Kapitola 85

Hľadanie stratených

JEŽIŠ sa dychtivo snaží hľadať a nachádzať tých, ktorí chcú pokorne slúžiť Bohu. Snaží sa ich nájsť tak, že hovorí o Kráľovstve s každým, aj s tými, ktorí sú známi ako hriešnici. Takíto ľudia sa k nemu teraz približujú, aby ho počúvali.

Keď to pozorujú farizeji a znalci Písma, kritizujú Ježiša za to, že sa stýka s ľuďmi, ktorých oni považujú za nehodných tejto pozornosti. Repcú: „Tento muž prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ To je naozaj pod ich dôstojnosť! Farizeji a znalci Písma sa pozerajú na obyčajných ľudí ako na prach pod svojimi nohami. Áno, aby ukázali, ako takýmito ľuďmi pohŕdajú, používajú hebrejský výraz ‛am ha’arec, „ľudia zeme“.

Ježiš sa naproti tomu správa ku každému dôstojne, láskavo a súcitne. Preto ho dychtivo počúvajú mnohí z týchto ponížených ľudí, vrátane osôb, o ktorých bolo známe, že sa dopúšťajú nesprávneho konania. Ale ako reaguje Ježiš, keď ho farizeji kritizujú za jeho úsilie v prospech ľudí, ktorých považujú za nehodných?

Na ich námietku Ježiš odpovedá podobenstvom. Vychádza z ich vlastného stanoviska, že sú spravodliví a že sú zaručene v Božom stáde, zatiaľ čo opovrhnutiahodní ‛am ha’arec poblúdili a sú stratení. Počúvajme, akú otázku kladie Ježiš:

„Ktorý človek z vás, čo má sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na pustatine a nepôjde po stratenú, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vyloží si ju na plecia a raduje sa. A keď príde domov, zvolá svojich priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju ovcu, ktorá sa stratila.‘“

Ježiš potom ukazuje praktické uplatnenie svojho príbehu. Vysvetľuje: „Hovorím vám, že tak bude v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí nepotrebujú robiť pokánie.“

Farizeji sa považujú za spravodlivých, a tak majú pocit, že nepotrebujú pokánie. Keď niektorí z nich pred niekoľkými rokmi kritizovali Ježiša za to, že jedáva s vyberačmi daní a hriešnikmi, povedal im: „Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov.“ Samospravodliví farizeji, ktorí nevidia, že potrebujú pokánie, nepôsobia v nebi žiadnu radosť. Pôsobia ju však hriešnici, ktorí naozaj robia pokánie.

Ježiš chce ešte raz zdôrazniť, že návrat stratených hriešnikov pôsobí veľkú radosť, a preto rozpráva ďalšie podobenstvo. Hovorí: „Ktorá žena s desiatimi drachmovými mincami, ak stratí jednu drachmovú mincu, nezapáli lampu a nezametá svoj dom a starostlivo nehľadá, kým ju nenájde? A keď ju nájde, zavolá priateľky a susedky a povie: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmovú mincu, ktorú som stratila.‘“

Ježiš potom poukazuje na podobné uplatnenie: „Preto vám hovorím, že medzi Božími anjelmi nastáva radosť nad jedným hriešnikom, ktorý sa kaja.“

Aký pozoruhodný je tento milujúci záujem Božích anjelov o to, aby sa stratení hriešnici obrátili! Zaujímajú sa o nich predovšetkým preto, že títo kedysi ponížení ‛am ha’arec sa môžu stať nakoniec členmi Božieho nebeského Kráľovstva. V nebi dostanú vyššie postavenie, než aké majú sami anjeli. No anjeli nežiarlia ani sa necítia urazení, ale pokorne uznávajú, že títo hriešni ľudia v živote prežili a prekonali situácie, ktoré ich vyzbrojili tak, že môžu slúžiť ako súcitní a milosrdní nebeskí králi a kňazi. Lukáš 15:1–10; Matúš 9:13; 1. Korinťanom 6:2, 3; Zjavenie 20:6.

▪ Prečo sa Ježiš zdržiava v spoločnosti ľudí, ktorí sú známi ako hriešnici, a akú kritiku zo strany farizejov to vyvoláva?

▪ Ako sa pozerajú farizeji na jednoduchý ľud?

▪ Aké podobenstvá používa Ježiš a čo sa z nich môžeme naučiť?

▪ Prečo je pozoruhodné, že sa anjeli radujú?