Kapitola 2

Prečo mi rodičia nerozumejú?

JE PRIRODZENÉ, že ľudia si želajú, aby im druhí rozumeli. Môže ťa veľmi skľučovať, ak rodičia kritizujú to, čo máš rád, alebo čo považuješ za dôležité, alebo sa o to nezaujímajú.

Šestnásťročný Róbert má napríklad pocit, že jeho otec nechápe, prečo sa mu páči určitý druh hudby. „Len kričí a prikazuje: ‚Vypni to!‘“ hovorí Róbert. „A tak to vypnem a vypnem aj svoj záujem oňho.“ Mnohí mladí sa citovo sťahujú do svojho súkromného sveta, keď sa zdá, že im rodičia nerozumejú. Pri jednom veľmi rozsiahlom prieskume medzi mládežou 26 percent opýtaných mladých ľudí pripustilo: „Doma som čo najkratšie.“

V mnohých rodinách vzniká obrovská trhlina alebo priepasť medzi mladými a rodičmi. Ako k tomu dochádza?

„Sila“ oproti „šedinám“

Príslovia 20:29 hovoria: „Krásou mládencov [alebo mladých žien] je ich sila.“ Táto „sila“ však môže byť príčinou rôznych konfliktov medzi tebou a tvojimi rodičmi. Príslovia pokračujú: „A nádherou starcov sú ich šediny.“ Tvoji rodičia možno nemajú doslova „šediny“, ale sú starší a pravdepodobne sa pozerajú na život inak ako ty. Uvedomujú si, že nie všetko sa v živote dobre skončí. Praktické životné skúsenosti azda zmiernili idealizmus, ktorý mali v mladosti. Zmúdreli pod vplyvom skúseností — akoby  ‚šedinami‘ — a azda práve preto nie sú nadšení niektorými vecami ako ty.

Mladý muž, ktorý sa volá Jim, hovorí: „Moji rodičia (ktorí vyrástli v čase svetovej hospodárskej krízy) si myslia, že je nutné šetriť peniaze na dôležité veci. Ale ja predsa žijem teraz... Chcel by som veľa cestovať.“ Áno, medzi „silou“ mladých ľudí a „šedinami“ rodičov môže vzniknúť veľká priepasť. V mnohých rodinách preto vznikajú spory o takých otázkach ako je obliekanie a účes, správanie k opačnému pohlaviu, užívanie drog a alkoholu, čas na vychádzky, okruh priateľov a podiel na domácich prácach. Ale generačná priepasť sa dá preklenúť. Avšak aby ťa rodičia pochopili, musíš sa pokúsiť pochopiť ty ich.

Aj rodičia sú len ľudia

„Keď som bol mladší, samozrejme som si myslel, že mamička je ‚dokonalá‘ a že nemá žiadnu slabosť alebo pocity, ktoré mám ja,“ hovorí John. Potom sa jeho rodičia rozviedli a matka sa musela sama starať o sedem detí. Johnova sestra April o tom rozpráva: „Spomínam si, ako som ju vídala plakať, lebo si nevedela rady a nemohla všetko zvládnuť. Vtedy som si uvedomila, že sme sa my, deti, pozerali na veci nesprávne. Nemohla vždy urobiť všetko v pravý čas a správne. Videli sme, že aj ona má city a že je len človek.“

 Keď si uvedomíš, že tvoji rodičia sú ľudia s pocitmi, aké máš aj ty, urobíš veľký krok k tomu, aby si ich pochopil. Možno, že nie sú si istí, či sa im podarí správne ťa vychovať. Alebo sa môže stať, že niekedy reagujú prehnane, lebo si uvedomujú, akému nebezpečenstvu si vystavený a akým pokušeniam musíš čeliť v otázkach mravnosti. Azda aj sami zápasia s telesnými, finančnými alebo citovými problémami. Napríklad otec možno nemá rád svoju prácu, ale nikdy sa nesťažuje. A tak keď povie dieťa: „V škole sa mi nepáči,“ nereaguje azda súcitne, ale odpovie: „Čo to je? Vy deti to predsa máte veľmi ľahké!“

Prejavuj „osobný záujem“

Ako môžeš zistiť, čo cítia tvoji rodičia? Tak, že ‚nebudeš hľadieť s osobným záujmom iba na svoje veci, ale s osobným záujmom aj na veci ostatných‘. (Filipanom 2:4) Skús sa opýtať mamičky, aká bola, keď dospievala. Aké mala pocity a ciele? Časopis ‘Teen píše: „Keď si uvedomí, že sa o ňu zaujímaš a že chápeš niektoré jej pocity, bude sa pravdepodobne aj ona snažiť lepšie pochopiť teba.“ To isté platí aj o tvojom otcovi.

Keď vznikne nejaký problém, nesmieš si hneď myslieť, že tvoji rodičia sú necitliví. Opýtaj sa sám seba: „Necítili sa azda rodičia dobre, alebo nemali nejaký problém? Nezranil som ich nejakým bezmyšlienkovitým konaním alebo neuváženým slovom? Alebo ma jednoducho nepochopili?“ (Príslovia 12:18) Ak sa pokúsime vžiť do ich situácie, je to dobrý začiatok na preklenutie generačnej priepasti. Tak môžeš  pomáhať svojim rodičom, aby ťa pochopili. Ale mnohí mladí konajú tak, že ich rodičia to ťažko znášajú. Prečo?

Dvojaký život

Sedemnásťročná Vickie viedla dvojaký život tak, že sa proti vôli rodičov tajne schádzala so svojím chlapcom. Bola presvedčená, že by rodičia nepochopili, čo cíti k svojmu chlapcovi. Tak sa prirodzene priepasť medzi nimi rozširovala. „Navzájom sme si sťažovali život,“ hovorí Vickie. „Nerada som sa vracala domov.“ Rozhodla sa, že sa vydá, len aby nemusela byť doma.

Takýmto dvojakým životom žijú mnohí mladí — robia veci, o ktorých rodičia nevedia a ktoré im zakazujú — a potom nariekajú, že ich rodičia ‚nechápu‘! Vickie našťastie pomohla jedna staršia kresťanka, ktorá jej povedala: „Vickie, zamysli sa nad svojimi rodičmi... Vychovali ťa. Keď nebudeš vedieť s nimi vychádzať, ako budeš vedieť vychádzať so svojím rovesníkom, ktorý ti neprejavoval lásku celých sedemnásť rokov?“

Vickie sa vážne zamyslela nad sebou. Čoskoro si uvedomila, že jej rodičia majú pravdu a že jej vlastné pocity sú nesprávne. Skončila so svojou známosťou a začala podnikať kroky, aby sa uzavrela trhlina medzi ňou a jej rodičmi. Ak si skryl nejakú dôležitú časť svojho života pred svojimi rodičmi, nebolo by načase, aby si začal byť voči nim čestný? — Pozri oddiel „Ako to mám povedať svojim rodičom?“

Využi čas a rozprávaj sa s nimi

„Bol to najkrajší čas, aký som kedy strávil so svojím otcom,“ povedal John po jednom spoločnom výlete. „Ešte nikdy v živote som s ním nebol šesť hodín sám. Šesť hodín tam a šesť hodín späť. Žiadne rádio v aute. Naozaj sme sa dobre porozprávali. Akoby sme sa navzájom objavili. Tak sme sa spriatelili.“ Čo keby si sa  pokúsil takisto sa porozprávať s oteckom alebo mamičkou — a to pravidelne?

To ti pomôže, aby si sa spriatelil aj s inými dospelými. Vickie si spomína: „Vôbec som si s dospelými nerozumela. Ale rozhodla som sa byť so svojimi rodičmi, keď boli oni s inými dospelými. Časom som sa spriatelila s ľuďmi, ktorí boli vo veku mojich rodičov, a tak som získala väčší rozhľad. Ľahšie som sa potom mohla porozprávať so svojimi rodičmi. Ovzdušie doma sa neuveriteľne zlepšilo.“

Keď sa budeš stretávať s ľuďmi, ktorí počas rokov získali múdrosť, pomôže ti to, aby si nemal jednostranný, príliš obmedzený názor na život, čo by sa mohlo stať, keby si sa stretával len so svojimi vrstovníkmi. — Príslovia 13:20.

Rozprávaj o svojich pocitoch

Mladý Elihu povedal: „Moje slová pochádzajú zo srdca a moje pery úprimne vyjadrujú poznanie.“ (Jób 33:3, Svätá biblia v dnešnom jazyku od Williama Becka) Rozprávaš sa takto so svojimi rodičmi, keď sa s nimi dohaduješ o obliekaní, čase vychádzok alebo hudbe?

Gregorovi sa zdalo, že mamička mu vôbec nerozumie. Vyhýbal sa rozhorčeným sporom tak, že bol čo najkratšie doma. Ale potom začal konať podľa rady niektorých kresťanských starších. Hovorí: „Začal som hovoriť mamičke, ako sa cítim. Povedal som jej, prečo chcem robiť určité veci, a prestal som predpokladať, že to vie. Často som si vylieval srdce a vysvetľoval som jej, že nechcem robiť nič zlé a ako zle sa cítim, keď so mnou zaobchádza ako s malým dieťaťom. Potom ma začala chápať a postupne sa všetko dalo do poriadku.“

Azda tiež zistíš, že keď budeš ‚hovoriť priamo zo srdca‘, môže to vyriešiť veľa nedorozumení.

 Riešiť nezhody

Ale to neznamená, že tvoji rodičia sa budú ihneď pozerať na veci ako ty. Musíš preto ovládať svoje city. „Hlupák vypúšťa celého svojho ducha, ale ten, kto je múdry, ho udržuje pokojného až do konca.“ (Príslovia 29:11) Pokojne porozprávaj o kladných stránkach svojho názoru. Buď pevný, ale neargumentuj tým, že „všetci to robia“!

Niekedy ti rodičia dačo zakážu. Ale to neznamená, že ťa nechápu. Chcú jednoducho predísť nejakému nešťastiu. Jedno šestnásťročné dievča pripúšťa: „Mamička je na mňa prísna. Vadí mi, keď hovorí, že niečo nesmiem robiť, alebo [že sa musím] vrátiť domov do určitej hodiny. Ale niekde hlboko vnútri cítim, že sa o mňa stará... že na mňa dáva pozor.“

Vzájomné porozumenie vnáša do rodiny pocit bezpečia a vrúcnosti, ktorý sa nedá opísať slovami. Tak sa domov stáva útočiskom v časoch tiesne. Ale všetci zúčastnení musia vynaložiť skutočné úsilie.

Otázky na rozhovor

◻ Prečo dochádza často k rozporom medzi mladými ľuďmi a ich rodičmi?

◻ Ako bude ovplyvnený tvoj názor na rodičov tým, že ich lepšie chápeš?

◻ Ako môžeš lepšie pochopiť svojich rodičov?

◻ Prečo sa dvojtvárnym životom prehlbuje priepasť medzi tebou a tvojimi rodičmi?

◻ Prečo je lepšie rozprávať sa s rodičmi, keď máš nejaké vážne problémy? Ako môžeš pri tom postupovať?

◻ Čo môžeš robiť, aby ťa rodičia lepšie chápali?

[Zvýraznený text na strane 22]

„Keď si [tvoja matka] uvedomí, že sa o ňu zaujímaš a že chápeš niektoré jej pocity, bude sa pravdepodobne aj ona snažiť lepšie pochopiť teba.“ — Časopis ‘Teen

 [Rámček/obrázok na strane 20, 21]

Ako to mám povedať svojim rodičom?

Priznať sa rodičom k nejakej chybe nie je nič príjemné. Mladý Vince hovorí: „Vždy som mal pocit, že mi rodičia veľmi dôverujú, a preto sa mi zdalo ťažké rozprávať sa s nimi o tom, lebo som ich nechcel zraniť.“

Mladí, ktorí sa pokúšajú zakrývať nejaké chyby, trpia často výčitkami zlého svedomia. (Rimanom 2:15) Ich previnenie sa môže stať „ťažkým nákladom“, ktorý nemôžu uniesť. (Žalm 38:4; 38:5, RP) Potom sú nútení takmer nevyhnutne klamať svojich rodičov, čím sa dopúšťajú ďalšieho zla. Tak sa naruší ich vzťah k Bohu.

Biblia hovorí: „Kto prikrýva svoje priestupky, nebude mať úspech, ale tomu, kto ich vyznáva a opúšťa, bude preukázané milosrdenstvo.“ (Príslovia 28:13) Devätnásťročná Betty o tom hovorí: „Jehova aj tak všetko vidí.“

Ak ide o vážne previnenie, pros Jehovu o odpustenie a v modlitbe mu vyznaj, čoho si sa dopustil. (Žalm 62:8; 62:9, RP) Potom o tom povedz svojim rodičom. (Príslovia 23:26) Majú životné skúsenosti a často ti môžu pomôcť prekonať chyby a viac ich neopakovať. Osemnásťročný Chris hovorí: „Naozaj ti môže pomôcť, ak o tom budeš hovoriť. Pocítiš úľavu, že si sa toho zbavil.“ Ale vzniká otázka, ako to povieš rodičom?

Biblia sa zmieňuje o ‚slove povedanom v pravý čas‘. (Príslovia 25:11; porovnaj Kazateľa 3:1, 7.) Kedy by mohla byť takáto pravá chvíľa? Chris pokračuje: „Čakám až do večera a potom poviem oteckovi, že sa s ním musím rozprávať.“ Syn jednej matky, ktorá ho vychováva sama, to skúsil v inom čase: „Zvyčajne som sa rozprával s mamičkou pred tým, ako sme šli spať. Bola vtedy pokojnejšia. Keď prišla domov z práce, bola veľmi unavená.“

Azda by si mohol povedať: „Mamička a otecko, niečo ma trápi.“ Ale čo ak sa zdá, že rodičia nemajú pre teba čas? Mohol by si povedať: „Viem, že máte veľa práce, ale niečo ma naozaj trápi. Mohli by sme sa o tom porozprávať?“ Potom by si sa mohol spýtať: „Urobili  ste niekedy niečo, o čom by ste sa hanbili rozprávať?“

Teraz prichádza to najťažšie: povedať rodičom, čo sa stalo. Buď pokorný a ‚hovor pravdu‘. Nesnaž sa zľahčovať závažnosť svojej chyby a nezatajuj žiadne nepríjemné podrobnosti. (Efezanom 4:25; porovnaj Lukáša 15:21.) Hovor tak, aby ti rodičia rozumeli, a nepoužívaj výrazy, ktorých význam poznajú iba mladí.

Je samozrejmé, že sa to rodičov najskôr dotkne a pocítia sklamanie. Nesmie ťa prekvapiť ani pobúriť, keď ťa zaplavia prívalom citmi nabitých slov. Keby si predtým dbal na ich varovanie, pravdepodobne by si sa do tejto situácie nedostal. Preto buď pokojný. (Príslovia 17:27) Počúvaj svojich rodičov a odpovedaj na ich otázky, bez ohľadu na to, ako ich vyjadrujú.

Určite na nich veľmi zapôsobí, že sa úprimne snažíš veci napraviť. (Porovnaj 2. Korinťanom 7:11.) Ale počítaj s tým, že budeš musieť prijať zaslúžené karhanie. „Žiadne káznenie sa pravdaže v prítomnosti nezdá radostné, ale zarmucujúce; a predsa tým, čo boli ním cvičení, prináša potom pokojné ovocie, spravodlivosť.“ (Hebrejom 12:11) Mysli na to, že to nie je naposledy, čo potrebuješ pomoc a zrelú radu svojich rodičov. Preto si zvykni zdôverovať sa im s malými problémami, aby si sa im nebál povedať, čo máš na srdci, ak nastanú nejaké veľké problémy.

[Obrázok]

Vyber si vhodný čas, keď budú rodičia prístupnejší