Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Akú životnú dráhu by som si mal zvoliť?

Akú životnú dráhu by som si mal zvoliť?

Kapitola 22

Akú životnú dráhu by som si mal zvoliť?

‚AKO by som mal využiť svoj život?‘ Pred túto závažnú otázku budeš skôr či neskôr postavený aj ty. Ponúka sa ti veľa možností, v ktorých sa ťažko vyznáš — medicína, obchodná činnosť, umenie, školstvo, informatika, technika, remeslá a iné odbory. Azda máš rovnaký názor ako chlapec, ktorý povedal: „Považujem za úspech... udržať si životný štandard, v akom som vyrástol.“ Alebo snívaš ako mnohí o tom, ako zlepšiť svoju finančnú situáciu.

Ale je meradlom úspechu len hmotný zisk? Môže ti svetská kariéra priniesť skutočné uspokojenie?

‚Neznamená to vôbec nič‘

Skvelá, vzrušujúca, výnosná! Týmito slovami sa často vo filmoch, v televíznych programoch a v knihách označuje svetská kariéra. Ale tí, ktorí túžia po takzvanom úspechu, si ho často musia nemilosrdne vybojovať. Dr. Douglas LaBier hovorí o tom, že mnohí mladí dospelí, ktorí dosiahli v oblasti „špičkovej technológie bleskovú kariéru, sa sťažujú na nespokojnosť, starosti, depresiu, vnútornú prázdnotu, fixné predstavy a na mnoho telesných ťažkostí“.

Kráľ Šalamún ukázal už dávno, aký márny je svetský úspech. Mal prakticky neobmedzené možnosti a dosiahol úžasné výkony. (Čítaj Kazateľa 2:4–10.) Ale dospel k záveru: „A keď som sa obrátil ku všetkým svojim dielam, ktoré vykonali moje ruky, a na tvrdú prácu, ktorú som namáhavo konal a dokončil, hľa, bola to všetko márnosť [„uvedomil som si, že to vôbec nič neznamená“, Preklad v dnešnej angličtine] a honba za vetrom.“ — Kazateľ 2:11.

Zamestnanie síce môže priniesť bohatstvo a uznanie, ale nemôže uspokojiť naše „duchovné potreby“. (Matúš 5:3) Človek, ktorý sústreďuje celý svoj život len na to, čo dosiahne vo svete, nenájde pravé uspokojenie.

Životná cesta, ktorá prináša uspokojenie

Kráľ Šalamún radí: „Záver vecí je: boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania. Lebo to je celá povinnosť človeka.“ (Kazateľ 12:13) Najdôležitejšia povinnosť, ktorú má dnes kresťan, je zvestovať posolstvo o Kráľovstve. (Matúš 24:14) Mladí ľudia, ktorí berú svoju povinnosť pred Bohom vážne, cítia nutnosť venovať sa tejto službe v čo najväčšej miere — i keby nemali k zvestovaniu prirodzený sklon. (Porovnaj 2. Korinťanom 5:14.) Tisíce mladých ľudí sa rozhodlo pre zvestovateľskú službu celým časom, namiesto toho, aby sa naplno venovali svetskému zamestnaniu. Iní slúžia ako misionári v cudzích krajinách, alebo pracujú v odbočkách Spoločnosti Strážna veža.

Emily sa vzdala zodpovedného postavenia vo vedení jedného podniku a stala sa priekopníčkou. Hovorí: „Túto prácu som si naozaj obľúbila.“ Áno, zvestovateľská práca celým časom je životná dráha, ktorá prináša najväčšie možné uspokojenie a vyvoláva skutočné nadšenie. A akú väčšiu prednosť môžeme mať, ako patriť k Božím spolupracovníkom? — 1. Korinťanom 3:9.

Je univerzitné vzdelanie výhodné?

Väčšina priekopníkov sa živí prácou na čiastočný úväzok. Ale čo ak sa budeš musieť neskôr starať o rodinu? Určite nebude nikto ľutovať, že venoval svoju mladosť službe Bohu. Ale nebolo by predsa rozumnejšie, aby mladý človek najskôr získal vysokoškolské vzdelanie a až potom sa venoval zvestovateľskej službe?

Biblia samozrejme nehovorí presne, koľko rokov by mal mladý kresťan chodiť do školy. Ani neodsudzuje vzdelanie. Jehova, „Vznešený učiteľ“, povzbudzuje svoj ľud, aby dobre čítal a aby sa jasne vyjadroval. (Izaiáš 30:20; Žalm 1:2; Hebrejom 5:12) Vzdelanie nám tiež môže pomôcť, aby sme lepšie rozumeli ľuďom a svetu, v ktorom žijeme.

Ale stojí získanie akademickej hodnosti vždy za to obrovské množstvo času a peňazí, ktoré treba vynaložiť? * Zo štatistík síce vyplýva, že absolventi vysokých škôl majú vyššie platy a menej ich postihuje nezamestnanosť ako absolventov stredných škôl, ale kniha Plánuj si svoje stredoškolské vzdelanie (angl.) nám pripomína, že tieto štatistiky hovoria len o priemere. V skutočnosti iba menší počet absolventov vysokých škôl získava mimoriadne vysoké platy; ostatní sú platení priemerne. Okrem toho vysoké platy absolventov vysokých škôl môžu byť ocenením ich „mimoriadnych schopností, iniciatívy a miestnych pracovných možností... alebo zvláštneho nadania“ — nie sú teda vždy priamo úmerné ich vzdelaniu.

„[Vysokoškolský] diplom už nezaručuje úspech pri získavaní zamestnania,“ oznamuje ministerstvo práce USA. „Pomer [absolventov vysokých škôl] zamestnaných v slobodnom povolaní v oblasti techniky alebo vo vedúcich obchodných postaveniach... veľmi klesol, lebo tieto odvetvia sa nerozrastajú úmerne k rastúcemu počtu absolventov. Preto v rokoch 1970–1984 približne 1 z 5 absolventov [vysokých škôl] prijal zamestnanie, pre ktoré zvyčajne nie je nutné vysokoškolské vzdelanie. Tento prebytok absolventov vysokých škôl bude pravdepodobne trvať až do polovice deväťdesiatych rokov.“

Ďalšie možnosti, o ktorých by sme mali uvažovať

Bez ohľadu na to, či vysokoškolské vzdelanie zlepší tvoju vyhliadku na získanie zamestnania alebo nie, jedno je isté: „Zostávajúci čas je skrátený.“ (1. Korinťanom 7:29) Aj keby sa uplatnili všetky predpokladané výhody, využil by si zostávajúci čas naozaj najlepšie, ak by si strávil štyri alebo viac rokov na vysokej škole? — Efezanom 5:16.

Povedie ťa vysokoškolské vzdelanie k duchovným cieľom, alebo ťa od nich bude odvádzať? Uvedom si, že kresťan nepovažuje vysoký plat za najdôležitejšiu vec. (1. Timotejovi 6:7, 8) Podľa prieskumu na amerických vysokých školách sa dnešní študenti charakterizujú ako ľudia „zameraní na kariéru, na hmotný úspech, a zaujímajú sa len sami o seba“. Jedna skupina študentov vyhlásila: „Peniaze! Zdá sa, že hovoríme len o peniazoch.“ Ako na teba zapôsobí atmosféra intenzívneho súperenia a sebeckého hmotárstva, ktorou budeš obklopený?

Nepokoje na vysokých školách, ktoré sa prejavovali v šesťdesiatych rokoch, už odzneli. Ale to neznamená, že na vysokých školách je zdravé ovzdušie. Z jedného prieskumu života na vysokoškolských internátoch vyplýva: „Študenti si môžu stále ešte robiť v osobnom a spoločenskom živote takmer bez obmedzenia, čo chcú.“ Bez zábran užívajú drogy a alkohol, a promiskuita nie je výnimkou, ale pravidlom. Ak je takýto stav aj na vysokých školách v tvojej krajine, nemohlo by takéto prostredie podkopávať tvoje snahy o morálnu čistotu? — 1. Korinťanom 6:18.

K zamysleniu vedie aj známa skutočnosť, že ľudia s vyšším vzdelaním sa menej „držia základných náboženských zásad“. (Sväté veci v posvetštenom veku, angl.) Keď boli niektorí mladí kresťania vystavení tlaku, aby si udržali dobré známky, zanedbali svoju duchovnú činnosť. Potom mohli ťažko odolávať náporu svetského zmýšľania, ktoré sa pestuje na vysokých školách, a niektorí stroskotali vo viere. — Kolosanom 2:8.

Iné možnosti ako vysokoškolské vzdelanie

Mnohí mladí kresťania sa preto rozhodli, že nebudú študovať na vysokej škole. Mnohí zistili, že školenie, ktoré dostávajú v zboroch Jehovových svedkov — najmä na týždennej teokratickej škole zvestovateľskej služby — im veľmi pomohlo pri hľadaní zamestnania. Takíto mladí ľudia síce nemajú vysokoškolský diplom, ale naučili sa vystupovať s istotou, vedia sa vyjadrovať a sú zodpovední. Na strednej škole niektorí okrem toho absolvovali kurzy písania na stroji, programovania, opravovania automobilov a iné školenia. V zamestnaní na čiastočný úväzok sa im takéto znalosti môžu zísť a často sú veľmi žiadané. Mnoho mladých ľudí síce nemá chuť ‚robiť svojimi rukami‘, ale Biblia prisudzuje „tvrdej práci“ veľkú cenu. (Efezanom 4:28; porovnaj Príslovia 22:29.) Veď aj sám Ježiš Kristus sa naučil jedno remeslo tak dobre, že ho nazývali „ten tesár“. — Marek 6:3.

Je pravda, že v niektorých krajinách absolventi vysokých škôl zaplavili trh pracovných síl do tej miery, že bez nejakého špecializovaného výcviku je ťažké získať aj bežné zamestnanie. Často však existujú programy pre učňov, odborné a priemyselné školy a krátkodobé univerzitné kurzy, v ktorých sa dajú získať žiadané znalosti v relatívne krátkom čase a s menšími finančnými nákladmi. Nikdy tiež nezabudni, že existuje jeden činiteľ, s ktorým sa v štatistikách zamestnanosti nepočíta: Boží sľub, že Boh sa postará o tých, ktorí stavajú duchovné záujmy na prvé miesto. — Matúš 6:33.

Vyhliadky na získanie zamestnania sa na rôznych miestach odlišujú a existujú aj rôzne školské systémy. Mladí ľudia majú rôzne schopnosti a sklony. Životná dráha v podobe kresťanskej služby je síce veľmi užitočná a hodná odporučenia, ale každý sa musí v tejto veci rozhodovať sám. Spolu so svojimi rodičmi musíš starostlivo zvážiť všetky činitele, ktoré sú dôležité pri rozhodovaní, aké vzdelanie je pre teba najvhodnejšie. Pri takomto rozhodovaní ‚musí každý niesť svoj vlastný náklad‘. — Galaťanom 6:5.

Ak napríklad tvoji rodičia trvajú na tom, aby si študoval na vysokej škole, kým žiješ pod ich dohľadom, neostáva ti nič iné ako poslúchnuť. * (Efezanom 6:1–3) Azda môžeš žiť ďalej doma, a nemusí ťa tak pohlcovať vysokoškolské dianie. Dobre si vyberaj pri voľbe predmetov a zameraj sa skôr na praktické znalosti ako na svetské filozofie. Dávaj pozor na to, s kým sa stretávaš. (1. Korinťanom 15:33) Zachovávaj si duchovnú silu tak, že budeš stále navštevovať zhromaždenia, zúčastňovať sa na zvestovateľskej službe a osobne študovať. Niektorým mladým ľuďom, ktorí museli študovať na vysokej škole, sa dokonca podarilo konať priekopnícku službu, keď si vybrali takú študijnú náplň, ktorá im to rozvrhom hodín umožňovala.

Uvažuj o svojej životnej dráhe starostlivo a na modlitbách, aby ti priniesla nielen osobné šťastie, ale aby si si aj mohol ‚ukladať poklady v nebi‘. — Matúš 6:20.

[Poznámky pod čiarou]

^ 15. ods. V Spojených štátoch stojí univerzitné vzdelanie za rok priemerne 10 000 dolárov. Študenti musia často dlhé roky splácať svoje dlhy.

^ 26. ods. Tvoji rodičia budú možno spokojní, aj keď nebudeš študovať dlhé roky. V niektorých krajinách napríklad zamestnávatelia prijímajú v určitých odboroch kvalifikovanej práce a v sektore služieb osoby s dodatočným špecializovaným vzdelaním, ktoré možno získať za pomerne krátky čas.

Otázky na rozhovor

◻ Prečo svetská kariéra často neprináša osobné šťastie?

◻ Prečo by mali všetci bohabojní mladí ľudia uvažovať o zvestovateľskej službe celým časom ako o svojej životnej dráhe?

◻ Aké výhody sa prisudzujú vyššiemu vzdelaniu? Platí to vždy?

◻ Aké nebezpečenstvá môžu byť spojené s vysokoškolským vzdelaním?

◻ O akých iných možnostiach vzdelania môže mladý človek uvažovať?

[Zvýraznený text na strane 175]

Zamestnanie síce môže priniesť bohatstvo a uznanie, ale nemôže uspokojiť naše „duchovné potreby“

[Zvýraznený text na strane 177]

„[Vysokoškolský] diplom už nezaručuje, že získaš zamestnanie“