Kapitola 104

Boží hlas počuť tretí raz

JEŽIŠ je v chráme a trápi ho myšlienka na smrť, ktorá ho čaká. Robí si starosti najmä o to, ako to zapôsobí na povesť jeho Otca. Preto sa modlí: „Otče, osláv svoje meno.“

Vtedy sa ozýva z neba mocný hlas: „Oslávil som a opäť oslávim.“

Zástup okolo neho nevie, čo sa stalo. „Anjel s ním hovoril,“ vravia niektorí. Iní tvrdia, že zahrmelo. Ale to hovoril Boh Jehova. Nie je to prvý raz, čo sa nad Ježišom ozval Boží hlas.

Pri Ježišovom krste pred tri a pol rokom Ján Krstiteľ počul, ako Boh hovorí o Ježišovi: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ Neskôr, istý čas po predchádzajúcom pesachu, keď sa Ježiš premenil pred Jakubom, Jánom a Petrom, títo učeníci počuli Boží výrok: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil, počúvajte ho.“ A teraz, desiateho nisana, štyri dni pred Ježišovou smrťou, ľudia opäť počujú Boží hlas. Tentoraz Jehova hovorí tak, že to počujú veľké zástupy.

Ježiš vysvetľuje: „Tento hlas sa neozval kvôli mne, ale kvôli vám.“ Hlas potvrdzuje, že Ježiš je naozaj Boží Syn, sľúbený Mesiáš. „Teraz je súd tohto sveta,“ hovorí Ježiš, „teraz bude vládca tohto sveta vyvrhnutý.“ Verným životným behom Ježiš dokazuje, že Satan Diabol, vládca sveta, si zaslúži, aby bol „vyvrhnutý“, aby bol nad ním vykonaný rozsudok.

Ježiš poukazuje na dôsledky svojej blížiacej sa smrti, keď hovorí: „Ale ja, keď budem vyzdvihnutý zo zeme, pritiahnem k sebe ľudí každého druhu.“ Jeho smrť nie je žiadnou prekážkou, pretože svojou smrťou pritiahne k sebe iných, aby mohli mať večný život.

Ale zástup namieta: „Zo Zákona sme počuli, že Kristus zostáva navždy; ako to, že hovoríš: ‚Syn človeka musí byť vyzdvihnutý‘? Kto je ten Syn človeka?“

Hoci mali toľko dokladov, a dokonca počuli hlas samého Boha, väčšina neverí, že Ježiš je pravý Syn človeka, sľúbený Mesiáš. Takisto ako pred šiestimi mesiacmi na sviatku stánkov Ježiš zase o sebe hovorí ako o „svetle“ a povzbudzuje svojich poslucháčov: „Dokiaľ máte svetlo, prejavujte vieru vo svetlo, aby ste sa stali synmi svetla.“ Po týchto slovách Ježiš odchádza a skrýva sa, zrejme preto, že je ohrozený jeho život.

Židia v Ježiša neveria, a tak sa spĺňajú Izaiášove slová o tom, že ‚im boli zaslepené oči a zatvrdené srdce, aby očami nevideli, srdcom nepochopili a neobrátili sa, a neboli uzdravení‘. Izaiáš videl vo videní aj Jehovove nebeské nádvoria a Ježiša v jeho predľudskej sláve spolu s Jehovom. A predsa Židia, spĺňajúc Izaiášove slová, tvrdohlavo odmietajú doklady, že je to ich sľúbený Záchranca.

Ale mnohí predáci (zrejme členovia židovského najvyššieho súdu, Sanhedrinu) uveria v Ježiša. Dvaja z týchto predákov sú Nikodém a Jozef z Arimatie. Lenže predáci sa teraz nehlásia verejne k svojej viere, lebo sa boja, že by mohli prísť o svoje postavenie v synagóge. Samozrejme, takíto ľudia mnoho strácajú!

Ježiš potom hovorí: „Kto uverí vo mňa, neuverí len vo mňa, ale aj v toho, ktorý ma poslal; a ten, kto mňa vidí, vidí aj toho, ktorý ma poslal... Ak niekto počuje moje slová a nezachováva ich, nesúdim ho, lebo som neprišiel súdiť svet, ale zachrániť svet. . . Slovo, ktoré som hovoril, to ho bude súdiť v poslednom dni.“

Láska k svetu ľudstva pohla Jehovu, aby poslal Ježiša, aby tí, ktorí v neho uveria, boli zachránení. Záchrana ľudí závisí od toho, či budú poslúchať to, o čom podľa Božích pokynov hovoril Ježiš. Súd bude prebiehať v „poslednom dni“, počas tisícročného Kristovho panstva.

Ježiš končí slovami: „Nehovoril [som] sám od seba, ale sám Otec, ktorý ma poslal, mi dal prikázanie, čo mám povedať a hovoriť. A viem, že jeho prikázanie znamená večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“ Ján 12:28–50; 19:38, 39; Matúš 3:17; 17:5; Izaiáš 6:1, 8–10.

▪ Pri ktorých troch príležitostiach bolo počuť Boží hlas hovoriaci o Ježišovi?

▪ Ako videl prorok Izaiáš Ježišovu slávu?

▪ Kto sú predáci, ktorí síce uveria v Ježiša, ale prečo ho verejne nevyznávajú?

▪ Čo je „posledný deň“ a podľa čoho budú potom ľudia súdení?