Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Som zrelý na vážnu známosť?

Som zrelý na vážnu známosť?

Kapitola 29

Som zrelý na vážnu známosť?

V MNOHÝCH krajinách sa známosť považuje za romantický spôsob zábavy. Pestuje sa rôznymi spôsobmi. Niekto považuje schôdzku za formálnu záležitosť, ku ktorej patria kvety, príjemná večera a bozk na dobrú noc. Pre iných je schôdzka čas strávený s osobou druhého pohlavia, ktorá sa nám páči. Niektoré dvojice je možné dokonca vidieť stále spolu, a predsa hovoria, že sú ‚iba priatelia‘. Ak sa teda hovorí, že niekto má schôdzku, že s niekým chodí alebo že sa len spolu vidia, zvyčajne ide o to isté; chlapec a dievča trávia spolu veľa času, a to často bez dohľadu.

V biblických časoch takéto známosti neexistovali. Ale ak sa dvaja ľudia chcú lepšie poznať a správajú sa pri tom rozumne, opatrne a slušne, nedá sa proti tomu nič namietať. Môže to byť pre oboch príjemné. Ale znamená to, že by si mal alebo mala ty s niekým chodiť?

Mať známosť, lebo ju majú druhí

Azda cítiš istý nátlak. Väčšina tvojich vrstovníkov má pravdepodobne známosť, a ty sa samozrejme nechceš odlišovať a nechceš vyzerať čudne. Azda na teba pôsobia aj nátlakom priatelia a príbuzní, ktorí to s tebou myslia dobre. Keď bola pätnásťročná Marianne pozvaná na schôdzku, jej teta jej radila: „Vôbec nejde o to, či sa chceš za toho chlapca naozaj vydať, alebo nie. Mať známosť patrí k tvojmu prirodzenému osobnému vývinu... Keď budeš chlapca stále odmietať, nebudeš obľúbená a nikto ťa už nebude pozývať.“ Marianne si spomína: „Tetine slová ma hlboko zasiahli. Neokrádam sa azda o dobrú príležitosť? Ten chlapec mal vlastné auto, kopu peňazí — a vedela som, že sa s ním budem mať dobre. Uvažovala som: Mám s ním chodiť, alebo nie?“

Na niektorých mladých ľudí pôsobí určitým tlakom ich vlastná túžba po vrúcnosti a náklonnosti. „Potrebovala som, aby ma mal niekto rád a vážil si ma,“ vysvetľovala osemnásťročná Ann. „S rodičmi sme si blízki neboli, a tak som priľnula k svojmu chlapcovi, aby som mala niekoho, komu by som mohla prejaviť svoje city a kto by mi naozaj rozumel.“

Dospievajúci človek by však nemal začínať so známosťou len preto, že cíti nejaký nátlak. Jeden dôvod je, že známosť je vážna vec — patrí k výberu manželského druha. Manželského? Pripusťme, že to je to posledné, na čo myslí väčšina mladých ľudí, ktorí majú známosť. Ale prečo by vlastne spolu trávili dvaja mladí ľudia rôzneho pohlavia veľa času, než aby preskúmali, či je možné, aby sa zosobášili? Ak sa na vec pozrieme z vyššieho hľadiska, schôdzky z akéhokoľvek iného dôvodu budú mať za následok všetko možné, len nie „zábavu“. Prečo?

Tienistá stránka známosti

Mladí ľudia sú v ťažkom životnom období, ktoré Biblia označuje za „rozkvet mladosti“. (1. Korinťanom 7:36) V tom čase môžu vznikať silné vlny sexuálnej žiadosti. Na tom nie je nič zlé. Je to súčasť dospievania.

Ale so známosťou medzi dospievajúcou mládežou je spojený veľký problém: Mladí ľudia sa iba učia ovládať tieto sexuálne pocity. Pravdepodobne dobre poznáš Božie zákony týkajúce sa sexu a úprimne si praješ zostať mravne čistý. (Pozri kapitolu 23.) Ale aj biologická stránka života hrá svoju úlohu: Čím viac si v spoločnosti osoby druhého pohlavia, tým viac môže vzrastať sexuálna žiadosť — či chceš, alebo nie. (Pozri strany 232, 233.) Všetci sme tak vytvorení. Kým nebudeš starší a nebudeš vedieť lepšie ovládať svoje pocity, známosť môže byť pre teba niečo príliš ťažké, čo nebudeš môcť zvládnuť. Je smutné, že mnohí mladí ľudia to zisťujú veľmi bolestne.

„Keď sme spolu začali chodiť... ani sme sa nedržali za ruky, ani sme sa nebozkávali. Iba som sa chcel tešiť z jej spoločnosti a rozprávať sa s ňou,“ povedal jeden mladý muž. „A ona bola veľmi nežná a sadala si ku mne veľmi blízko. Potom sme sa už držali za ruky a bozkávali sa. To vo mne vyvolávalo stále silnejšiu sexuálnu žiadosť. Pôsobilo to na moju myseľ do tej miery, že som chcel byť s ňou, nielen rozprávať sa s ňou, ale držať ju, dotýkať sa jej a bozkávať ju. Nemohol som sa toho nasýtiť. Celkom som šalel vášňou. Niekedy som sa zdal sám sebe zlý a hanbil som sa.“

Nemôžeme sa ani čudovať, že známosť často vyvrcholí nemravným sexuálnym stykom. Pri jednom prieskume medzi niekoľkými stovkami nedospelých mladých ľudí sa zistilo, že pre 87 percent dievčat a 95 percent chlapcov je sex pri schôdzkach „dosť dôležitý alebo veľmi dôležitý“. Ale 65 percent dievčat a 43 percent chlapcov pripustilo, že niekedy mali pri schôdzke sexuálny styk, hoci na to ani nemali chuť.

Dvadsaťročná Loretta spomína: „Čím viac sme sa spolu vídali, tým viac sme k sebe cítili. Čoskoro nám bozkávanie nestačilo a začali sme sa dotýkať intímnych častí tela. Bola som nervovo zničená, lebo som sa cítila taká nečistá. Môj partner časom očakával, že ‚pôjdem až do krajnosti‘... Bola som z toho zmätená. Ale myslela som len na to, že ho nechcem stratiť. Bolo mi strašne.“

Je pravda, že nie každá dvojica dospeje až k sexuálnym stykom; niektorí prestanú s prejavmi svojej náklonnosti krátko predtým. Ale čo to spôsobí, keď je človek citovo vzrušený a nemôže tieto city prejaviť prípustným spôsobom? Určite to spôsobí pocit neuspokojenia, a takéto pocity sa neobmedzujú len na sexuálnu oblasť.

Zranené city

Zamysli sa nad tým, do akého rozporu sa dostal jeden mladý muž: ‚Spočiatku sa mi Kaťa veľmi páčila. Áno, pripúšťam, že som ju prehovoril na nejaké veci, ktoré nepovažovala za správne. Teraz mám pocit, že som podlý, lebo som o ňu stratil záujem. Ako môžem Kaťu nechať a súčasne nezraniť jej city?‘ To je naozaj zložitá situácia. A ako by si sa cítila, keby si bola na mieste Kati?

Dospievajúci mladí ľudia sú často veľmi nešťastní. Je pravda, že keď sa dvaja mladí ľudia vedú za ruky, je na nich pekný pohľad. Ale aká je pravdepodobnosť, že títo dvaja ľudia budú spolu aj o rok, alebo že budú dokonca manželia? Je to naozaj málo pravdepodobné. Známosti dospievajúcich mladých ľudí sú takmer vždy odsúdené na zánik, málokedy vyvrcholia manželstvom a veľmi často končia pocitom, že to bola nešťastná láska.

Veď osobnosť dospievajúceho človeka sa len vyvíja. Objavuješ sám seba, aký naozaj si, a čo chceš robiť so svojím životom. Dnes ťa niekto zaujíma, a zajtra ťa bude možno nudiť. Ale akonáhle pripustíme, aby sa rozvinuli romantické city, niekto bude určite zranený. Ani neprekvapujú výsledky prieskumu, z ktorých vyplýva, že „hádka s priateľkou“ alebo „sklamanie v láske“ patrí k situáciám, ktoré často vedú u mládeže k samovražde.

Som zrelý?

Boh hovorí mladým ľuďom: „Raduj sa, mladý muž, vo svojej mladosti a nech ti tvoje srdce pôsobí dobro v dňoch tvojho mladého veku; a choď po cestách svojho srdca a v tom, čo vidia tvoje oči.“ Mladí ľudia majú sklon chodiť po „cestách svojho srdca“. Ale tieto „cesty“, ktoré sa zdajú ako zábava, veľmi často končia mrzutosťou a nešťastím. Biblia teda v ďalšom verši nabáda: „Odstráň preto zo svojho srdca útrapy, a odvráť nešťastie od svojho tela; lebo mladosť a rozkvet života sú márnosť.“ (Kazateľ 11:9, 10) „Trápenie“ sa vzťahuje na hlboké znepokojenie alebo bolestný zármutok. „Nešťastie“ označuje osobnú katastrofu. Oboje môže spôsobiť, že človek nemá radosť zo života.

Znamená to, že známosť sama osebe pôsobí trápenie a nešťastie? Nie je to nevyhnutné. Ale môže sa to stať, ak máš známosť z nesprávneho dôvodu (‚pre zábavu‘) alebo skôr, ako si na to zrelý. Uvádzame tu preto otázky, na základe ktorých môžeš ohodnotiť svoju situáciu.

Pomôže mi známosť v mojom citovom raste, alebo mi v ňom bude brániť? Ak s niekým chodíš, obmedzuješ sa len na vzťah medzi chlapcom a dievčaťom. Nebolo by namiesto toho užitočné, keby si pestoval spoločenstvo so širším okruhom osôb? (Porovnaj 2. Korinťanom 6:12, 13.) Susan hovorí: „Naučila som sa uzatvárať priateľstvo so staršími kresťankami v zbore. Potrebovali spoločnosť a ja som potrebovala ich upevňujúci vplyv. Tak som sa u nich občas zastavila na kávu. Porozprávali sme sa a zasmiali. Vzniklo medzi nami priateľstvo na celý život.“

Ak budeš mať rôznych priateľov — starých i mladých, slobodných i ženatých, mužov a ženy — naučíš sa dobre cítiť medzi ľuďmi, aj medzi osobami druhého pohlavia, a budeš vystavený oveľa menšiemu napätiu ako pri schôdzke. A ak budeš pestovať spoločenstvo s manželskými dvojicami, získaš realistickejší názor na manželstvo. Neskôr budeš lepšie pripravený vybrať si dobrého manželského druha a plniť svoju vlastnú úlohu v manželstve. (Príslovia 31:10) Dievča Abigail prišla k záveru: „Ešte nie som zrelá na manželstvo a na to, aby som si založila rodinu. Iba spoznávam samu seba a chcem dosiahnuť ešte veľa duchovných cieľov. Vlastne sa ani nepotrebujem zbližovať so žiadnym chlapcom.“

Chcem si zahrávať s citmi druhého? Ak sa vytvoria putá lásky bez vyhliadky na manželstvo, môžu byť zranené tvoje city i city toho druhého. A je vôbec čestné zahŕňať prejavmi romantickej pozornosti niekoho len preto, aby sme získali skúsenosť s osobou druhého pohlavia? — Pozri Matúša 7:12.

Čo hovoria moji rodičia? Rodičia vidia často nebezpečenstvo, ktoré ty nevidíš. Veď aj oni boli mladí. Vedia, aké skutočné problémy môžu vzniknúť, keď spolu začne mladá dvojica tráviť veľa času. Keď rodičia tvoju známosť neschvaľujú, nevzpieraj sa. (Efezanom 6:1–3) Pravdepodobne vedia, že by si mal počkať, kým budeš starší.

Budem schopný držať sa biblických mravných zásad? Keď u niekoho ‚pominie rozkvet mladosti‘, môže lepšie ovládať sexuálne podnety — a ani potom to nie je ľahké. Si naozaj v tejto chvíli tak zrelý, aby si mohol mať blízky vzťah k osobe druhého pohlavia, a súčasne zostať mravne čistý?

Je zaujímavé, že tieto otázky si kladú mnohí mladí ľudia a dochádzajú k tomu istému záveru ako Marianne, o ktorej sme už hovorili. Povedala: „Rozhodla som sa, že sa nedám v otázke známosti ovplyvniť názorom druhých. Nechcela som pestovať žiadnu známosť, kým nebudem dosť zrelá a mať dosť rokov na to, aby som sa vydala, a kým nespoznám niekoho, kto by mal vlastnosti, ktoré by som si priala u svojho manžela.“

Marianne tým zdôraznila rozhodujúcu myšlienku, o ktorej by si mal uvažovať aj ty, kým budeš mať vážnu známosť.

Otázky na rozhovor

◻ Čo pre teba znamená výraz „známosť“?

◻ Prečo majú niektorí mladí ľudia pocit, že musia mať známosť?

◻ Prečo nie je múdre, ak si vytvorí známosť ten, kto je ‚v rozkvete mladosti‘?

◻ Ako môže mladý človek ‚odvrátiť nešťastie‘, čo sa týka známosti?

◻ Aké problémy môžu napríklad vzniknúť, ak je medzi chlapcom a dievčaťom ‚iba priateľstvo‘?

◻ Ako môžeš vedieť, či si zrelý na vážnu známosť?

[Zvýraznený text na strane 231]

„Čoskoro nám bozkávanie nestačilo a začali sme sa dotýkať intímnych častí tela. Bola som nervovo zničená, lebo som sa cítila taká nečistá. Môj partner časom očakával, že ‚pôjdem až do krajnosti‘“

[Zvýraznený text na strane 234]

‚Ako môžem Kaťu nechať, a súčasne nezraniť jej city?‘

[Rámček/obrázok na strane 232, 233]

Môže byť medzi chlapcom a dievčaťom „iba priateľstvo“?

Takzvaný platonický vzťah (medzi mužom a ženou, ktorý sa vyznačuje láskou bez sexuálnych prejavov) je medzi mladými ľuďmi dosť obľúbený. Sedemnásťročný Gregory hovorí: „Je pre mňa ľahšie rozprávať sa s dievčatami, lebo sú zvyčajne súcitnejšie a citlivejšie.“ Iní mladí tvrdia, že im takéto priateľstvo pomáha vytvoriť si vyrovnanejšiu osobnosť.

Biblia nabáda mladých mužov, aby zaobchádzali ‚s mladšími ženami ako so sestrami so všetkou cudnosťou‘. (1. Timotejovi 5:2) Ak sa uplatňuje táto zásada, je naozaj možné, aby sa osoby oboch pohlaví tešili z čistého, zdravého priateľstva. Napríklad apoštol Pavol bol slobodný muž, ktorý sa tešil z priateľstva s niekoľkými kresťanskými ženami. (Pozri Rimanom 16:1, 3, 6, 12.) Písal o dvoch ‚ženách, ktoré s ním zápasili bok po boku za dobré posolstvo‘. (Filipanom 4:3) Aj Ježiš Kristus sa tešil z vyrovnaného, zdravého spoločenstva so ženami. Pri mnohých príležitostiach prijímal pohostinstvo Márie a Marty a zhováral sa s nimi. — Lukáš 10:38, 39; Ján 11:5.

„Platonické“ priateľstvo však býva často len jemný závoj, za ktorý sa skrýva romantická láska alebo spôsob, ako získať pozornosť osoby druhého pohlavia bez toho, že vznikne medzi nimi nejaký záväzok. A pretože sa city môžu ľahko zmeniť, je nevyhnutná opatrnosť. Dr. Marion Hilliardová radí: „Príjemné priateľstvo porovnateľné s jazdou rýchlosťou 10 kilometrov za hodinu sa môže neočakávane zmeniť na slepú vášeň, ktorá sa bude rútiť rýchlosťou 100 kilometrov za hodinu.“

Takúto skúsenosť získal šestnásťročný Mike, ktorý sa „spriatelil“ so štrnásťročným dievčaťom. „Čoskoro som zistil, že dvaja ľudia nemôžu zostať len priateľmi, keď sú stále spolu. Náš vzťah sa stále prehlboval a onedlho sme k sebe navzájom pocítili niečo mimoriadne, čo cítime až dodnes.“ Ani jeden z nich ešte nie je vo veku, kedy by mohol uzavrieť manželstvo, a tak tieto city nevyvolávajú uspokojenie.

Príliš blízke spoločenstvo môže mať ešte smutnejšie následky. Jeden mladý muž sa snažil potešiť svoju priateľku, ktorá sa mu zverila so svojimi problémami. Onedlho sa začali maznať. Čo to spôsobilo? Mali zlé svedomie a hnevali sa na seba. Iní mali spolu intímne styky. Časopis Psychology Today urobil prieskum, z ktorého vyplýva: „Takmer u polovice opýtaných (49 percent) sa priateľstvo zmenilo na sexuálny vzťah.“ Áno, takmer tretina (31 percent) pripúšťa, že mali s priateľom alebo priateľkou minulý mesiac pohlavný styk“.

Azda sa ti zdá, že ťa tvoj priateľ alebo priateľka nepriťahuje a že by si sa doňho alebo do nej nikdy nezamiloval. To je možné, ale čo budeš cítiť neskôr? Okrem toho „kto sa spolieha na svoje vlastné srdce, je hlúpy“. (Príslovia 28:26) Naše srdce môže byť zradné, podvodné, môže nás zaslepiť, takže nevidíme svoje pravé pohnútky. A vieš určite, čo cíti tvoj priateľ alebo tvoja priateľka k tebe?

Vo svojej knihe Z čoho sa skladá priateľstvo (angl.) radí Alan Loy McGinnis: „Príliš si nedôveruj.“ Podnikni bezpečnostné opatrenia a azda obmedz vaše spoločenstvo na činnosť v skupine, kde je dohľad. Vyhýbaj sa nevhodným prejavom náklonnosti a nezostávajte ani sami v prostredí, ktoré by mohlo vyvolávať romantické city. Keď máš nejaké starosti, zveruj sa rodičom a starším ľuďom, a nie mladšiemu človeku druhého pohlavia.

A čo ak sa napriek všetkým bezpečnostným opatreniam jeden z vás zamiluje a druhý jeho city neopätuje? ‚Hovor pravdu‘ a objasni tomu druhému svoj postoj. (Efezanom 4:25) Ak sa vec nevyrieši, bolo by lepšie vzdialiť sa. „Rozumný je ten, kto uvidel nešťastie a ide sa skryť.“ (Príslovia 22:3) Kniha Z čoho sa skladá priateľstvo o tom hovorí: „Ak je to nutné, vzdiaľ sa. Niekedy sa stáva, že nech sa snažíme akokoľvek, priateľstvo s osobou druhého pohlavia sa vymkne kontrole a vieme, čo to spôsobí.“ Potom je najvyšší čas „vzdialiť sa“.

[Obrázky na strane 227]

Mladí často túžia po tom, aby začali s niekým chodiť, alebo aby vytvorili dvojicu

[Obrázok na strane 228]

Pri schôdzke sa niekedy mladí cítia pod nátlakom, aby opätovali prejavy nežnosti, hoci si to neprajú

[Obrázok na strane 229]

V spoločnosti osôb druhého pohlavia je možné tešiť sa za okolností, pri ktorých nevzniká také napätie ako pri schôdzkach

[Obrázok na strane 230]

Takzvané platonické vzťahy často končia pocitom nešťastnej lásky