Kapitola 36

Ako môžem ovládať svoj návyk sledovať televíziu?

SLEDOVANIE televízie sa stalo pre mnohých ľudí, mladých i starých, ťažkým návykom. Z prieskumov vyplynulo, že priemerný mladý Američan strávi do svojich osemnástich rokov sledovaním televízie asi 15 000 hodín. U divákov, ktorí venujú sledovaniu televízie veľa času, vzniká návyk, ktorý si neuvedomujú, čo sa prejaví, keď sa chcú tohto zvyku zbaviť.

„Televízia má pre mňa neodolateľnú príťažlivosť. Keď je televízor zapnutý, nevydržím sa nepozerať... Nedokážem ho vypnúť... Akonáhle natiahnem ruku, aby som ho vypol, ruka mi zoslabne. A tak tam sedím celé hodiny.“ Hovorí to azda nejaký nezrelý mladý človek? Nie, je to výrok jedného profesora angličtiny. Ale aj mladí ľudia sa môžu stať náruživými divákmi. Pozri sa, čo povedali niektorí dobrovoľní účastníci „Týždňa bez televízie“:

„Som v depresii... zbláznim sa z toho.“ — Dvanásťročná Susan.

„Myslím, že sa tohto návyku nezbavím. Príliš milujem televíziu.“ — Trinásťročná Linda.

„Strašne mi to chýbalo. Stále som po tom túžil. Najhoršie to bolo večer medzi ôsmou a desiatou hodinou.“ — Jedenásťročný Louis.

Vôbec teda neprekvapuje, že väčšina mladých ľudí oslávila koniec „Týždňa bez televízie“ tak, že sa šialene vrhli k televízoru a zapli ho. Návyk na televíziu však určite nie je na smiech — vyvoláva celý rad problémov. Uvažujme aspoň o niektorých:

 Zhoršuje sa prospech v škole: Americký Národný ústav duševného zdravia oznamuje, že nadmerné sledovanie televízie môže spôsobiť „zníženie výkonu v škole, najmä v čítaní“. Kniha Trik v podobe gramotnosti (angl.) obsahuje zistenie, ktoré je súčasne obvinením: „Televízia vyvoláva v deťoch predstavu, že učenie by malo byť ľahké, pasívne a zábavné.“ Učenie sa tak môže stať pre televíznych divákov mučením.

Zhoršuje sa výkon v čítaní: Kedy si si naposledy prečítal nejakú knihu od začiatku až do konca? Jeden zástupca Západonemeckého združenia kníhkupcov s ľútosťou povedal: „Stali sme sa národom ľudí, ktorí po práci prídu domov a zaspia pred televízorom. Stále menej čítame.“ Podobná správa prichádza z Austrálie: „Na každú hodinu, keď priemerné austrálske dieťa číta, pripadá sedem hodín, ktoré strávi sledovaním televízie.“

Negatívny účinok na rodinný život: Jedna kresťanka napísala: „Priveľa som sa pozerala na televíziu... a potom som sa cítila veľmi osamelá a izolovaná. Členovia mojej rodiny boli pre mňa ako cudzí.“ Zisťuješ aj ty, že pre televíziu tráviš menej času so svojou rodinou?

Lenivosť: Niektorí prichádzajú k názoru, že pasivita, ktorú vyvoláva televízia, „môže viesť [mladého človeka] k očakávaniu, že sa mu splnia [jeho] potreby bez toho, že by sa namáhal, a tak vzniká pasívny postoj k životu“.

Divák je vystavený nezdravým vplyvom: Niektoré programy kábelovej televízie privádzajú do domácnosti pornografiu. A programy iných televíznych staníc prinášajú pravidelne zábery, ktoré zachytávajú dopravné nehody, výbuchy, bitky na nože, prestrelky a údery karate. Podľa jedného odhadu uvidí mladý Američan v televízii do svojich 14 rokov smrť 18 000 ľudí, nehovoriac o bitkách a vandalizme.

Britský bádateľ William Belson zistil, že chlapci, ktorí sa radi pozerajú na televízne programy predvádzajúce  brutalitu, sa budú s väčšou pravdepodobnosťou sami „dopúšťať násilia závažného druhu“. Tiež povedal, že násilie v televízii „môže podnecovať ku kliatiu, hlúpym rečiam, agresivite v športe a v hrách, k tomu, že sa chlapci medzi sebou vyhrážajú násilím, píšu po stenách [a] rozbíjajú okná“. Azda si myslíš, že na teba nemôžu takéto vplyvy pôsobiť, ale z Belsonovej štúdie vyplýva, že násilie sledované v televíznych programoch nezmenilo u chlapcov „ich vedomý postoj“ k násiliu. Je zrejmé, že stále sledovanie násilných scén narúša podvedomé zábrany proti násiliu.

Návyk na sledovanie násilia má ešte závažnejší vplyv, totiž vplyv na vzťah človeka k Bohu, ktorý ‚nenávidí každého, kto miluje násilie‘. — Žalm 11:5.

Ako môžem ovládať sledovanie televízie?

Ale to neznamená, že televíziu musíme považovať za niečo všeobecne zlé. Spisovateľ Vance Packard o tom hovorí: „Mnohé z televíznych programov v Spojených štátoch môžu byť veľmi užitočné... Na večer sa vysielajú často programy s nádhernými zábermi z prírody — napríklad zo života netopierov, bobrov, bizónov alebo rýb. Štátna televízia prináša prvotriedny balet, operné programy a komornú hudbu. Televízia veľmi dobre informuje o dôležitých udalostiach... Niekedy prináša filmy alebo televízne hry, ktoré sa často oplatí vidieť.“

 Ale aj priveľa dobrého môže škodiť. (Porovnaj Príslovia 25:27.) Akonáhle zistíš, že nemáš dosť sebaovládania, aby si vypol škodlivé programy, mal by si si spomenúť na slová apoštola Pavla: „Nedám sa ničím zotročiť.“ (1. Korinťanom 6:12, Preklad v dnešnej angličtine) Ako sa teda môžeš vyslobodiť z otroctva televízie a prejavovať v tomto smere sebaovládanie?

Spisovateľka Linda Nielsenová píše: „Sebaovládanie začína tak, že sa naučíme stanoviť si ciele.“ Najprv  preskúmaj svoje doterajšie zvyky. Celý týždeň si rob záznamy o tom, na aké programy sa pozeráš a koľko času denne stráviš pred obrazovkou. Zapneš televízor akonáhle prídeš domov? Kedy ho vypínaš? Koľko programov si každý týždeň „musel vidieť“? Výsledky ťa možno zdesia.

Potom dôkladne preskúmaj, na aké programy sa vlastne pozeráš. „Či ucho neskúma slová, tak ako podnebie ochutnáva jedlo?“ pýta sa Biblia. (Jób 12:11)  Použi teda rozlišovaciu schopnosť (pýtaj sa na radu aj rodičov) a preskúmaj, ktoré programy sa naozaj oplatí vidieť. Niektorí sa rozhodnú vopred, na ktoré programy sa chcú pozerať, a zapnú televízor len pri týchto programoch. Iní podniknú ešte drastickejšie kroky a rozhodnú sa, že v dňoch, keď chodia do školy, sa buď vôbec nebudú pozerať na televíziu, alebo že sa budú pozerať iba jednu hodinu denne.

Ale čo ak je pre teba príliš veľkým pokušením aj vypnutý televízor? Jedna rodina vyriešila tento problém zaujímavo: „Televízor máme v suteréne, aby nám neprekážal... Tam je menšie pokušenie zapnúť ho, akonáhle niekto príde domov. Keď sa niekto chce na niečo pozerať, musí tam pre to ísť.“ Takisto môže dobre pomôcť, ak je televízor v skrini, alebo keď nie je zapojený.

Je zaujímavé, že mladí ľudia, ktorí sa zúčastnili „Týždňa bez televízie“, mali síce „abstinenčné príznaky“, ale prišli aj na to, ako ju možno veľmi dobre nahradiť. Jedno dievča si spomína: „Rozprávali sme sa s mamičkou. Stala sa pre mňa oveľa zaujímavejším človekom, lebo som jej mohla venovať úplnú pozornosť a nerozptyľovala som sa televíziou.“ Iné dievča sa začalo v tom čase učiť variť. Chlapec Jason dokonca zistil, že „namiesto  vysedávania pri televízii je zábavné ísť do parku“, na ryby, na pláž alebo čítať.

Zo skúsenosti, ktorú získal Wyant (Pozri prílohu „Sledovanie televízie bolo pre mňa ako návyková droga“), vyplýva, že ďalším spôsobom, ako možno ovládať sledovanie televízie, je ‚mať vždy hojnosť práce v Pánovom diele‘. (1. Korinťanom 15:58) Aj ty zistíš, že sa ti podarí prekonať tento návyk na televíziu, ak sa priblížiš k Bohu, budeš študovať Bibliu pomocou vynikajúcich publikácií, ktoré sú k dispozícii, a keď budeš mať veľa práce v Pánovom diele. (Jakub 4:8) Je pravda, že sa budeš musieť vzdať niektorých obľúbených programov, ak budeš chcieť obmedziť sledovanie televízie. Ale prečo by si mal využívať televíziu bezo zvyšku a otrocky sledovať každý program? (Pozri 1. Korinťanom 7:29, 31.) Je výhodnejšie byť na seba prísny ako apoštol Pavol, ktorý kedysi povedal: „Bijem svoje telo a vediem ho ako otroka.“ (1. Korinťanom 9:27) Nie je to lepšie, ako byť otrokom televízie?

Otázky na rozhovor

◻ Prečo sa dá povedať, že u niektorých mladých ľudí sa vytvoril návyk na sledovanie televízie?

◻ Aké škodlivé účinky môže mať nadmerné sledovanie televízie?

◻ Napríklad ako sa dá ovládať sledovanie televízie?

◻ Čo môžeš robiť namiesto sledovania televízie?

[Zvýraznený text na strane 295]

„Som v depresii... Zbláznim sa z toho.“ — Dvanásťročná Susan, účastníčka „Týždňa bez televízie“

[Rámček na strane 292, 293]

‚Sledovanie televízie bolo pre mňa ako návyková droga‘ — Interview

Reportér: Koľko rokov si mal, keď si začal sledovať televíziu?

Wyant: Asi desať. Prišiel som domov zo školy a zapol som televízor. Najprv som sa pozeral na grotesky a na programy pre deti. Potom prišli správy... a to som zvyčajne išiel do kuchyne a niečo som zjedol. Potom som sa vrátil k televízii a pozeral sa, kým som nešiel spať.

Reportér: Ale kedy si mal čas na kamarátov?

Wyant: Mojím kamarátom bola televízia.

Reportér: Nemal si nikdy čas ísť sa hrať alebo športovať?

Wyant: [so smiechom] Nemám vlohy na šport. Stále som sa pozeral na televíziu, a preto som ich nikdy nezískal. Ako basketbalista som hrozný. Na telocviku som bol vždy posledný. Ľutujem, že som sa trochu nevenoval športu — nie tak, aby som sa mal čím pýšiť, ale iba tak, pre radosť.

Reportér: A aké si mal známky?

Wyant: V nižších triedach som to ako tak zvládol. Chodil som neskoro spať a úlohy som si robil v poslednej chvíli. Ale vo vyšších triedach to bolo ťažšie, lebo som sa nenaučil učiť.

Reportér: Malo na teba sledovanie televízie nejaký vplyv?

Wyant: Áno. Keď som bol medzi ľuďmi, zistil som, že sa na nich iba pozerám — akoby som sa pozeral na nejaký rozhovor v televízii — namiesto toho, aby som sa sám zúčastnil na rozhovore. Ľutujem, že nemám lepší kontakt s ľuďmi.

Reportér: Ale na tomto rozhovore si sa zúčastnil dobre. Zrejme si svoj návyk prekonal.

Wyant: Začal som bojovať proti návyku na televíziu, keď som začal chodiť na strednú školu... Našiel som si priateľov medzi mladými Jehovovými svedkami a začal som robiť duchovné pokroky.

Reportér: Ale čo to malo spoločné so sledovaním televízie?

Wyant: Začal som si viac vážiť duchovné veci a uvedomil som si, že mnohé programy, na ktoré som sa kedysi pozeral, neboli v skutočnosti pre kresťanov. Cítil som tiež, že potrebujem viac študovať Bibliu a pripravovať sa na kresťanské zhromaždenia. A tak som prestal sledovať väčšinu programov. Ale nebolo to ľahké. Kedysi som miloval sobotňajšie ranné grotesky. Ale potom ma jeden kresťanský brat v zbore pozval, aby som s ním šiel v sobotu doobeda do zvestovateľskej služby z domu do domu. Tak som si odvykol sledovať televíziu v sobotu doobeda. Nakoniec som sa naučil sledovanie televízie regulovať.

Reportér: A ako si na tom dnes?

Wyant: Akonáhle je televízor zapnutý, nemôžem robiť nič iné. Tento problém mám stále. A tak ho jednoducho väčšinou nezapínam. Pred niekoľkými mesiacmi sa mi televízor pokazil a vôbec sa neponáhľam dať ho opraviť.

[Obrázok na strane 291]

Pre niekoho je sledovanie televízie ťažkým návykom

[Obrázok na strane 294]

Akonáhle je televízor na mieste, kde nie je po ruke, nevzniká až také pokušenie zapnúť ho