Kapitola 1

Prečo by som si mal ‚ctiť svojho otca a svoju matku‘?

„CTI svojho otca a svoju matku.“ Mnohým mladým ľuďom sa zdá, že tieto slová patria do temného stredoveku.

Mladá Veda sa otvorene postavila proti svojmu otcovi. Schádzala sa s chlapcom, ktorý užíval drogy a pil. Zo vzdoru chodila tancovať a vracala sa domov až ráno. „Zdalo sa mi, že je príliš prísny,“ hovorí Veda o svojom otcovi. „Mala som 18 rokov a myslela som si, že všetko viem. Podľa môjho názoru ma otec šikanoval a nedoprial mi žiadnu radosť. Preto som večer odchádzala a robila, čo som chcela.“

Väčšina mladých nebude asi s Vediným konaním súhlasiť. Ale keď im rodičia povedia, aby si upratali izbu, urobili domáce úlohy, alebo aby boli v určitú hodinu doma, mnohí možno kypia hnevom, alebo sa dokonca otvorene postavia proti svojim rodičom. Od toho, ako sa mladý človek pozerá na svojich rodičov, môže závisieť nielen to, či je doma napätie alebo pokoj, ale môže to byť rozhodujúce aj pre ich vlastný život. Príkaz ‚cti svojich rodičov‘ pochádza od Boha, a Boh pripája k tomuto prikázaniu ďalší podnet, prečo by sme sa ním mali riadiť: „Aby sa ti dobre darilo a aby si zotrval dlhý čas na zemi.“ (Efezanom 6:2, 3) Ide o veľa. Pozrime sa teda, čo to vlastne znamená ctiť svojho otca a svoju matku.

Čo to znamená „ctiť“ ich

„Ctiť“ znamená okrem iného uznávať ustanovenú autoritu. Kresťania napríklad dostali príkaz, aby ‚ctili  kráľa‘. (1. Petra 2:17) Aj keď niekedy možno nesúhlasíš s tým, kto vládne, predsa je nutné mať v úcte jeho postavenie alebo úrad. Takisto dal Boh určitú moc v rodine rodičom. To znamená, že musíš uznávať ich právo od Boha, aby ti určovali pravidlá. Je možné, že niektorí rodičia sú menej prísni ako tvoji. Ale tvoji rodičia majú za úlohu rozhodovať, čo je najlepšie pre teba — a rôzne rodiny môžu mať rôzne meradlá.

Je tiež pravda, že aj tí najlepší rodičia môžu byť niekedy náladoví — a dokonca aj nespravodliví. Ale v Prísloviach 7:1, 2 povedal jeden múdry otec: „Syn môj [alebo dcéra]... dodržuj moje prikázania a ži ďalej.“ Áno, pravidlá alebo „prikázania“ tvojich rodičov sú zvyčajne na tvoje dobro a sú prejavom pravej lásky a starostlivosti o teba.

Johnovi napríklad matka stále pripomínala, aby vždy chodil cestou pre chodcov, ktorá viedla nad  šesťprúdovou diaľnicou blízko ich domu. Raz ho dve dievčatá zo školy nahovárali, aby šiel kratšou cestou priamo cez diaľnicu. Neposlúchol ich, hoci sa mu vysmievali, že je „bojko“. John šiel po chodníku pre chodcov a keď bol asi v polovici prechodu, začul škrípanie pneumatík. Pozrel sa dole a s hrôzou videl, ako tieto dve dievčatá zrazilo auto a vyhodilo ich do vzduchu. Je pravda, že od toho, či poslúchneme svojich rodičov, nie vždycky závisí život. Ale poslušnosť je pre teba zvyčajne užitočná.

‚Ctiť rodičov‘ znamená tiež prijímať karhanie, a nie vzpierať sa proti nemu alebo sa rozčuľovať. Len hlúpy človek „znevažuje kázeň svojho otca“, hovoria Príslovia 15:5.

Prejavovať úctu znamená viac ako formálnu úctivosť alebo neochotnú poslušnosť. Pôvodné grécke sloveso, ktoré sa v Biblii prekladá výrazom „ctiť“, znamená považovať niekoho za veľmi cenného. Na rodičov by si sa teda mal pozerať ako na vzácnych, mal by si si ich veľmi vážiť a mali by byť pre teba drahí. To zahŕňa aj vrúcne city a vďačnosť. Ale niektorí mladí cítia voči svojim rodičom všetko iné okrem vrúcnosti.

Zaslúžia si úctu rodičia, ktorí nie sú dobrým príkladom?

Jedno dievča, ktoré sa volá Gina, napísalo: „Môj otec veľmi pil, a ja som často nemohla zaspať, lebo rodičia sa stále hádali a kričali na seba. Zvyčajne som ležala v posteli a plakala. Nemohla som im povedať, čo si o tom myslím, lebo mamička by ma pravdepodobne zbila. Biblia hovorí: ‚Cti svojho otca,‘ ale ja nemôžem.“

Naozaj si zaslúžia úctu rodičia, ktorí sú výbušní, žijú nemravne alebo sa opíjajú a hádajú? Áno, lebo Biblia odsudzuje, keď sa niekto ‚posmieva‘ rodičom. (Príslovia 30:17) Príslovia 23:22 nám tiež pripomínajú, že  rodičia ‚spôsobili naše narodenie‘. To samo osebe stačí, aby sme ich ctili. Gregor, ktorý bol kedysi veľmi neúctivý, teraz hovorí: „Ďakujem Bohu Jehovovi, že sa ma [mamička] nezbavila potratom, alebo že ma ako nemluvňa nehodila do kontajnera. Vychovávala nás sama. Bolo nás šesť. Viem, že to mala ťažké.“

Tvoji rodičia nie sú dokonalí, ale aj tak pre teba veľa obetovali. „Raz nám ostala už len krabica kukurice a trochu ovsennej kaše,“ pokračuje Gregor. „Mamička to pripravila pre nás, deti, ale ona nejedla. Najedol som sa a išiel spať, ale rozmýšľal som, prečo asi mamička nejedla. Teraz, keď mám svoju vlastnú rodinu, chápem, že sa pre nás obetovala.“ (Z jedného prieskumu  vyplynulo, že náklady na výchovu jedného dieťaťa do 18 rokov sú 66 400 dolárov.)

Uvedom si aj to, že aj keď ti rodičia azda nedávajú ten najlepší príklad, nemusí byť nesprávne všetko, čo hovoria. Náboženskí vodcovia boli v Ježišovej dobe skazení. A predsa Ježiš povedal ľudu: „Konajte a zachovávajte všetko, čo vám hovoria, ale nekonajte podľa ich skutkov.“ (Matúš 23:1–3, 25, 26) Nedala by sa uplatniť táto zásada aj na niektorých rodičov?

Zbaviť sa namrzenosti

Čo ak máš pocit, že tvoji rodičia naozaj zneužívajú svoju autoritu? * Zachovaj kľud. Keď sa budeš búriť, alebo budeš konať nenávistne a nevraživo, nič tým nedosiahneš. (Kazateľ 8:3, 4; porovnaj Kazateľa 10:4.) Jedno sedemnásťročné dievča zazlievalo svojim rodičom, že sa príliš zaoberali svojimi spormi a boli voči nej ľahostajní. Hnevala sa na svojich rodičov a postavila sa aj proti biblickým zásadám, ktorým ju jej rodičia chceli učiť. Vyslovene zo vzdoru začala žiť sexuálne nemravným životom a užívať drogy. „Považovala som to za odplatu,“ vysvetlila s trpkosťou. Ale svojím hnevom ublížila len sama sebe.

Biblia varuje: „Daj pozor, aby ťa... nezlákala zlosť k zlostnému [konaniu]... Dávaj pozor, aby si sa neobrátil k tomu, čo škodí.“ (Jób 36:18–21) Uvedom si, že rodičia nesú pred Jehovom zodpovednosť za svoje správanie a za každú vážnu nespravodlivosť sa budú zodpovedať. — Kolosanom 3:25.

Príslovia 19:11 hovoria: „Pochopenie človeka určite zmierni jeho hnev a je od neho pekné, ak prejde ponad  priestupok.“ Niekedy je lepšie odpustiť a zabudnúť na urážajúce konanie rodičov. Namiesto toho, aby si stále uvažoval o chybách, zameraj sa na ich dobré vlastnosti. Napríklad Dody mala mamičku, ktorá nevedela prejaviť city, a jej nevlastný otec bol alkoholik. Ale mala pochopenie pre ich slabosti, a všimni si, ako jej to pomohlo potlačiť roztrpčenosť. Hovorí: „Možno, že nám mamička nevedela prejaviť lásku, lebo ju ako dieťa zneužívali a nikto ju neučil, ako sa má láska prejavovať. Môj nevlastný otec sa zaujímal o to, čo robíme, len keď bol triezvy, čo nebolo často. Ale so sestrou sme mali strechu nad hlavou a v chladničke bolo vždy niečo na jedenie.“

Ale náladových a nedbalých rodičov je našťastie menšina. Tvoji rodičia sa o teba pravdepodobne zaujímajú a snažia sa ti dávať dobrý príklad. A predsa sa na nich azda niekedy hneváš. Roger pripúšťa: „Keď sme sa niekedy s mamičkou rozprávali o nejakom probléme a ona nemala na vec rovnaký názor ako ja, rozzúril som sa a povedal som naschvál niečo, čo ju zabolelo. Myslel som si, že sa jej tak pomstím. Ale keď som potom odišiel, cítil som sa veľmi zle a vedel som, že ani ona sa necíti lepšie.“

Bezmyšlienkovité slová môžu ‚bodať‘ a ‚spôsobovať bolesť‘, ale nevyriešia vaše problémy. „Jazyk múdrych je uzdravením.“ (Príslovia 12:18; 15:1) „Hoci to bolo ťažké, zvyčajne som sa vrátil a ospravedlnil sa,“ vysvetľuje Roger. „Potom sme sa mohli rozprávať o probléme oveľa pokojnejšie a prišli sme na riešenie.“

 ‚Otecko mal pravdu‘

Niektorí mladí vyčerpávajú seba i svojich rodičov, keď odporujú ich pokynom. Neskôr vidia, že ich rodičia mali pravdu. Pozri sa napríklad, ako to dopadlo s Vedou, o ktorej bola zmienka na začiatku. Raz sa išla previezť so svojím kamarátom, ktorý bol v povznesenej nálade po marihuane s pivom. Prestal ovládať vozidlo, ktoré narazilo stokilometrovou rýchlosťou na stĺp pouličného osvetlenia. Veda to prežila — s hlbokou ranou na čele. Jej kamarát utiekol a ani raz sa neobjavil v nemocnici, aby jej pomohol.

Veda priznáva: „Keď prišli rodičia do nemocnice, povedala som im, že otecko mal pravdu vo všetkom, čo hovoril, a že som ho mala dávno poslúchať... Urobila som veľkú chybu a skoro ma to stálo život.“ Potom sa Veda veľmi zmenila vo svojom postoji k rodičom.

Možno, že by si aj ty mal podniknúť nejaké zmeny. ‚Ctiť‘ rodičov síce môže vyzerať zastarano. Je to však nielen pekné, ale v Božích očiach aj správne. Ale čo ak chceš prejavovať rodičom úctu, a pritom cítiš, že ti nerozumejú, alebo že ťa príliš obmedzujú? Preskúmame, ako môžeš v tomto smere zlepšiť svoju situáciu.

[Poznámka pod čiarou]

Otázky na rozhovor

◻ Čo znamená ctiť rodičov?

◻ Prečo vytvárajú rodičia toľko pravidiel? Môžu byť pre teba tieto pravidlá užitočné?

◻ Musíš si ctiť rodičov aj keď sa nesprávajú príkladne? Prečo?

◻ Ako sa môžeš vysporiadať s odporom, ktorý niekedy cítiš voči svojim rodičom? Čo by bolo nerozumné?

[Zvýraznený text na strane 16]

„Podľa môjho názoru ma otec šikanoval a nedoprial mi žiadne potešenie. Preto som večer odchádzala a robila som, čo som chcela“

[Obrázok na strane 12]

Ako by si sa mal pozerať na pravidlá, ktoré ti dávajú rodičia?

[Obrázok na strane 14]

Musíš si ctiť rodičov aj keď sa nesprávajú príkladne?