Kapitola 35

Záleží na tom, čo čítam?

KRÁĽ Šalamún varoval: „Robeniu mnohých kníh niet konca, a veľa sa im venovať je únavné pre telo.“ (Kazateľ 12:12) Šalamún nás nechcel odrádzať od čítania; iba radil, aby sme si vedeli dobre vybrať.

Francúzsky filozof René Descartes, ktorý žil v 17. storočí, povedal: „Keď čítame dobré knihy, akoby sme sa rozprávali so vzdelanými ľuďmi, ktorí žili v predchádzajúcich časoch. Mohli by sme to dokonca nazvať vybranou rozpravou, v ktorej autor vyjadruje len svoje najušľachtilejšie myšlienky.“ Ale nie všetci autori si zaslúžia, aby sme sa s nimi ‚rozprávali‘ a naozaj nie všetky ich myšlienky sú „ušľachtilé“.

Opäť sa uplatňuje často citovaná biblická zásada: „Zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky.“ (1. Korinťanom 15:33) Áno, ľudia, s ktorými pestuješ spoločenstvo, môžu utvárať tvoju osobnosť. Stalo sa ti niekedy, že si strávil s niektorým priateľom veľa času, a zistil si, že začínaš konať, hovoriť a dokonca myslieť ako on? Keď čítame nejakú knihu, je to, akoby sme sa rozprávali s jej autorom.

 Platí tu teda zásada, ktorú vyjadril Ježiš v Matúšovi 24:15: „Nech čitateľ použije rozlišovaciu schopnosť.“ Uč sa analyzovať a zvažovať, čo čítaš. Každý človek má do istej miery nejaké predsudky a ľudia neopisujú vždy skutočnosti celkom poctivo. Preto neprijímaj bezvýhradne všetko, čo čítaš alebo počuješ. „Ak je niekto neskúsený, uverí každému slovu, ale bystrý uvažuje o svojich krokoch.“ — Príslovia 14:15.

Mal by si byť opatrný predovšetkým pri čítaní literatúry, ktorá vyjadruje nejakú životnú filozofiu. Napríklad časopisy pre mládež sú plné rád o rôznych veciach, od známosti až po predmanželské sexuálne styky — a tieto rady nie sú vždy prijateľné pre kresťana. A čo knihy, ktoré rozoberajú hlboké filozofické problémy?

Biblia varuje: „Dajte si pozor, aby vás azda niekto neodviedol ako svoju korisť filozofiou a prázdnym klamom podľa ľudskej tradície... a nie podľa Krista.“ (Kolosanom 2:8) Biblia a publikácie založené na Biblii, ako je táto, dávajú oveľa lepšie rady. — 2. Timotejovi 3:16.

Zamilované romány — neškodné čítanie?

Čítanie zamilovaných románov sa stalo len v Spojených štátoch zvykom, ktorému podľahlo asi 20 miliónov ľudí. Je pravda, že Boh vložil mužovi a žene do srdca túžbu zamilovať sa a vstúpiť do manželstva. (1. Mojžišova 1:27, 28; 2:23, 24) Preto sa nemôžeme čudovať, že láska je ústredným námetom väčšiny románovej literatúry, a nemusí to byť vždy zavrhnutiahodné. Niektoré zamilované romány sa dokonca zaraďujú do kategórie klasickej literatúry. Ale tieto staršie romány sú podľa dnešných noriem veľmi triezve, a preto spisovatelia v dnešnej dobe zistili, že je výnosnejšie vydávať iný druh zamilovaných románov. Niektorí využívajú historický alebo stredoveký rámec, aby dodali príbehu dramatickosť a náladu. Iné romány sú moderné v štýle i rámci. Ale bez ohľadu na  obmeny, tieto moderné zamilované romány majú vopred danú schému: Hrdinovia a hrdinky prekonávajú veľké prekážky, ktoré ohrozujú ich rastúci milostný vzťah.

Hrdina je zvyčajne silný, dokonca vyzývavý muž, z ktorého srší sebadôvera. Ale hrdinka je pravdepodobne nežná a zraniteľná, často o desať až pätnásť rokov mladšia ako hrdina. Hoci s ňou hrdina často zaobchádza s pohŕdaním, ona je k nemu stále neodolateľne priťahovaná.

Často vystupuje ešte súper. Hoci je láskavý a ohľaduplný, nevyvoláva záujem hrdinky. Ona využíva svoj očarujúci pôvab a premieňa svojho stoického hrdinu na jemného človeka, ktorý jej teraz často vyznáva svoju večnú lásku. Rozptýlia sa všetky predchádzajúce  pochybnosti, všetci si navzájom odpustia‚ zosobášia sa a žijú šťastne ďalej...

Podobá sa láska na takéto zamilované romány?

Mohlo by čítanie takýchto vymyslených príbehov spôsobiť, že by si nevidel správne skutočnosti? Bonnie, ktorá začala čítať zamilované romány v šestnástich rokoch, si spomína: „Stále som očakávala statného čiernovlasého mladého muža, ktorý by bol vzrušujúci a rozhodný.“ Pripúšťa: „Keď som chodila s nejakým mládencom, a on ma nechcel bozkávať a nechcel sa ma dotýkať, bol pre mňa nudný, hoci bol azda ohľaduplný a láskavý. Túžila som po vzrušení, o ktorom som čítala v románoch.“

Bonnie čítala zamilované romány naďalej, aj keď už bola vydatá. Hovorí: „Mala som pekný domov a rodinu, ale niečo mi stále chýbalo... Chcela som dobrodružstvo, vzrušenie a napätie, ktoré sa tak často opisuje v románoch. Zdalo sa mi, že niečo s mojím manželstvom nie je v poriadku.“ Ale Biblia pomohla Bonnie, aby si uvedomila, že manžel musí dávať svojej manželke viac ako len čaro alebo „vzrušenie“. Biblia hovorí: „Manželia [majú] milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba, lebo nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo; ale živí ho a starostlivo opatruje.“ — Efezanom 5:28, 29.

A čo by sme mohli povedať o námetoch zamilovaných románov, o utopickom závere takýchto románov a jednoduchom riešení rozporov? Určite nie sú realistické. Bonnie si spomína: „Keď som mala so svojím manželom nejaké nedorozumenie, napodobňovala som triky nejakej hrdinky, namiesto toho, aby som sa s ním o veci porozprávala. Keď môj manžel nereagoval ako románový hrdina, bola som mrzutá.“ Nie je biblická rada pre manželky oveľa realistickejšia a praktickejšia, keď hovorí: „Vy manželky, buďte podriadené manželom“? — Kolosanom 3:18.

 Sexuálny obsah

Je zaujímavé, že romány s vyslovene erotickým obsahom, ktoré sa dajú v niektorých mestách požičať vo verejných knižniciach, sú medzi dospievajúcou mládežou najžiadanejšie. Môžu ti poškodiť? Osemnásťročná Karen o tom hovorí: „Tie knihy vo mne naozaj vyvolávali silné sexuálne pocity a prebudili vo mne zvedavosť. Nadšenie a eufória, ktoré cítila hrdinka vo vášnivom objatí s hrdinom, vo mne vyvolávali túžbu pocítiť to isté.“ Pokračuje: „Keď som chodila s chlapcom, priala som si mať takéto pocity. Spôsobilo to smilstvo.“ Ale mala Karen také isté zážitky ako hrdinky, o ktorých čítala a ktoré si predstavovala? Karen dospela k záveru: „Tieto pocity si vymysleli spisovatelia. Nie sú skutočné.“

Niektorí spisovatelia naozaj chcú vyvolať vo svojich čitateľoch sexuálne predstavy. Všimni si, čo radí jeden vydavateľ autorom zamilovaných románov: „Opis erotických scén by sa mal sústreďovať na vášeň a erotické pocity vyvolané bozkami a nežnosťami hrdinov.“ Spisovatelia ďalej dostávajú radu, aby zamilované príbehy „vyvolávali v čitateľovi vzrušenie, napätie a hlbokú citovú a zmyslovú reakciu“. Je zrejmé, že čítanie takýchto publikácií by nikomu nepomohlo riadiť sa biblickou radou: „Umŕtvujte preto svoje telesné údy, ktoré sú na zemi, čo sa týka smilstva, nečistoty, pohlavných vášní, škodlivej žiadosti.“ — Kolosanom 3:5.

Musíš si vedieť vybrať

Najlepšie je teda vyhýbať sa románom, ktoré vyvolávajú nemravné city alebo vzbudzujú nerealistické nádeje.  Prečo si radšej nerozšíriť svoj obzor čítaním iných kníh, napríklad historických alebo takých, ktoré sa zameriavajú na vedu? Neznamená to, že by romány vôbec neprichádzali do úvahy, lebo existujú niektoré romány, ktoré sú nielen zábavné, ale aj poučné. Ale mal by si strácať čas čítaním románov, v ktorých sa zdôrazňuje sex, nezmyselné násilie, okultné praktiky, alebo v ktorých sú hrdinovia v sexuálnom živote nevyberaví alebo sú brutálni a chamtiví?

Buď preto opatrný. Kým sa dáš do čítania, preskúmaj obal a pozri sa, či nie je na tej knihe niečo závadné. A keď sa aj pri všetkej opatrnosti ukáže, že obsah knihy je nezdravý, dokáž, že máš pevný charakter, a odlož knihu.

Napriek tomu štúdium Biblie a publikácií založených na Biblii ti nikdy neublíži, ale pomôže ti. Jedna mladá Japonka napríklad hovorí, že jej Biblia pomohla odvrátiť myseľ od sexu — čo je častý problém mladých ľudí. „Stále som mala Bibliu vedľa postele a rozhodla som sa, že ju budem pred spaním čítať,“ hovorí. „Keď som sama a nemám čo robiť (napríklad pred spaním), niekedy sa v myšlienkach obrátim na sex. Čítanie Biblie mi určite pomáha.“ Áno, „rozprávať sa“ s ľuďmi viery, o ktorých sa píše v Biblii, ti môže dať morálnu silu a veľmi to môže prispieť k tvojmu šťastiu. — Rimanom 15:4.

Otázky na rozhovor

◻ Prečo si musíš pri čítaní vyberať?

◻ Prečo majú mnohí mladí ľudia tak radi zamilované romány? Ale v čom sú nebezpečné?

◻ Ako si môžeš vybrať vhodné čítanie?

◻ Napríklad prečo je užitočné čítať Bibliu a publikácie založené na Biblii?

[Zvýraznený text na strane 287]

„Mala som pekný domov a rodinu, ale niečo mi stále chýbalo... Chcela som dobrodružstvo, vzrušenie a napätie, ktoré sa tak často opisuje v románoch. Zdalo sa mi, že s mojím manželstvom niečo nie je v poriadku“

[Obrázok na strane 283]

Existujú tisíce kníh, a preto si musíš vedieť vybrať

[Obrázky na strane 285]

Zamilované romány môžu byť napínavé. Ale obsahujú zdravý pohľad na život a na manželstvo?