Kapitola 116

Ježiš pripravuje apoštolov na svoj odchod

JE PO pamätnom jedle, ale Ježiš a jeho apoštoli sú ešte v hornej miestnosti. Ježiš čoskoro odíde, a preto im má ešte veľa čo povedať. Utešuje ich: „Nech sa neznepokojuje vaše srdce. Prejavujte vieru v Boha.“ Dodáva však: „Prejavujte vieru aj vo mňa.“

Ježiš pokračuje: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov... Idem, aby som vám pripravil miesto... aby ste boli aj vy tam, kde som ja. A kam idem, cestu poznáte.“ Apoštoli nechápu, že Ježiš hovorí o odchode do neba, a preto sa Tomáš pýta: „Pane, nevieme, kam ideš. Ako teda poznáme cestu?“

Ježiš mu odpovedá: „Ja som cesta a pravda a život.“ Do Otcovho nebeského domu môže vstúpiť iba ten, kto Ježiša prijme a bude napodobňovať jeho životnú cestu, lebo Ježiš povedal: „Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa“.

Filip prosí: „Pane, ukáž nám Otca, a to nám stačí.“ Filip zrejme chce, aby im Ježiš poskytol viditeľné zjavenie Boha, tak ako to bolo v staroveku dopriate vo videní Mojžišovi, Eliášovi a Izaiášovi. Ale apoštoli majú niečo oveľa lepšie ako také videnie, lebo Ježiš hovorí: „Taký dlhý čas som bol s vami, a predsa si ma, Filip, nespoznal? Kto videl mňa, videl aj Otca.“

Ježiš tak dokonale odzrkadľuje osobnosť svojho Otca, že žiť s ním a pozorovať ho znamená akoby priamo vidieť Otca. Napriek tomu Otec je nadradený Synovi a Ježiš to uznáva: „To, čo vám hovorím, nehovorím sám od seba.“ Ježiš pripisuje všetku zásluhu za svoje vyučovanie nebeskému Otcovi.

Apoštolov to muselo veľmi povzbudiť, keď teraz počuli Ježišove slová: „Kto prejavuje vieru vo mňa, ten bude tiež konať skutky, ktoré ja konám; a bude konať väčšie skutky ako tieto.“ Ježiš tým nemyslí, že jeho nasledovníci budú mať väčšiu zázračnú moc ako on. Myslí tým, že budú slúžiť oveľa dlhšie, na oveľa väčšom území a oveľa väčšiemu množstvu ľudí.

Ježiš po svojom odchode učeníkov neopustí. Sľubuje: „O čokoľvek tiež poprosíte v mojom mene, urobím to. . . poprosím Otca, a dá vám iného pomocníka, aby bol navždy s vami, ducha pravdy.“ Keď neskôr vystúpi do neba, Ježiš na svojich učeníkov vylieva svätého ducha, tohto iného pomocníka.

Ježišov odchod je blízko, lebo hovorí: „Ešte chvíľku a svet ma viac neuvidí.“ Ježiš bude duchovným tvorom, ktorého nemôže vidieť žiaden človek. Ale Ježiš zas sľubuje svojim verným apoštolom: „Ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a vy budete žiť.“ Nielenže sa im Ježiš po svojom vzkriesení zjaví v ľudskej podobe, ale v určenom čase ich vzkriesi, aby s ním žili v nebi ako duchovné bytosti.

Teraz Ježiš určuje jednoduché pravidlo: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. Kto miluje mňa, bude ho milovať môj Otec a ja ho budem milovať a jasne sa mu ukážem.“

Tu ho preruší apoštol Judáš, ktorý sa volá aj Taddeus: „Pane, čo sa stalo, že zamýšľaš ukázať sa jasne nám a nie svetu?“

Ježiš odpovedá: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo, a môj Otec ho bude milovať... Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová.“ Svet, na rozdiel od poslušných Ježišových nasledovníkov, Kristovo učenie prehliada. Preto sa mu Ježiš nezjaví.

Počas pozemskej služby Ježiš učil svojich apoštolov mnohému. Ako si to všetko budú pamätať, najmä keď doteraz tak veľa nepochopili? Ježiš našťastie sľubuje: „Pomocník, svätý duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás bude učiť všetko a opäť vám pripomenie všetko, čo som vám hovoril.“

Ježiš ich ďalej potešuje: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam... Nech sa vaše srdce neznepokojuje ani nezviera strachom.“ Ježiš síce odchádza, ale vysvetľuje: „Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že odchádzam k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja.“

Ježišovi zostáva už len krátky čas byť s nimi. Hovorí: „Už nebudem s vami mnoho hovoriť, lebo prichádza vládca sveta. A nemá nado mnou moc.“ Satan Diabol, ten, ktorý bol schopný vojsť do Judáša a opanovať ho, je vládcom sveta. Ale v Ježišovi nie je žiadna hriešna slabosť, ktorú by mohol Satan využiť a odvrátiť ho od služby Bohu.

V dôvernom vzťahu

Po pamätnom jedle Ježiš povzbudzuje svojich apoštolov dôverným, srdečným rozhovorom. Možno už minula polnoc. Ježiš im preto hovorí: „Vstaňte, poďme odtiaľto.“ Ale kým odídu, Ježiš im z lásky rozpráva ďalej a hovorí im podnetné podobenstvo.

„Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník,“ začína. Veľký Pestovateľ, Boh Jehova, zasadil tento symbolický vinič, keď na jeseň roku 29 n. l. pomazal Ježiša svätým duchom pri jeho krste. Ježiš vysvetľuje, že tento vinič nesymbolizuje iba jeho. Hovorí: „Každú ratolesť na mne, ktorá nenesie ovocie, odstraňuje, a každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby prinášala viac ovocia. . . Ako nemôže ratolesť sama od seba niesť ovocie, ak nezostáva na viniči, takisto nemôžete ani vy, ak nezostanete v spojení so mnou. Ja som vinič, vy ste ratolesti.“

O päťdesiatjeden dní, na Letnice, sa apoštoli a iní stanú ratolesťami tohto viniča, keď na nich bude vyliaty svätý duch. Ratolesťami symbolického viniča nakoniec bude 144 000 ľudí. Spolu s vínnym kmeňom, Ježišom Kristom, tvoria symbolický vinič, ktorý prináša ovocie Božieho Kráľovstva.

Ježiš vysvetľuje, čo je podmienkou na prinášanie ovocia: „Kto zostáva v spojení so mnou a ja v spojení s ním, ten prináša mnoho ovocia; lebo oddelení odo mňa nemôžete robiť vôbec nič.“ Ježiš ale hovorí, že ak niekto neprináša ovocie, „je vyvrhnutý ako ratolesť a uschne. Tieto ratolesti pozbierajú, hodia ich do ohňa a spália.“ Ježiš ale sľubuje: „Ak zostanete v spojení so mnou a moje výroky zostanú vo vás, proste, čokoľvek si želáte, a stane sa vám to.“

Ježiš ďalej hovorí svojim apoštolom: „Môj Otec je oslávený tým, že stále prinášate mnoho ovocia a dokazujete, že ste mojimi učeníkmi.“ Boh očakáva, že ratolesti budú prinášať ovocie, teda že budú prejavovať vlastnosti podobné Kristovým, najmä lásku. Kristus aj zvestoval Božie Kráľovstvo, a preto k žiaducemu ovociu patrí aj to, aby robili učeníkov ako on.

„Zostaňte v mojej láske,“ nabáda ich teraz Ježiš. Ale ako to môžu apoštoli robiť? „Ak budete zachovávať moje prikázania, zostanete v mojej láske,“ hovorí Ježiš a ďalej vysvetľuje: „To je moje prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, ako som ja miloval vás. Nikto nemá väčšiu lásku, ako keď sa vzdá svojej duše za svojich priateľov.“

O niekoľko hodín Ježiš prejaví túto neprekonateľnú lásku, keď položí život za svojich apoštolov a za všetkých ostatných, ktorí budú prejavovať vieru v neho. Jeho príklad by mal povzbudzovať jeho nasledovníkov, aby mali navzájom rovnakú obetavú lásku. Podľa takejto lásky ich bude možné spoznať, ako to Ježiš povedal predtým: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“

Ježiš ukazuje, kto sú jeho priatelia, keď hovorí: „Vy ste mojimi priateľmi, ak robíte to, čo vám prikazujem. Už vás nenazývam otrokmi, lebo otrok nevie, čo robí jeho pán. Ale nazval som vás priateľmi, lebo som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.“

Vzťah, v akom sú, je naozaj drahocenný — sú Ježišovými dôvernými priateľmi. Ale ak majú jeho nasledovníci v tomto vzťahu zotrvať, musia ‚stále prinášať ovocie‘. Ježiš hovorí, že keď to budú robiť, ‚Otec im dá to, o čokoľvek ho poprosia v jeho mene‘. To je naozaj veľkolepá odmena za to, že prinášajú ovocie Kráľovstva. Ježiš znovu povzbudzuje apoštolov, aby „sa navzájom milovali“, a potom im vysvetľuje, že svet ich bude nenávidieť. Ale potešuje ich: „Ak vás svet nenávidí, viete, že mňa nenávidel skôr, ako nenávidel vás.“ Potom ukazuje, prečo svet nenávidí jeho nasledovníkov: „Keďže... nie ste časťou sveta, ale ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí.“

Ježiš ďalej vysvetľuje, prečo ich svet bude nenávidieť: „To všetko vám urobia pre moje meno, lebo nepoznajú toho, kto ma poslal [Jehovu Boha].“ Ježišove zázračné skutky vlastne usvedčujú tých, ktorí ho nenávidia. Hovorí o tom: „Keby som nebol vykonal medzi nimi skutky, aké nikto iný nevykonal, nemali by hriech. Teraz však videli a nenávideli ako mňa, tak aj môjho Otca.“ Tak sa podľa Ježišových slov splnili slová Písma: „Nenávideli ma bez príčiny.“

Ježiš ich znovu potešuje tak ako predtým, keď im sľubuje pomocníka, svätého ducha, Božiu mocnú činnú silu. „Ten bude svedčiť o mne. Aj vy máte svedčiť.“

Ďalšie povzbudenie na rozlúčku

Ježiš a apoštoli sú na odchode z hornej miestnosti. „Toto som vám hovoril, aby ste sa nepotkli,“ pokračuje. Potom dáva vážnu výstrahu: „Vylúčia vás zo synagógy. Naozaj, prichádza hodina, keď sa bude každý, kto vás zabije, domnievať, že preukázal Bohu svätú službu.“

Táto výstraha apoštolov zjavne veľmi znepokojí. Napriek tomu, že Ježiš už dávno hovoril, že ich bude svet nenávidieť, nepovedal, že ich budú zabíjať. „Spočiatku som vám [o tom] však nehovoril, lebo som bol s vami,“ vysvetľuje Ježiš. Aké je vynikajúce, že ich vyzbrojuje touto informáciou skôr, ako odíde!

Ježiš pokračuje: „Ale teraz idem k tomu, ktorý ma poslal, a ani jeden z vás sa ma nespýta: ‚Kam ideš?‘“ Predtým, v ten večer, sa ho vypytovali, kam ide, ale teraz sú takí otrasení tým, čo im povedal, že sa na to viac nepýtajú. Ježiš hovorí: „Pretože som vám o tom hovoril, zármutok naplnil vaše srdcia.“ Apoštoli sú zarmútení nielen preto, že sa dozvedeli, že budú znášať strašné prenasledovanie a že ich budú zabíjať, ale aj preto, že ich opúšťa ich Majster.

Preto Ježiš vysvetľuje: „Je to na váš úžitok, že odchádzam. Lebo ak neodídem, určite k vám nepríde pomocník; ale ak odídem, pošlem vám ho.“ Ježiš nemôže byť na dvoch miestach súčasne, ale keď bude v nebi, môže poslať svojim nasledovníkom pomocníka, Božieho svätého ducha, nech sú kdekoľvek na zemi. Teda to, že ich Ježiš opustí, bude na ich úžitok.

Ježiš hovorí, že svätý duch „dá svetu presvedčivé dôkazy o hriechu, o spravodlivosti a o súde“. Bude odhalený hriech sveta, to, že neprejavil vieru v Božieho Syna. Ježišova spravodlivosť sa presvedčivo dokáže jeho vystúpením k Otcovi. A to, že Satan a jeho zlý svet nedokázal zlomiť Ježišovu rýdzosť, je presvedčivý doklad, že vládca tohto sveta bol odsúdený.

Ježiš pokračuje: „Ešte vám mám mnoho povedať, ale teraz to nemôžete zniesť.“ Ježiš preto sľubuje, že až vyleje svätého ducha, ktorý je Božou činnou silou, ten ich povedie, aby porozumeli týmto veciam podľa svojej schopnosti chápať ich.

Apoštoli nechápu najmä to, že Ježiš zomrie a keď bude vzkriesený, zjaví sa im. Preto sa pýtajú jeden druhého: „Čo to znamená, že nám hovorí: ‚O chvíľku ma neuvidíte a zasa o chvíľku ma uvidíte‘ a ‚lebo idem k Otcovi‘?“

Ježiš si uvedomuje, čo sa ho chcú spýtať, a preto vysvetľuje: „Pravdivo, pravdivo vám hovorím: Budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať; budete zarmútení, ale váš zármutok sa obráti na radosť.“ Na druhý deň popoludní, keď je Ježiš zabitý, svetskí náboženskí vodcovia sa radujú, ale učeníci sú zarmútení. Ale akonáhle je Ježiš vzkriesený, ich zármutok sa mení na radosť. Ich radosť pretrváva, keď sú na Letnice splnomocnení, aby boli jeho svedkami tak, že na nich vyleje Božieho svätého ducha.

Situáciu apoštolov Ježiš prirovnáva k situácii ženy v pôrodných bolestiach. „Žena, keď rodí, má zármutok, lebo prišla jej hodina.“ Ale akonáhle sa dieťa narodí, nespomenie si už na svoje súženie. Povzbudzuje svojich apoštolov slovami: „Tak aj vy máte teraz zármutok, ale zasa vás uvidím [keď budem vzkriesený] a vaše srdce sa bude radovať a nikto vám neodníme vašu radosť.“

Dovtedy sa učeníci nikdy nemodlili v mene Ježiša. Ale teraz im hovorí: „Ak poprosíte Otca o čokoľvek, dá vám to v mojom mene... Veď sám Otec má k vám náklonnosť, lebo ste mali náklonnosť ku mne a uverili ste, že som vyšiel ako Otcov zástupca. Vyšiel som od Otca a prišiel som do sveta. Opúšťam svet a idem k Otcovi.“

Ježišove slová sú pre apoštolov veľkým povzbudením. Hovoria: „Preto veríme, že si vyšiel od Boha.“ „Teraz veríte?“ pýta sa Ježiš. „Hľa, prichádza hodina, a prišla, keď budete rozptýlení každý do svojho domu a necháte ma samého.“ Zdá sa to neuveriteľné, ale stane sa to skôr, ako sa skončí noc.

Ježiš končí slovami: „Povedal som vám to, aby ste mali prostredníctvom mňa pokoj. Vo svete budete mať súženie, ale buďte odvážni! Ja som zvíťazil nad svetom.“ Ježiš zvíťazil nad svetom tak, že verne plnil Božiu vôľu napriek všetkému, o čo sa pokúšal Satan a jeho svet, aby zlomili Ježišovu rýdzosť.

Záverečná modlitba v hornej miestnosti

Ježiš, pohnutý láskou k svojim apoštolom, ich pripravuje na svoj nastávajúci odchod. Teraz, keď im dal mnoho rád a povzbudil ich, pozdvihol oči k nebesiam a prosí svojho Otca: „Osláv svojho Syna, aby tvoj Syn oslávil teba, podľa právomoci, ktorú si mu dal nad každým telom, aby dal večný život všetkým, ktorých si mu dal.“

Akú naozaj vzrušujúcu tému uvádza Ježiš — večný život! Pretože dostal ‚moc nad každým telom‘, môže Ježiš sprostredkovať úžitok zo svojej výkupnej obete celému zomierajúcemu ľudstvu. „Večný život“ však dáva iba tým, ktorých schváli jeho nebeský Otec. Ježiš pokračuje vo svojej modlitbe na tému večného života:

„To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ Áno, záchrana závisí od toho, či prijímame poznanie tak o Bohu, ako aj o jeho Synovi. Ale je potrebné viac ako iba vedomosti.

Musíme ich spoznať dôverne a vybudovať si k nim priateľský vzťah vyznačujúci sa porozumením. Musíme zmýšľať o všetkom tak ako oni, a vidieť veci ich očami. A nadovšetko sa musíme snažiť zo všetkých síl napodobňovať ich neporovnateľné vlastnosti v zaobchádzaní s inými.

Ježiš sa ďalej modlí: „Ja som ťa oslávil na zemi tým, že som dokončil dielo, ktoré si mi dal, aby som ho konal.“ Ježiš splnil svoje poverenie až do tejto chvíle, a dôverujúc vo svoj budúci úspech, prosí: „Otče, a teraz ma osláv vedľa seba slávou, ktorú som mal vedľa teba, skôr ako bol svet.“ Áno, teraz žiada, aby bol uvedený do svojej predošlej nebeskej slávy prostredníctvom vzkriesenia.

Svoje prvoradé dielo na zemi Ježiš zhrnuje slovami: „Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne, a zachovali tvoje slovo.“ Ježiš používal Božie meno Jehova vo svojej službe a dal im spoznať jeho správnu výslovnosť. Urobil však viac ako to, že oznámil Božie meno svojim apoštolom. Rozšíril aj ich poznanie a ocenenie pre Jehovu, jeho osobnosť a predsavzatie.

Ježiš pripisuje Jehovovi vyššie postavenie, ako má sám, ukazuje, že slúži pod jeho vedením, a preto pokorne uznáva: „Slová, ktoré si mi dal, dal som im a oni ich prijali a určite spoznali, že som vyšiel ako tvoj zástupca, a uverili, že si ma vyslal.“

Ježiš robí rozdiel medzi svojimi nasledovníkmi a ostatným ľudstvom a ďalej sa modlí: „Prosím za nich; neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal... Keď som bol s nimi, bdel som nad nimi... a chránil som ich a ani jeden z nich nie je zničený, okrem syna zničenia,“ totiž Judáša Iškariotského. V tejto chvíli je už Judáš na ceste a chystá sa hanebne zradiť Ježiša. Pritom si neuvedomoval, že spĺňa Písma.

„Svet ich nenávidel,“ pokračuje Ježiš v modlitbe. „Neprosím ťa, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si nad nimi bdel kvôli tomu zlému. Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ Ježišovi nasledovníci sú vo svete, v organizovanej ľudskej spoločnosti ovládanej Satanom, ale sú oddelení od sveta a od jeho zla, a v takom stave musia stále zostať.

„Posväť ich pravdou,“ pokračuje Ježiš, „tvoje slovo je pravda.“ Tu Ježiš označuje ako „pravdu“ Hebrejské písma, z ktorých stále citoval. Ale to, čo učil svojich učeníkov a čo neskôr napísali pod inšpiráciou ako Kresťanské grécke písma, je tiež „pravda“. Táto pravda môže posvätiť človeka, môže úplne zmeniť jeho život a spôsobiť, že bude oddelený od sveta.

Teraz sa Ježiš modlí: „Neprosím len za nich, ale aj za tých, ktorí uveria vo mňa prostredníctvom ich slova.“ Ježiš sa modlí za tých, ktorí sa stanú jeho pomazanými nasledovníkmi a ďalšími budúcimi učeníkmi, ktorí budú zhromaždení do „jedného stáda“. Čo žiada pre týchto všetkých?

„Aby boli všetci jedno, tak ako si ty, Otče, v spojení so mnou a ja v spojení s tebou... aby boli jedno, tak ako sme my jedno.“ Ježiš a jeho Otec nie sú doslovne jednou osobou, ale vo všetkom spolu súhlasia. Ježiš sa modlí, aby sa jeho nasledovníci tešili z takej istej jednoty, aby „svet poznal, že si ma vyslal a že si ich miloval, tak ako si miloval mňa“.

Na úžitok tých, ktorí sa majú stať jeho pomazanými nasledovníkmi, Ježiš teraz predkladá prosbu svojmu nebeskému Otcovi. O čo? „Aby boli aj oni so mnou tam, kde som ja, aby uvideli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred založením sveta.“ Boh miloval svojho jednosplodeného Syna, ktorý sa stal Ježišom Kristom, už v dávnej minulosti, dávno predtým, ako Adam a Eva splodili svojich prvých potomkov.

Končiac svoju modlitbu, Ježiš znova zdôrazňuje: „Oznámil som im tvoje meno a oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a ja v spojení s nimi.“ Pretože apoštoli poznali Božie meno, znamenalo to, že osobne poznali Božiu lásku. Ján 14:1–17:26; 13:27, 35, 36; 10:16; Lukáš 22:3, 4; 2. Mojžišova 24:10; 1. Kráľov 19:9–13, Izaiáš 6:1–5; Galaťanom 6:16; Žalm 35:19; 69:4; Príslovia 8:22, 30.

▪ Kam odchádza Ježiš a akú odpoveď na otázku o ceste dostáva Tomáš?

▪ Čo zrejme žiada od Ježiša Filip?

▪ Prečo ten, kto videl Ježiša, videl aj Otca?

▪ Ako budú Ježišovi nasledovníci konať väčšie skutky ako Ježiš?

▪ V akom zmysle Satan nemá nad Ježišom žiadnu moc?

▪ Kedy Jehova zasadil symbolický vinič a kedy a ako sa ďalší stávajú časťou tohto viniča?

▪ Koľko ratolestí má nakoniec symbolický vinič?

▪ Aké ovocie Boh očakáva od ratolestí?

▪ Ako môžeme byť Ježišovými priateľmi?

▪ Prečo svet nenávidí Ježišových nasledovníkov?

▪ Aká Ježišova výstraha znepokojí apoštolov?

▪ Prečo sa apoštoli Ježiša nepýtajú, kam ide?

▪ Najmä čo apoštoli nechápu?

▪ Ako Ježiš znázorňuje, že sa situácia apoštolov zmení zo zármutku na radosť?

▪ Čo podľa Ježiša apoštoli čoskoro urobia?

▪ Ako Ježiš víťazí nad svetom?

▪ V akom zmysle dostal Ježiš ‚moc nad každým telom‘?

▪ Čo znamená prijímať poznanie o Bohu a o jeho Synovi?

▪ Akými spôsobmi oznamoval Ježiš Božie meno?

▪ Čo je „pravda“ a ako ‚posväcuje‘ kresťana?

▪ Ako sú Boh, jeho Syn a všetci verní ctitelia jedno?

▪ Kedy bol „založený svet“?