Kapitola 14

Ako prekonať osamelosť?

Je sobota večer. Chlapec sedí sám vo svojej izbe.

„Nenávidím víkendy!“ kričí. Ale v izbe ho nikto nepočuje. Berie do ruky nejaký časopis a na obrázku vidí skupinu mladých ľudí na pláži. Hodí časopis do kúta. Z očí mu vytrysknú slzy. Hryzie si pery, ale slzy tečú stále. Nedokáže proti tomu bojovať, klesne na posteľ a vzlyká: „Prečo so mnou nikto neráta?“

CÍTIŠ sa niekedy aj ty tak — odrezaný od sveta, osamelý, zbytočný a prázdny? Ak áno, nezúfaj. Osamelosť síce nie je nič príjemné, ale nezomiera sa na ňu. Osamelosť je varovný signál. Hlad ťa varuje, že potrebuješ potravu. Pocit osamelosti ťa varuje, že potrebuješ spoločenstvo, blízkosť nejakého človeka, dôvernosť. Potrebujeme pokrm, aby náš organizmus dobre pracoval. Takisto potrebujeme spoločenstvo, aby sme sa cítili dobre.

Pozoroval si niekedy ohnisko so žeravými uhlíkmi? Keď vezmeš jeden uhlík a dáš ho nabok, jeho plameň  začne zhasínať. Akonáhle však uhlík vrátiš do ohniska, opäť sa rozhorí! Ani osamelí ľudia nemôžu dlho „horieť“ čiže dobre pôsobiť. Sme vytvorení tak, že potrebujeme spoločenstvo.

Sám, ale nie osamelý

Spisovateľ Henry David Thoreau napísal: „Nikdy som nenašiel spoločníka, ktorý by mi poskytol také príjemné spoločenstvo ako samota.“ Súhlasíš s tým? „Áno,“ hovorí dvadsaťročný Bill. „Mám rád prírodu. Niekedy sa vyberiem na svojom malom člne na jazero. Sedím tam celé hodiny úplne sám. Môžem uvažovať o tom, ako chcem žiť. Je to nádherné.“ Dvadsaťjedenročný Steven s tým súhlasí: „Žijem vo veľkom dome s množstvom bytov, a niekedy idem na strechu, aby som bol sám. Tam môžem v pokoji premýšľať a modliť sa. Je to občerstvujúce.“

Áno, ak chvíle, keď sme sami, dobre využijeme, môže nám to priniesť veľké uspokojenie. Ježiš mal veľmi rád takéto chvíle: „Zavčas rána, kým bola ešte tma, [Ježiš] vstal, vyšiel von, odobral sa na osamelé miesto a tam sa modlil.“ (Marek 1:35) Spomeň si, že Jehova nepovedal: ‚Pre človeka nie je dobre, aby bol prechodne sám.‘ Povedal, že „pre človeka nie je dobre, aby bol stále sám“. (1. Mojžišova 2:18–23) Dlhé obdobie izolácie môže spôsobiť pocit osamelosti. Biblia varuje: „Ten, kto sa oddeľuje, bude hľadať svoju vlastnú sebeckú túžbu; vzbúri sa proti každej praktickej múdrosti.“ — Príslovia 18:1.

Prechodná osamelosť

Niekedy nás postihne osamelosť vinou okolností, ktoré nemôžeme zmeniť, napríklad keď sme odlúčení od  svojich priateľov, lebo sme sa museli presťahovať na iné miesto. Steven si spomína: „Kedysi som sa priatelil s Jamesom a boli sme si bližší ako bratia. Keď som sa odsťahoval, vedel som, že mi bude za ním smutno.“ Steven sa odmlčal, akoby znova prežíval okamih rozlúčenia. „Keď som nastupoval do lietadla, stiahlo sa mi hrdlo, objali sme sa, a ja som odišiel. Mal som pocit, že som stratil niečo drahocenné.“

Ako si Steven zvykol na nové prostredie? „Bolo to tvrdé,“ hovorí. „Doma ma priatelia mali radi, ale tu mi niektorí spolupracovníci dávali najavo, že som nanič. Spomínam si, ako som sa pozeral na hodiny, odrátaval som späť štyri hodiny, (to bol časový rozdiel) a spomínal som, čo by sme asi teraz robili s Jamesom. Cítil som sa osamelý.“

Keď sa nám nedarí tak, ako by sme chceli, často si spomíname, že v minulosti sme sa mali lepšie. Ale Biblia radí: „Nehovor: ‚Prečo sa stalo, že sa predošlé dni ukázali lepšie ako tieto?‘“ (Kazateľ 7:10) Aký zmysel má táto rada?

Okolnosti sa môžu zlepšiť. Preto odborníci často hovoria o „prechodnej osamelosti“. Steven prekonal svoju osamelosť. Ako? „Veľmi mi pomohlo, keď som sa o svojich pocitoch mohol porozprávať s niekým, kto mal  o mňa záujem. Človek nemôže žiť v minulosti. Prinútil som sa zoznámiť s inými ľuďmi a prejavoval som o nich záujem. To mi pomohlo; našiel som nových priateľov.“ A čo James? ‚Mýlil som sa. Naše priateľstvo sa neskončilo tým, že sa Steven odsťahoval. Raz som mu telefonoval. Rozprávali sme sa hodinu a 15 minút.‘

Chronický pocit osamelosti

Ale niekedy hlodavá bolesť z osamelosti pretrváva a zdá sa, že nikdy neprestane. Ronny, študent na strednej škole, rozpráva: „Chodím do školy v tejto štvrti osem rokov, ale za celý ten čas sa mi nepodarilo získať ani jedného priateľa!... Nikto nevie, čo cítim, a nikto sa o mňa nestará. Niekedy sa mi zdá, že to už nevydržím.“

To, čo sa nazýva chronický pocit osamelosti, prežíva veľa dospievajúcich mladých ľudí takisto ako Ronny. Tento stav je vážnejší ako prechodná osamelosť. Odborníci hovoria, že tieto dva pocity sa od seba v podstate „odlišujú asi tak ako nádcha od zápalu pľúc“. Ale tak ako sa môže vyliečiť zápal pľúc, môže sa prekonať aj chronická osamelosť. Prvým krokom je pokúsiť sa porozumieť jej príčine. (Príslovia 1:5) Šestnásťročná Rhonda hovorí o najobvyklejšej príčine chronickej osamelosti: „Myslím si, že sa cítim tak veľmi  osamelá preto, že som sama sebe protivná, a taký človek nemôže získať priateľov. Zdá sa mi, že sa nemám veľmi rada.“ — Osamelí v Amerike (angl.)

Osamelosť, ktorú cítila Rhonda, pochádzala z jej vnútra. Mala malú sebaúctu, a to vytvorilo priehradu, ktorá jej bránila byť k druhým otvorená a získavať priateľov. Jeden odborník hovorí: „Chronicky osamelí ľudia často napríklad hovoria: ‚Nie som príťažlivá‘, ‚Nie som zaujímavý‘, ‚Nemám žiadnu cenu‘.“ Kľúč na prekonanie osamelosti môže spočívať v tom, že si vytvárame sebaúctu. (Pozri kapitolu 12.) Ak budeš rozvíjať to, čo Biblia označuje za „novú osobnosť“, ktorej charakteristickými rysmi sú láskavosť, pokora mysle a miernosť, istotne tvoja sebaúcta vzrastie. — Kolosanom 3:9–12.

Keď sa naučíš mať sa rád, druhých budú priťahovať tvoje žiadúce vlastnosti. Tak ako vidíš farbu nejakého kvetu v plnej kráse, až keď sa úplne rozvinie, aj druhí si môžu oceniť tvoje vlastnosti, až keď sa im otvoríš.

Prelomiť ľady

Podľa publikácie, ktorú nedávno vydal Americký ústav pre duševné zdravie, je ‚pre osamelých ľudí najlepšie, ak chodia medzi ľudí‘. Táto rada zodpovedá biblickému povzbudeniu, aby sme sa ‚rozšírili‘ a mali „súcit“ čiže schopnosť vžiť sa do situácie druhého. (2. Korinťanom 6:11–13; 1. Petra 3:8) To pôsobí. Ak budeš mať záujem o druhých, nielenže to odpúta tvoju myseľ od osamelosti, ale povzbudí to druhých, aby sa zaujímali o teba.

Devätnásťročná Natália sa rozhodla, že nebude čakať so založenými rukami na to, kým ju niekto pozdraví. „Aj  ja musím byť priateľská,“ hovorí. „Ináč si ľudia budú myslieť, že som namyslená.“ Začni teda s úsmevom. Možno, že aj na teba sa niekto usmeje.

Potom sa daj do reči. Pätnásťročná Lillian pripúšťa: „Prvýkrát sa pustiť do rozhovoru s niekým, koho nepoznám, bolo pre mňa strašné. Bála som sa, že ma odmietne.“ Ako začína Lillian rozhovory? „Jednoducho sa pýtam, napríklad: ‚Odkiaľ si?‘ ‚Poznáš toho a toho?‘ Možno, že poznáme niekoho spoločne, a o chvíľu sa rozprávame.“ Aj prejavy láskavosti a štedrosti ti pomôžu vybudovať cenné priateľstvá. — Príslovia 11:25.

Mysli tiež na to, že môžeš mať priateľa, ktorý ťa nikdy nesklame. Ježiš Kristus povedal svojim učeníkom: „Nie som sám, lebo je so mnou Otec.“ (Ján 16:32) Jehova môže byť aj pre teba najbližším priateľom. Spoznaj jeho osobnosť tak, že budeš čítať Bibliu a pozorovať jeho stvorenie. Posilňuj svoje priateľstvo s ním modlitbou. Čoskoro zistíš, že priateľstvo s Bohom Jehovom je najlepší liek proti osamelosti.

Ak sa cítiš napriek tomu osamelý, nemusíš sa znepokojovať. Je to úplne normálne. Ale čo ak si nedokážeš získať priateľov a nie si rád s druhými, lebo si mimoriadne plachý?

Otázky na rozhovor

◻ Je vždy na škodu, keď je človek sám? Je samota niekedy užitočná?

◻ Prečo je pocit osamelosti väčšinou prechodný? Máš aj ty takéto skúsenosti?

◻ Čo je chronická osamelosť a ako proti nej bojovať?

◻ Ako môžeme ‚prelomiť ľady‘ medzi sebou a druhými? Čo pomáha tebe?

[Zvýraznený text na strane 119]

Podľa amerického Ústavu pre duševné zdravie je ‚pre osamelých ľudí najlepšie, keď chodia medzi ľudí‘

[Obrázky na strane 116, 117]

Priatelia môžu byť v kontakte, hoci sú ďaleko od seba

[Obrázok na strane 118]

Chvíle strávené osamote môžu pôsobiť radosť