Kapitola 128

Ježiš žije!

KEĎ ženy nachádzajú Ježišovu hrobku prázdnu, Mária Magdaléna uteká povedať to Petrovi a Jánovi. Ostatné ženy však zrejme zostávajú pri hrobke. Čoskoro sa zjavuje anjel a pozýva ich dovnútra.

Tu zbadajú ďalšieho anjela a jeden z anjelov im hovorí: „Nebojte sa, lebo viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol pribitý na kôl. Nie je tu, lebo bol vzkriesený, ako povedal. Poďte a pozrite sa na miesto, kde ležal. A rýchlo choďte a povedzte jeho učeníkom, že bol vzkriesený z mŕtvych.“ A tak so strachom a s veľkou radosťou ženy tiež utekajú preč.

Mária zatiaľ našla Petra a Jána a oznamuje im: „Vzali Pána z pamätnej hrobky a nevieme, kam ho položili.“ Títo dvaja apoštoli sa ihneď rozbehli. Ján je o niečo rýchlejší — je zjavne mladší — a prvý sa dostáva k hrobke. Ženy zatiaľ odišli a navôkol niet nikoho. Ján sa zohne, pozerá do hrobky a vidí ovínadlá, ale zostáva vonku.

Keď prichádza Peter, neváha a ide rovno dovnútra. Vidí tam ležať ovínadlá a plátno, použité na zavinutie Ježišovej hlavy. Je zvinuté na jednom mieste. Teraz vstupuje do hrobky aj Ján a uverí Máriinej správe. Ale ani Peter, ani Ján nechápu, že Ježiš bol vzkriesený, hoci im to často hovorieval. Obaja sú z toho zmätení a vracajú sa domov, ale Mária, ktorá sa vrátila k hrobke, tam zostáva.

Medzitým sa ostatné ženy ponáhľajú povedať učeníkom, ako im to anjeli prikázali, že Ježiš bol vzkriesený. Ako tak bežia, čo im nohy stačia, stretne ich Ježiš a hovorí: „Buďte pozdravené!“ Padnú mu k nohám a vzdajú mu poctu. Ježiš ďalej hovorí: „Nebojte sa! Choďte a oznámte mojim bratom, aby odišli do Galiley; a tam ma uvidia.“

Predtým, keď došlo k zemetraseniu a zjavili sa anjeli, vojaci na stráži boli ohromení — boli akoby mŕtvi. Keď sa spamätali, ihneď išli do mesta a povedali hlavným kňazom, čo sa stalo. Po porade so židovskými „staršími“ sa kňazi rozhodli, že sa pokúsia ututlať túto vec podplatením vojakov, ktorým povedali: „Povedzte: ‚V noci prišli jeho učeníci a ukradli ho, kým sme spali.‘“

Pretože rímski vojaci mohli byť za zaspanie v službe potrestaní smrťou, kňazi im sľúbili: „Ak sa dopočuje o tom [že ste zaspali] miestodržiteľ, my ho prehovoríme, aby ste boli bez starosti.“ Keďže úplatok je dostatočne veľký, vojaci robia tak, ako im bolo povedané. V dôsledku toho sa nepravdivá správa o krádeži Ježišovho tela veľmi rozšírila medzi Židmi.

Mária Magdaléna, ktorá zostáva vzadu pri hrobke, je premožená žiaľom. Kde by Ježiš mohol byť? Nahnúc sa dopredu, aby sa pozrela do hrobky, zbadá dvoch anjelov v bielom, ktorí sa znovu zjavili. Jeden sedí na jednom konci a druhý na opačnom konci miesta, kde predtým ležalo Ježišovo telo. „Žena, prečo plačeš?“ pýtajú sa.

„Vzali môjho Pána a neviem, kam ho položili,“ odpovedá Mária. Potom sa otočí a vidí niekoho, kto opakuje otázku: „Žena, prečo plačeš?“ Ďalej sa jej pýta: „Koho hľadáš?“

Domnievajúc sa, že je to záhradník zo záhrady, v ktorej sa nachádza hrobka, hovorí mu: „Pane, ak si ho odniesol, povedz mi, kam si ho položil, a ja ho vezmem.“

„Mária!“ osloví ju. A ona ihneď spoznáva podľa dôverného spôsobu reči, akým k nej hovorí, že je to Ježiš. „Rabbúni!“ ​(čo znamená „Učiteľ!“) zvolá Mária a s nesmiernou radosťou sa ho chytí. Ale Ježiš jej hovorí: „Prestaň sa ma držať. Lebo som ešte nevystúpil k Otcovi. Choď však k mojim bratom a povedz im: ‚Vystupujem k svojmu Otcovi a vášmu Otcovi a k svojmu Bohu a vášmu Bohu.‘“

Mária teraz uteká na miesto, kde sa zhromaždili apoštoli a ostatní učeníci. Pridáva svoju správu k tej, ktorú už predtým podali ostatné ženy — o tom, že videli vzkrieseného Ježiša. No títo muži, ktorí neuverili tým prvým ženám, zjavne neveria ani Márii. Matúš 28:3–15; Marek 16:5–8; Lukáš 24:4–12; Ján 20:2–18.

▪ Čo urobí Mária Magdaléna a čo zažijú ostatné ženy po nájdení prázdneho hrobu?

▪ Ako Peter a Ján reagujú, keď zistia, že hrob je prázdny?

▪ Čo zažijú ostatné ženy cestou, keď idú oznámiť učeníkom Ježišovo vzkriesenie?

▪ Čo sa stalo vojenskej stráži a aká bola reakcia kňazov na ich správu?

▪ Čo sa deje, keď je Mária Magdaléna sama pri hrobke, a aká je reakcia učeníkov na správy žien?