Kapitola 19

Prečo mi druhí nedajú pokoj?

Už podľa chôdze sa dá s úplnou istotou zistiť, že ten chlapec je neistý a nervózny, že je v novom prostredí zrejme zakríknutý. Starší žiaci si hneď všimnú, že je v škole nový. O chvíľu sú mladí okolo neho a zahŕňajú ho hlúpymi rečami. Červenajúc sa uteká do najbližšieho úkrytu — na záchod. Všade sa rozlieha smiech.

MEDZI kruté zábavy, ktorými si mladí krátia čas, patrí šikanovanie, dráždenie a urážanie druhých. Aj v biblických časoch sa v povahových rysoch niektorých detí prejavovala podlosť. Raz napríklad skupina chlapcov urážala proroka Eliáša. Dokázali mu, že pohŕdajú jeho úradným postavením, keď neúctivo vykrikovali: „Choď hore, plešivý! Choď hore, plešivý!“ (2. Kráľov 2:23–25) Aj dnes majú mladí sklon urážať druhých a zraňovať ich svojimi poznámkami.

„V triede som bol najmenší,“ spomína jeden z autorov knihy Trieda ako zdroj problémov (angl.). „Byť najmúdrejším a najmenším v triede bola pre mňa v tom veku katastrofálna kombinácia. Tí, ktorí ma nechceli biť preto, že som bol najmenší, ma tĺkli preto, že som bol múdry. Okrem toho, že ma nazývali ‚štvoroký‘, rozprávali o mne ako o ‚kráčajúcom slovníku‘ a dali mi ešte osemsto iných prívlastkov.“ Autor knihy Detská osamelosť (angl.) dodáva: „Deti s telesnými nedostatkami, s vadami reči alebo viditeľnými telesnými zvláštnosťami alebo odlišnosťami v správaní sa stávajú ihneď pre ostatné deti terčom posmechu.“

Niekedy sa mladí bránia tak, že sa pustia do akýchsi pretekov v hrubosti: Zahŕňajú sa navzájom stále horšími  urážkami (často aj urážkami rodičov). Ale mnohí mladí sú voči šikanovaniu vrstovníkov bezbranní. Jeden mládenec si spomína, že mával z posmeškov a šikanovania spolužiakov taký strach a bol taký nešťastný, že mu ‚z toho bolo na vracanie‘. Nemohol sa sústrediť na vyučovanie, lebo si robil starosti, čo mu zase spolužiaci vyvedú.

Nie je to na smiech

Bol si niekedy terčom takejto krutosti od vrstovníkov? Potom ťa možno poteší, keď sa dozvieš, že Boh to nepovažuje za smiešne. Spomeň si na biblickú správu o hostine, ktorá sa poriadala na oslavu odstavenia Abrahámovho syna Izáka. Abrahámov starší syn Izmael zrejme žiarlil na dedičstvo, ktoré mal dostať Izák, a preto si začal z Izáka ‚robiť žarty‘. Vôbec pri tom nešlo iba o dobromyseľné prekáranie, ale toto konanie prerástlo do ‚prenasledovania‘. (Galaťanom 4:29) Izákova matka Sára spoznala, že je to prejav nepriateľstva. Považovala to za útok proti Jehovovmu predsavzatiu priviesť cez jej syna Izáka „semeno“ čiže Mesiáša. Na Sárinu prosbu bol preto Izmael aj so svojou matkou prepustený z Abrahámovej domácnosti. — 1. Mojžišova 21:8–14.

Takisto nie je na smiech, keď ťa mladí zlomyseľne šikanujú — najmä keď to robia preto, že sa snažíš žiť podľa biblických meradiel. O mladých kresťanoch sa napríklad  vie, že sa rozprávajú o svojej viere s druhými. Jedna skupina mladých Jehovových svedkov povedala: „Naši spolužiaci si z nás robia posmech, lebo zvestujeme z domu do domu, a kritizujú nás za to.“ Áno, mnohí mladí kresťania sú „skúšaní posmechom“ ako kedysi Boží verní služobníci v starých časoch. (Hebrejom 11:36) Zaslúžia si pochvalu za to, že s odvahou čelia takémuto šikanovaniu.

Prečo to robia

Ale možno sa pýtaš, prečo ti tvoji prenasledovatelia nedajú pokoj. Najprv sa zamysli nad tým, prečo vôbec dochádza k tomu, že si robia žarty. „I pri smiechu môže bolieť srdce,“ hovorí Biblia v Prísloviach 14:13. Keď skupina mladých niekoho šikanuje, dochádza k výbuchu smiechu. Ale nevolajú „radostne... pre dobrý stav srdca“. (Izaiáš 65:14) Smiechom často len zakrývajú vnútornú neistotu. S predstieranou odvahou síce trápia druhých, ale v skutočnosti sú možno nespokojní sami so sebou a myslia si, že im bude lepšie, keď budú zosmiešňovať niekoho iného.

Agresívne konanie je často aj prejavom žiarlivosti. Spomeň si na biblickú správu o mladom Jozefovi, ktorého napadli jeho vlastní bratia, lebo jeho otec ho mal obzvlášť rád. Prudká žiarlivosť viedla bratov k tomu, že ho nielen urážali, ale ho dokonca chceli zabiť. (1. Mojžišova 37:4, 11, 20) Podobne sa môže stať aj dnes, že študentovi, ktorý je mimoriadne inteligentný alebo ktorého majú učitelia radi, jeho vrstovníci závidia. Urážkami ho chcú ‚posadiť‘.

 Mladí sa teda často posmievajú druhým, lebo sa sami cítia neistí, menejcenní a žiarlia. Prečo by si mal teda ty strácať sebaúctu? Len preto, že ju stratili niektorí neistí mladí ľudia?

Čo robiť proti šikanovaniu

„Šťastný je muž, ktorý... nesedí na mieste posmievačov,“ hovorí žalmista. (Žalm 1:1) Keď budeš odpovedať posmechom, aby si od seba odvrátil pozornosť, reťaz urážok bude nekonečná. „Nikomu neodplácajte zlé zlým... stále premáhaj zlo dobrom,“ radí Boh. — Rimanom 12:17–21.

Kazateľ 7:9 ďalej hovorí: „Neunáhľuj sa v svojom duchu, aby si sa urazil, pretože urážlivosť spočíva v náručí hlupákov.“ Áno, keď si ťa niekto doberá, prečo by si to mal brať tak vážne? Je samozrejmé, že nás bolí, keď si niekto robí žarty z toho, akú máme postavu, alebo keď mu je na smiech nejaká vada na našej tvári. Ale takéto poznámky nemusia byť vždy zlomyseľné, hoci sú azda niekedy nechutné. Prečo by si mal byť skrúšený, keď sa niekto nevinne — alebo azda nie celkom nevinne — dotkne niektorého tvojho boľavého miesta? Ak to, čo sa hovorí, nie je hlúpe alebo opovržlivé, snaž sa to brať s humorom. Je „čas smiať sa“ a keby sme sa urazili pre hravé prekáranie, naša reakcia by mohla byť prehnaná. — Kazateľ 3:4.

 Ale čo ak sa nám niekto posmieva hrubo alebo zlomyseľne? Nezabudni, že posmievači sa chcú baviť na tvojej reakcii, chcú vidieť, ako ťa potrápili. Keď sa začneš brániť a vrátiš im to, alebo keď začneš plakať, povzbudí ich to, aby ťa šikanovali ďalej. Prečo im dať takéto uspokojenie, aby videli, ako sa rozčuľuješ? Často môžeme najlepšie čeliť urážkam tak, že sa ponad ne nenútene prenesieme.

Kráľ Šalamún povedal: „Neprikladaj svoje srdce ku všetkým slovám, ktoré snáď ľudia hovoria [„Nevšímaj si všetky reči, ktoré ľudia hovoria“, EvP], aby si nepočul, ako tvoj sluha zvoláva na teba zlo. Lebo tvoje vlastné srdce dobre vie, že aj ty sám si mnohokrát zvolával zlo na iných.“ (Kazateľ 7:21, 22) Keby si si všímal každú bodavú poznámku tých, ktorí sa ti posmievajú, znamenalo by to, že ti príliš záleží na tom, čo si o tebe myslia. Je azda ich posudok hodnoverný? Keď apoštola Pavla neprávom napadli jeho žiarliví spoluveriaci, odpovedal: „Je to pre mňa malichernosť, že by som mal byť posudzovaný od vás alebo od ľudského súdneho dvora... je to Jehova, kto ma posudzuje.“ (1. Korinťanom 4:3, 4) Pavlov vzťah k Bohu bol taký silný, že mu dával sebadôveru a vnútornú silu, takže mohol odolávať nespravodlivému osočovaniu.

Nech svieti tvoje svetlo

Niekedy sa ti možno posmievajú preto, že žiješ ako kresťan. Ježiš sám musel znášať takéto „odporujúce reči“. (Hebrejom 12:3) Aj Jeremiáš bol ‚za posmech každého dňa‘, lebo odvážne oznamoval Jehovovo posolstvo. Šikanovali ho tak dlho, že Jeremiáš na čas stratil odvahu. „Nebudem sa zmieňovať o ňom [Jehovovi] a nebudem už hovoriť  v jeho mene,“ rozhodol sa. Ale jeho láska k Bohu a k pravde mu nakoniec pomohla prekonať tento strach. — Jeremiáš 20:7–9.

Aj niektorí mladí kresťania sa dnes cítia podobne skľúčení. Niektorým tak záležalo na tom, aby sa im druhí prestali posmievať, že sa dokonca pokúšali utajiť, že sú kresťania. Ale láska k Bohu nakoniec často podnieti takýchto mladých ľudí, aby prekonali strach a nechali ako kresťania ‚svietiť svoje svetlo‘. (Matúš 5:16) Jeden dospievajúci chlapec povedal: „Môj postoj sa zmenil. Prestalo pre mňa byť bremenom, že ma považovali za kresťana, a začal som to považovať za niečo, na čo mám byť hrdý.“ Aj ty sa môžeš ‚chváliť‘ prednosťou, že poznáš Boha a že on ťa používa, aby si pomáhal iným. — 1. Korinťanom 1:31.

Ale nevyvolávaj nepriateľstvo tak, že by si stále kritizoval iných a že by si vyvolával zdanie, že sa cítiš nad nimi nadradený. Kedykoľvek máš príležitosť, rozprávaj sa s nimi o svojej viere, ale rob to „s miernosťou a hlbokou úctou“.  (1. Petra 3:15) Môže sa stať, že pre teba bude počas rokov strávených v škole najlepšou ochranou tvoje výborné správanie. Tvoj odvážny postoj sa im možno nebude páčiť, ale, aj keď neradi, budú ťa za to často uznávať.

Mladú kresťanku Vanessu obťažoval húf dievčat. Bili ju, sácali do nej a vyrážali jej z rúk knihy. Chceli ju tak vyprovokovať, aby sa s nimi začala biť. Dokonca raz jej vyliali kakao na hlavu a na čisté biele šaty. Ale nikdy sa nedala vyprovokovať. Vanessa neskôr stretla vodkyňu týchto dievčat na zjazde Jehovových svedkov. „Nenávidela som ťa...“ povedalo toto dievča. „Chcela som ťa aspoň raz vyviesť z miery.“ Ale bola zvedavá, ako je možné, že Vanessa zostáva pokojná, a preto súhlasila s tým, aby s ňou Jehovovi svedkovia viedli biblické štúdium. „To, čo som sa pri tom dozvedela, som si obľúbila,“ pokračovala, „a zajtra sa chcem dať pokrstiť.“

Nepripusť, aby ‚odporujúce reči‘ vrstovníkov zlomili tvojho ducha. Kedykoľvek je to vhodné, prejav zmysel pre humor. Na zlo odpovedaj láskavosťou. Nedaj sa zviesť k tomu, aby si udržiaval oheň sváru, a tí, ktorí ťa trápia, stratia časom chuť posmievať sa ti. Veď „kde nie je drevo, hasne oheň“. — Príslovia 26:20.

Otázky na rozhovor

◻ Ako sa Boh pozerá na tých, ktorí sa hrubo posmievajú druhým?

◻ Čo je často príčinou šikanovania medzi mládežou?

◻ Ako môžeš udržať posmech v čo najmenšej miere alebo mu úplne zabrániť?

◻ Prečo je dôležité, aby si nechal v škole ‚svietiť svoje svetlo‘, aj keď sa ti druhí posmievajú?

◻ Aké kroky môžeš podniknúť, aby si sa chránil pred násilím v škole?

[Zvýraznený text na strane 155]

S predstieranou odvahou síce trápia druhých, ale v skutočnosti sú možno nespokojní sami so sebou a myslia si, že im bude lepšie, keď budú zosmiešňovať niekoho iného

 [Rámček na strane 152]

Čo mám robiť, aby ma nebili?

„Akonáhle prídeš do školy, nemôžeš si byť istý životom,“ hovoria mnohí žiaci. Ale nosiť zbraň je nerozumné a nebezpečné. (Príslovia 11:27) Ako sa teda môžeš chrániť?

Vyhýbaj sa nebezpečným miestam. Chodby, šachty na schodiskách a šatne sú v mnohých školách nebezpečné. A záchody sú často známe tým, že v nich dochádza k bitkám a k zneužívaniu drog, takže to mnohí radšej vydržia a nechodia tam.

Dávaj pozor na to, s kým sa stretávaš. Mladí sa často zapletú do nejakej bitky len preto, že sa stretávajú s nedobrými spoločníkmi. (Pozri Príslovia 22:24, 25.) Ale keď sa budeš pozerať na spolužiakov zhora, môže to vyvolať odcudzenie a potom môžu byť k tebe nepriateľskí. Ale ak si vľúdny a priateľský, pravdepodobne ti dajú pokoj.

Vyhýbaj sa bitkám. Dávaj pozor na to, aby ste ‚sa navzájom nenútili dokazovať, kto je silnejší‘. (Galaťanom 5:26, pozn. pod čiarou) Aj keď vyjdeš z bitky ako víťaz, súper alebo súperka môže čakať na svoju chvíľu, aby ti to oplatil. Predovšetkým sa snaž odvrátiť bitku slovami. (Príslovia 15:1) Keď to nepomôže, odíď — alebo dokonca uteč — pred násilným konfliktom. Pamätaj si, že „živý pes je na tom lepšie než mŕtvy lev“. (Kazateľ 9:4) Keď nič iné neostáva, a je to nutné, bráň sa akýmkoľvek rozumným spôsobom. — Rimanom 12:18.

Rozprávaj sa so svojimi rodičmi. Mladí „zriedka rozprávajú svojim rodičom o terore v škole, lebo sa boja, že rodičia ich budú považovať za zbabelcov, alebo im budú vyčítať, že sa nepostavili na odpor.“ (Detská osamelosť, angl.) Ale často je zákrok rodičov jedinou možnosťou, ako skoncovať s ťažkosťami.

Modli sa k Bohu. Boh nezaručuje, že sa ti telesne nič nestane. Ale môže ti dať odvahu čeliť konfliktom a múdrosť, aby si mohol zvládnuť ťažkú situáciu. — Jakub 1:5.

[Obrázok na strane 151]

Mnohí mladí sú obeťou šikanovania vrstovníkov

[Obrázok na strane 154]

Tí, ktorí sa ti posmievajú, sa chcú baviť na tvojej reakcii, chcú vidieť, ako ťa potrápili. Keď sa začneš brániť a vrátiš im to, alebo keď sa rozplačeš, povzbudí ich to, aby ťa šikanovali ďalej

[Obrázok na strane 156]

Keď sa ti posmievajú, snaž sa prejavovať zmysel pre humor