenejší, tým menej ťa budú podozrievať.

MÔJ PLÁN

Aby som si získal (alebo opäť získal) dôveru svojich rodičov, budem sa snažiť ․․․․․

Čo sa chcem opýtať rodičov: ․․․․․

ČO MYSLÍŠ?

● Prečo majú rodičia právo zaujímať sa o tvoj život?

● Ako ti tvoja snaha zlepšiť sa v komunikácii s rodičmi môže neskôr v živote pomôcť pri komunikácii s inými dospelými?

[Zvýraznený text na strane 108]

„Rodičia nechcú, aby sa ti niečo stalo, a tak môžeš mať z ich konania niekedy pocit, že narúšajú tvoje súkromie. Môže sa to zdať nefér. Ale, úprimne povedané, keby som bola rodičom, asi by som robila to isté.“ ​(Alana)

[Obrázok na strane 109]

S dôverou je to ako s výplatou — musíš si ju zaslúžiť