Kapitola 18

Ako by som si mohol zlepšiť známky?

PRI prieskume medzi žiakmi základnej školy 51 percent žiakov odpovedalo na otázku, čo im robí najväčšie problémy: „Známky.“

Nečudujeme sa, že mladí majú najväčšie starosti so známkami. Známky rozhodujú o tom, či žiak postúpi do vyššej triedy, alebo prepadne, či dostane dobre platené miesto, alebo len minimálnu mzdu, či ho rodičia pochvália, alebo sa budú naňho hnevať. Musíme teda uznať, že známky a školské testy majú svoj význam. Veď aj Ježiš Kristus často skúmal, aké porozumenie majú jeho učeníci o určitých veciach. (Lukáš 9:18) Kniha Meradlá a hodnotenie v škole (angl.) o tom hovorí: „Výsledky testov ukazujú silné i slabé stránky jednotlivých študentov a pôsobia ako prostriedok podnecujúci k ďalšiemu štúdiu.“ Tvoje známky dávajú aj tvojim rodičom určitú predstavu o tom, ako sa ti v škole darí — či dobre, alebo zle.

Nájsť rovnováhu

Ale prílišný záujem o známky môže vyvolať ochromujúci stres a môže spôsobiť rozhorčenú súťaživosť. Jedna učebnica, ktorá hovorí o dospievaní, zdôrazňuje, že žiaci, ktorí sa zameriavajú na štúdium na vysokých školách, sa môžu dostať „do labyrintu súťaživosti, v ktorom sa známky a poradie v triede zdôrazňujú viac ako učenie“. Dr. William Glasser opisuje, čo to spôsobuje: „Žiaci sa v škole zvyknú pýtať, čo sa bude skúšať... a nič iné sa neučia.“

 Kráľ Šalamún varoval: „Videl som všetku tú tvrdú prácu a všetku tú šikovnosť v práci, že to znamená vzájomné súperenie; a aj to je márnosť a honba za vetrom.“ (Kazateľ 4:4) Dravý konkurenčný boj, či už o hmotné bohatstvo alebo o akademické vyznamenanie, je márny. Bohabojní mladí ľudia si uvedomujú, že je nutné snažiť sa v škole. Ale vzdelanie nie je pre nich to najdôležitejšie. Stále sledujú duchovné záujmy a dôverujú, že Boh sa bude starať o ich hmotné potreby. — Matúš 6:33; pozri 22. kapitolu o voľbe životnej dráhy.

Vzdelanie znamená viac ako len získavať body za skúšky. Znamená rozvíjať to, čo Šalamún nazval „schopnosť premýšľať“, umenie prijať informácie a vyvodiť z nich praktické závery. (Príslovia 1:4) Komu sa podarí dokončiť školu len vďaka tomu, že odpovede uhádne, že sa niečo naučí len na skúšku alebo že dokonca podvádza, ten sa nikdy nenaučí premýšľať. A načo ti potom bude dobrá známka z matematiky, keď nebudeš vedieť udržiavať v rovnováhe svoje príjmy a výdavky?

Musíš si teda uvedomiť, že známky nie sú samoúčelné, ale že sú užitočným meradlom tvojho prospechu v škole. Ale ako môžeš dostať známky, ktoré zodpovedajú tvojim schopnostiam?

Uč sa zodpovedne

Učiteľka Linda Nielsenová zistila, že zlí žiaci majú sklon „zvádzať [zlé] výsledky v škole na okolnosti, ktoré nemôžu ovplyvniť, na zákerné otázky pri skúšaní, na učiteľa, ktorý je vraj zaujatý, na smolu, osud alebo  počasie“. Ale Biblia hovorí: „Leňoch dáva najavo, že je žiadostivý, jeho duša nemá nič.“ (Príslovia 13:4) Áno, skutočnou príčinou zlých známok býva často lenivosť.

Dobrí študenti sa učia zodpovedne. Časopis ’Teen raz robil prieskum medzi veľmi úspešnými študentmi stredných škôl. Aké bolo ich tajomstvo? „Osobná motivácia udržiava človeka v kondícii,“ povedal jeden. „Je nutné mať dobrý časový plán a dobre si čas zorganizovať,“ povedal iný. „Je nutné si určiť ciele,“ vyhlásil ďalší. Áno, tvoje známky väčšinou nezávisia od okolností, ktoré nemôžeš ovplyvniť, ale od teba — od toho, ako usilovne sa chceš učiť a ako intenzívne chceš v škole pracovať.

‚Ale veď ja sa učím‘

Niektorí mladí to tvrdia. Úprimne si myslia, že sa veľmi namáhajú, ale nedosahujú žiadne výsledky. Pred niekoľkými rokmi výskumní pracovníci zo Stanfordovej univerzity v Kalifornii robili prieskum medzi 770 študentmi a pýtali sa ich, koľko úsilia podľa svojho názoru vynakladajú pri práci v škole. Je to čudné, ale zlým žiakom sa zdalo, že pracujú tak usilovne ako všetci ostatní. Ale keď sa skúmali ich študijné návyky, ukázalo sa, že sa doma učia oveľa menej ako ich úspešní spolužiaci.

Aké poučenie z toho vyplýva? Možno, že ani ty neštuduješ tak usilovne, ako si myslíš, a že by si mal niektoré návyky zmeniť. Z článku v časopise Journal of Educational Psychology vyplynulo, že „na prospech stredoškoláka zapôsobí už to, že venuje domácemu štúdiu viac času“. Slabý žiak, ktorý doma venuje učeniu 1 až 3 hodiny... môže dosiahnuť prospech priemerného žiaka, ktorý sa doma neučí.“

Apoštol Pavol musel obrazne ‚biť svoje telo‘, aby dosiahol svoj cieľ. (1. Korinťanom 9:27) Aj ty azda  budeš musieť začať so sebou zaobchádzať tvrdo, najmä keď sa necháš odvádzať od štúdia televíziou, alebo ak tvoju pozornosť rozptyľuje niečo iné. Azda si budeš musieť dať na televízor lístok s nápisom: „Nebudem sa pozerať, ak nebudem mať hotové úlohy.“

Prostredie, v ktorom sa učíš

Pre väčšinu z nás by bolo užitočné, keby sme mali na štúdium vyhradené pokojné miesto. Ak nemáš svoju izbu, alebo máte doma málo miesta, improvizuj! Možno, že kuchyňa alebo spálňa by ti mohla každý večer približne na hodinu slúžiť za študovňu. V krajnom prípade by si mohol ísť do verejnej knižnice alebo k nejakému priateľovi.

Ak je to možné, používaj písací alebo iný stôl, na ktorom je dosť miesta, kde si môžeš rozložiť svoju prácu. Pomôcky ako ceruzky a papier maj po ruke, aby si pre ne nemusel nikam chodiť. A hoci sa ti to možno nebude páčiť, televízia alebo rádio zvyčajne pôsobia proti sústredeniu, takisto ako telefonovanie a návštevy.

Ubezpeč sa, či máš dostatočné svetlo, ktoré ti nesvieti do očí. Dobré svetlo zabraňuje únave a chráni  oči. A ak je to možné, dbaj na vetranie a na teplotu v izbe. V chladnej miestnosti sa učí lepšie ako v teplej miestnosti.

Čo ak nemáš na študovanie náladu? Život nám málokedy poskytuje taký prepych, že by sme mohli konať podľa svojich nálad. Vo svetskej práci budeš  musieť pracovať každý deň — či sa ti bude chcieť, alebo nie. Pozeraj sa teda na domáce úlohy ako na cvičenie v sebadisciplíne a ako na prípravu na budúce zamestnanie. Považuj učenie za svoju prácu. Jeden pedagóg odporúča: „Ak je to možné, študovať by sa malo vždy na tom istom mieste a v rovnakej dennej  dobe. Pravidelné štúdium sa tak stane zvykom a... tvoj odpor k nemu sa zmenší.“

Tvoj študijný postup

Vo Filipanom 3:16 Pavol vyzval kresťanov, aby ‚chodili ďalej riadne tým istým spôsobom‘. Pavol hovoril o spôsobe kresťanského života. Ale spôsob alebo vzor konania pomôže, aj keď ide o učenie. Dobre si zorganizuj študijnú látku. Neštuduj tesne za sebou podobné predmety (napríklad dva cudzie jazyky). Rob krátke prestávky medzi predmetmi, najmä ak máš veľa domácich úloh.

Ak musíš veľa čítať, môžeš vyskúšať nasledujúcu metódu. Najprv si urob o látke PREHĽAD. Pozri si danú látku, pozri sa na podnadpisy, tabuľky a na podobné veci, aby si získal celkovú predstavu. Potom si polož OTÁZKY založené na nadpisoch alebo na kľúčových vetách. (To ti pomôže sústrediť sa na čítanú látku.) Teraz ČÍTAJ a hľadaj odpovede na tieto otázky. Po  skončení každého odseku alebo oddielu si zopakuj alebo povedz naspamäť, čo si čítal, a nepozeraj sa pritom do knihy. Až dokončíš celú úlohu, urob si celkové PREHĽADNÉ OPAKOVANIE tak, že prejdeš nadpismi a vyskúšaš, čo si si z každého úseku zapamätal. Niektorí tvrdia, že takto si študenti zapamätajú až 80 percent čítanej látky.

Jeden pedagóg hovorí: „Je dôležité podnietiť študentov, aby si uvedomili, že žiadna skutočnosť nie je izolovaná, ale že vždy s niečím súvisí.“ Snaž sa preto spojiť novú látku s tým, čo už vieš a s čím máš skúsenosti. Snaž sa zistiť, akú praktickú cenu má to, čo sa učíš.

Je zaujímavé, že mládež, ktorá má bázeň pred Bohom, má v tomto smere skutočnú výhodu. Biblia hovorí: „Bázeň pred Jehovom je počiatkom poznania.“ (Príslovia 1:7) Keď sa napríklad učíš nejaké fyzikálne zákony, zdá sa ti to azda úmorné. Ale učenie nadobudne hlbší zmysel, keď si uvedomíš, že prostredníctvom Božieho stvorenia sú „vidno zreteľne“ Božie „neviditeľné vlastnosti“. (Rimanom 1:20) Dejepis sa často dotýka spĺňania Jehovovho predsavzatia. O siedmich svetových veľmociach (vrátane dnešnej anglo-americkej) sa hovorí priamo v Biblii. — Zjavenie 17:10; Daniel, 7. kapitola.

Keď uvedieš to, čo sa učíš, do súvislosti s tým, čo vieš alebo so svojou kresťanskou vierou, začnú pre teba fakty niečo znamenať a poznanie prerastie do porozumenia. Šalamún o tom povedal: „Pre toho, kto má porozumenie, je poznanie ľahká vec.“ — Príslovia 14:6.

„Budúci týždeň píšeme písomku“

Tieto slová nemusia vyvolávať žiadnu paniku. Predovšetkým sa snaž z učiteľových poznámok zistiť, aká písomka to bude, či písomná rozprava alebo výber správnych otázok. Pred skúškou dávaj pozor na rôzne  náznaky, čo by sa mohlo v písomke vyskytnúť. („Ďalší bod je veľmi dôležitý“, alebo „To si dobre zapamätajte“ — to sú podľa časopisu Senior Scholastic typické náznaky.) Potom si ešte raz prelistuj svoje poznámky, učebnice a domáce úlohy.

„Železo sa ostrí železom. Tak ostrí jeden muž tvár druhého,“ pripomína nám Šalamún. (Príslovia 27:17) Azda by ti rodič alebo priateľ rád dával otázky alebo ťa počúval, keď si budeš opakovať učebnú látku. Večer pred skúškou si odpočiň a snaž sa dobre vyspať. „Kto z vás môže svojou úzkostlivosťou pridať jeden lakeť k dĺžke svojho života?“ opýtal sa Ježiš. — Matúš 6:27.

Neúspech

Neúspešná skúška, najmä keď si sa veľmi snažil, ťa môže pripraviť o sebaúctu. Ale pedagóg Max Rafferty nám pripomína: „Celý život nás posudzujú podľa toho, čo vieme a aké máme výsledky... Škola, ktorá deťom nahovára, že budú mať v živote ustlané na ružiach, nie je žiadna škola, ale továreň na sny.“ Pokorenie z toho, že si nemal úspech v skúške, bude užitočné, keď ti pomôže, aby si sa zo svojich chýb poučil a zlepšil sa.

Ale ako povieš o zlých známkach rodičom? Zo strachu sa mnohí uchyľujú k rôznym trikom, aby to oddialili. „Zvyčajne som položil zošit v kuchyni na stôl, šiel som hore a pokúsil som sa spať až do druhého  dňa,“ hovorí jeden chlapec. Iný rozpráva: „Robil som to tak, že som o tom mamičke povedal až v poslednej chvíli. Priniesol som jej zošit ráno, keď sa chystala do práce, a hovoril som: ‚Pozri, toto máš podpísať.‘ Nemala čas sa so mnou zaoberať“ — aspoň nie v túto chvíľu. Niektorí mladí dokonca známky v zošite falšujú.

Ale tvoji rodičia majú právo vedieť, ako sa ti darí v škole. Samozrejme očakávajú, že známky budú zodpovedať tvojim schopnostiam. A ak to tak nie je, môžeš čakať zaslúžené pokarhanie. Buď preto k svojim rodičom čestný. A „počúvaj... kázeň svojho otca a neopúšťaj zákon svojej matky.“ (Príslovia 1:8) Ak si myslíš, že sa od teba očakáva príliš veľa, porozprávaj sa s nimi o tom. — Pozri prílohu „Ako to mám povedať svojim rodičom?“ v 2. kapitole.

Známky sú síce dôležité, ale nerozhodujú s konečnou platnosťou o hodnote tvojej osobnosti. Využívaj však dobre čas, ktorý tráviš v škole, a uč sa čo najviac. Tvoje úsilie sa zvyčajne prejaví na známkach — a potom budeš mať radosť ty i tvoji rodičia.

Otázky na rozhovor

◻ Na čo slúžia známky a prečo je dôležité mať na ne vyrovnaný názor?

◻ Prečo je dôležité, aby si sa cítil osobne zodpovedný za to, ako sa učíš?

◻ Čo okrem iného musíš uvážiť, kým sa pustíš do nejakej mimoškolskej činnosti?

◻ Ako si napríklad môžeš zlepšiť známky?

◻ Ako sa môžeš pripravovať na písomky?

◻ Ako by si sa mal pozerať na neúspechy? Mal by si svoje neúspechy skrývať pred rodičmi?

[Zvýraznený text na strane 141]

Komu sa podarí dokončiť školu len vďaka tomu, že odpovede uhádne, že sa niečo naučí len na skúšku alebo že dokonca podvádza, ten sa nikdy nenaučí premýšľať

[Rámček/obrázok na strane 144, 145]

Ako sa máme pozerať na mimoškolskú činnosť?

Mnohým mladým sa zdá, že mimoškolská činnosť ich uspokojuje. „Bol som v každom klube, ktorý existoval,“ hovorí jeden chlapec z Baltimore (Maryland, USA). „Cítil som sa dobre, keď som sa mohol zaoberať vecami, ktoré som mal rád. Bol som v autoklube, lebo rád pracujem s autami. Mám rád počítače, a tak som vstúpil do klubu. Zaujímam sa o hi-fi, a zase som vstúpil do klubu.“ K mimoškolskej činnosti sú povzbudzovaní najmä študenti, ktorí sa zameriavajú na vyššie vzdelanie.

Jeden úradník americkej vlády, ktorý bol kedysi sám učiteľom, však na otázku Prebuďte sa! odpovedal: „Študenti možno strávia viac času mimoškolskou činnosťou ako prácou v škole, a potom si ťažko udržia známky.“ Áno, nie je ľahké byť vyrovnaný, ak ide o mimoškolskú činnosť. Dievča Cathy, ktorá hrávala v školskom softballovom tíme, hovorí: „Po tréningu som bola taká unavená, že už som nemohla robiť nič iné. Moja práca v škole tým trpela. Preto som sa tam tohto roku neprihlásila.“

Existuje nebezpečenstvo aj v duchovnom ohľade. Jeden kresťan pri spätnom pohľade na dospievanie hovorí: „Myslel som si, že budem môcť uviesť do súladu tri druhy činnosti: prácu v škole, ľahkoatletický tréning a duchovnú činnosť. Ale kedykoľvek som sa mal medzi nimi rozhodnúť, vždy som sa rozhodol v neprospech duchovnej stránky môjho života.“

Chlapec Themon, ktorý hral vo dvoch družstvách školy, s tým súhlasí. Hovorí: „Na zhromaždenia [pre duchovné poučenie] v sále [kráľovstva] som nemohol chodiť, lebo v utorok sme neboli v meste, vo štvrtok sme neboli v meste, v sobotu sme neboli v meste a vracali sme sa až o druhej v noci.“ „Telesné cvičenie je na máločo užitočné, ale zbožná oddanosť je užitočná na všetko“. — 1. Timotejovi 4:8.

Uvedom si aj nebezpečenstvo v morálnom ohľade. Budeš v spoločnosti mladých ľudí, ktorí budú mať na teba v morálnom smere dobrý vplyv? O čom sa budú medzi sebou rozprávať? Mohli by mať na teba členovia družstva alebo klubu nepriaznivý vplyv? „Zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky,“ hovorí 1. Korinťanom 15:33.

Je zaujímavé, že mnohí mladí Jehovovi svedkovia sa rozhodli využívať svoj mimoškolský čas na niečo oveľa užitočnejšie ako je šport: Pomáhajú druhým poznávať stvoriteľa. Kolosanom 4:5 radí: „Choďte ďalej v múdrosti vzhľadom na tých, ktorí sú vonku, a vykupujte si príhodný čas.“

[Obrázky na strane 143]

Za nedisciplinované študijné návyky študenti často platia... zlými známkami

[Obrázky na strane 146]

Nájsť rovnováhu medzi mimoškolskou činnosťou a prácou na domácich úlohách nie je ľahké

[Obrázok na strane 148]

Rodičov to bude určite mrzieť, ak budeš mať zlý prospech. Ale keď si myslíš, že od teba očakávajú príliš veľa, porozprávaj sa s nimi o tom