Kapitola 83

Hosťom u farizeja

JEŽIŠ je stále v dome istého významného farizeja, kde práve uzdravil muža, ktorý trpel na vodnatieľku. Teraz sa Ježiš pozerá, ako si hostia na hostine vyberajú významné miesta, a preto všetkých učí o pokore.

„Keď ťa niekto pozve na svadobnú hostinu, nelíhaj si na najvýznamnejšie miesto. Možno súčasne pozval niekoho význačnejšieho, ako si ty, a ten, ktorý pozval teba a jeho, príde a povie ti: ‚To miesto nech má tento človek.‘ A potom odídeš s hanbou, aby si zaujal najnižšie miesto.“

Preto Ježiš radí: „Keď si pozvaný, choď a spočiň na najnižšom mieste, takže keď príde muž, ktorý ťa pozval, povie ti: ‚Priateľ, postúp vyššie.‘ Potom budeš poctený pred všetkými ostatnými hosťami.“ Ježiš na záver hovorí: „Každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“

Potom Ježiš oslovuje farizeja, ktorý ho pozval, a hovorí mu, ako má usporiadať hostinu, ktorá bude záslužná pred Bohom. „Keď usporadúvaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov alebo svojich bratov alebo svojich príbuzných alebo bohatých susedov. Niekedy by ťa azda tiež mohli pozvať na odplatu, a tak by si mal odplatené. Ale keď usporadúvaš hostinu, pozvi chudobných, zmrzačených, chromých a slepých, a budeš šťastný, pretože nemajú nič, čím by sa ti odplatili.“

Usporiadať hostinu pre ľudí, ktorí nemajú hmotné prostriedky, prinesie hostiteľovi šťastie. Ježiš to vysvetľuje svojmu hostiteľovi: „Budeš mať odplatené pri vzkriesení spravodlivých.“ Keď Ježiš opisuje túto záslužnú hostinu, jednému prítomnému hosťovi to pripomenie iný druh slávnostného jedla. Tento hosť hovorí: „Šťastný je ten, kto je chlieb v Božom kráľovstve.“ No nie všetci si vážia takéto radostné vyhliadky, ako to Ježiš znázorňuje v ďalšom podobenstve.

„Istý človek usporiadal veľkú večeru a pozval mnohých. A v hodinu večere poslal svojho otroka, aby pozvaným povedal: ‚Príďte, lebo všetko je už pripravené.‘ Ale všetci sa začali ospravedlňovať. Prvý mu povedal: ‚Kúpil som pole a musím sa ísť naň pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma.‘ A iný povedal: ‚Kúpil som päť záprahov dobytka a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma.‘ Ďalší povedal: ‚Práve som sa oženil, a preto nemôžem prísť.‘“

Aké sú to chabé výhovorky! Pole alebo dobytok si človek zvyčajne prezrie prv, ako ho kúpi, a preto nie je také naliehavé pozerať si ho potom. Aj keď niekto vstúpi do manželstva, nemalo by to byť prekážkou, keď má prijať také dôležité pozvanie. Keď pán počuje takéto výhovorky, nahnevá sa a prikazuje svojmu otrokovi:

„‚Rýchlo choď na široké cesty a do mestských uličiek a priveď chudobných a zmrzačených a slepých a chromých.‘ Po čase otrok povedal: ‚Pane, urobil som, čo si nariadil, a ešte je tu miesto.‘ A pán povedal otrokovi: ‚Choď na cesty a oplotené miesta a prinúť ich, aby vošli, nech sa môj dom zaplní. . . Nikto z tých mužov, čo boli pozvaní, neochutná z mojej večere.‘“

Akú situáciu opisuje toto podobenstvo? „Pán“, ktorý usporadúva hostinu, znázorňuje Boha Jehovu; „otrok“, ktorý pozýva, znázorňuje Ježiša Krista a „veľká večera“ je príležitosť stať sa budúcim účastníkom nebeského Kráľovstva.

K prvým, ktorí boli pozvaní, aby mali vyhliadku na Kráľovstvo, patrili predovšetkým židovskí náboženskí vodcovia Ježišových čias. Ale tí pozvanie odmietli. A tak najmä od Letníc roku 33 n. l. sa rozširovalo druhé pozvanie, a to opovrhovaným a nevýznamným ľuďom zo židovského národa. Ale na možnosť zaplniť 144 000 miest v Božom nebeskom Kráľovstve ich nereagovalo dosť. O tri a pol roka, v roku 36 n. l., sa ohlasovalo tretie, posledné pozvanie, a to neobrezaným Nežidom, a zhromažďovanie tejto skupiny trvalo až do našich čias. Lukáš 14:1–24.

▪ Čo učí Ježiš o pokore?

▪ Ako môže hostiteľ usporiadať slávnostné jedlo, ktoré je pred Bohom záslužné, a prečo ho to obšťastní?

▪ Prečo sú ospravedlnenia pozvaných hostí chabé?

▪ Čo znázorňuje Ježišovo podobenstvo o „veľkej večeri“?