Kapitola 126

„Istotne to bol Boží Syn“

JEŽIŠ ešte nevisí dlho na kole, keď napoludnie nastáva záhadná, tri hodiny trvajúca tma. Nezapríčinilo ju zatmenie slnka, pretože to býva len v čase, keď je mesiac v nove. Mesiac v čase pesachu je však v splne. Okrem toho zatmenie slnka trvá len niekoľko minút. Preto tma je určite božského pôvodu. Tma azda prerušuje tých, ktorí sa Ježišovi posmievajú, a spôsobuje, že sa prestávajú posmievať.

Ak sa záhadná udalosť odohrala prv, ako jeden zločinec pokarhal svojho spoločníka a poprosil Ježiša, aby si naňho spomenul, možno prispela k tomu, aby robil pokánie. Počas tmy sa pravdepodobne štyri ženy, Ježišova matka a jej sestra Salome, Mária Magdaléna a Mária, matka apoštola Jakuba Menšieho, priblížili k mučeníckemu kolu. Ján, Ježišov milovaný apoštol, je tam s nimi.

Ako je srdce Ježišovej matky ‚prebodnuté‘! Hľadí na syna, ktorého opatrovala a vychovávala a ktorý tam visí v agónii. No Ježiš nemyslí na svoju bolesť, ale na matkino dobro. S veľkou námahou kývol hlavou smerom k Jánovi, a matke hovorí: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom kývol hlavou smerom k Márii a hovorí Jánovi: „Hľa, tvoja matka!“

Ježiš tak zveril starostlivosť o svoju matku, ktorá je už zrejme vdovou, svojmu milovanému apoštolovi. Robí to preto, lebo ostatní Máriini synovia ešte neprejavili v neho vieru. Tak dal Ježiš vynikajúci príklad, lebo sa postaral nielen o matkine telesné, ale aj o jej duchovné potreby.

Asi o tretej popoludní Ježiš hovorí: „Som smädný.“ Potom cítiac, že mu jeho Otec akoby odňal ochranu, aby mohla byť jeho rýdzosť vyskúšaná až do krajnosti, zvolal silným hlasom: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Keď to počujú niektorí z tých, čo stoja okolo, zvolajú: „Pozrite, volá Eliáša.“ Nato sa jeden z nich poponáhľa, berie špongiu namočenú do kyslého vína, ktorá je na konci yzopovej palice, a dáva sa mu napiť. Ale iní hovoria: „Nechajte ho! Nech vidíme, či ho príde Eliáš sňať.“

Keď Ježiš prijme kyslé víno, zvolá: „Je dokonané!“ Áno, dokončil všetko, na čo ho Otec poslal na zem. Nakoniec hovorí: „Otče, do tvojich rúk zverujem svojho ducha.“ Ježiš tak zveruje svoju životnú silu Bohu v dôvere, že mu ju Boh opäť vráti. Potom skloní hlavu a zomrie.

Vo chvíli, keď Ježiš vydýchne naposledy, nastáva veľké zemetrasenie, v dôsledku čoho pukajú skalné masívy. Zemetrasenie je také silné, že pamätné hrobky v okolí Jeruzalema sa otvárajú a mŕtve telá sú z nich vyvrhnuté. Okoloidúci, ktorí vidia odhalené mŕtve telá, vojdú do mesta a oznamujú to.

V momente Ježišovej smrti sa aj veľká opona, ktorá oddeľuje Svätú od Najsvätejšej v Božom chráme, trhá na dvoje zhora dolu. Táto nádherne ozdobená opona je vysoká 18 metrov a je veľmi ťažká. Úžasný zázrak zjavuje nielen Boží hnev proti vrahom jeho Syna, ale naznačuje, že vstup do Najsvätejšej, do samotného neba, je teraz možný prostredníctvom Ježišovej smrti.

Keď ľudia cítia zemetrasenie a vidia, čo sa odohráva, dostávajú veľký strach. Vojenský veliteľ, ktorý dozerá na popravu, vzdáva slávu Bohu. Vyhlasuje: „Istotne to bol Boží Syn.“ Pravdepodobne bol prítomný na Ježišovom súde pred Pilátom, kde sa diskutovalo o jeho výroku o božskom synovstve. Teraz je presvedčený, že Ježiš je Boží Syn, že je naozaj najväčší človek, ktorý kedy žil.

Aj iných premohli tieto zázračné udalosti a vracajú sa domov bijúc sa do pŕs, čím dávajú najavo hlboký žiaľ a hanbu. Toto dianie z diaľky pozoruje mnoho Ježišových učeníčok; sú hlboko pohnuté týmito udalosťami. Apoštol Ján je tu tiež. Matúš 27:45–56; Marek 15:33–41; Lukáš 23:44–49; 2:34, 35; Ján 19:25–30.

▪ Prečo nemôže byť príčinou tejto trojhodinovej tmy zatmenie slnka?

▪ Aký vynikajúci príklad dáva Ježiš krátko pred svojou smrťou tým, ktorí majú starých rodičov?

▪ Ktoré sú posledné Ježišove štyri výroky pred smrťou?

▪ Čo spôsobilo zemetrasenie a aký je význam toho, že sa chrámová opona roztrhla na dvoje?

▪ Ako zapôsobia tieto zázraky na vojenského veliteľa, ktorý dozerá na popravu?