Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ježiš stredobodom sporu

Ježiš stredobodom sporu

Kapitola 41

Ježiš stredobodom sporu

ČOSKORO po návšteve v Šimonovom dome Ježiš sa vydáva na druhú zvestovateľskú cestu po Galilei. Na minulej púti ho sprevádzali jeho prví učeníci, Peter, Andrej, Jakub a Ján. Ale teraz ho sprevádza dvanásť apoštolov a nejaké ženy. Je medzi nimi aj Mária Magdaléna, Zuzana a Joana, ktorej manžel je úradníkom kráľa Herodesa.

Ako je Ježišova služba čím ďalej dôraznejšia, tak rastú aj spory o jeho činnosti. K Ježišovi privádzajú muža posadnutého démonom, ktorý je aj slepý a nemý. Keď ho Ježiš uzdravuje a oslobodzuje od démona a muž môže hovoriť a vidieť, zástupy sú proste unesené. Hovoria: „Nie je to azda Syn Dávidov?“

Okolo domu, kde je Ježiš, sa zhromažďujú také zástupy, že sa nemôže so svojimi učeníkmi ani najesť. Okrem tých, ktorí usudzujú, že by mohol byť sľúbeným ‚Dávidovým Synom‘, sú tu znalci Písma a farizeji, ktorí prišli až z Jeruzalema, aby ho znevážili. Keď Ježišovi príbuzní počujú, aký zmätok vznikol okolo Ježiša, prichádzajú poňho. Prečo?

Ježišovi vlastní bratia totiž zatiaľ neveria, že je Božím Synom. Okrem toho verejný rozruch a spory, ktoré vyvolal, sú pre Ježiša, ktorého poznali, keď vyrastal v Nazarete, úplne netypické. Preto si myslia, že Ježiš má dajakú vážnu duševnú poruchu. Dochádzajú k záveru: „Pomiatol sa,“ a idú poňho, aby ho odviedli.

Napriek tomu sú tu jasné dôkazy, že Ježiš uzdravil muža posadnutého démonom. Znalci Písma a farizeji vedia, že nemôžu poprieť túto skutočnosť. Preto sa snažia znevážiť Ježiša a hovoria ľuďom: „Ten nevyháňa démonov inak, len prostredníctvom Belzebuba, vládcu démonov.“

Ježiš pozná ich myšlienky, volá znalcov Písma a farizejov k sebe a hovorí: „Každé kráľovstvo rozdelené samo proti sebe bude spustošené a žiadne mesto a žiaden dom rozdelený sám proti sebe neobstojí. Takisto, ak Satan vyháňa Satana, je rozdelený sám proti sebe; ako potom obstojí jeho kráľovstvo?“

To je zdrvujúca logika. Keďže farizeji tvrdia, že aj ľudia z ich radov vyháňali démonov, Ježiš sa ich ešte pýta: „Ak ja vyháňam démonov pomocou Belzebuba, pomocou koho ich vyháňajú vaši synovia?“ Inými slovami, ich obvinenie proti Ježišovi by malo platiť rovnako na nich ako na neho. Ježiš ich potom vystríha: „Ale ak vyháňam démonov pomocou Božieho ducha, tak vás skutočne zastihlo Božie kráľovstvo.“

Na znázornenie toho, že vyháňanie démonov je svedectvom o jeho moci nad Satanom, Ježiš hovorí: „Ako môže niekto vniknúť do domu silného muža a zmocniť sa jeho hnuteľností, ak najprv toho silného muža nepoviaže? A potom vylúpi jeho dom. Kto nie je na mojej strane, je proti mne, a kto so mnou nezhromažďuje, rozptyľuje.“ Farizeji sú jasne proti Ježišovi a dokazujú, že sú Satanovými zástupcami. Rozptyľujú Izrael od Ježiša.

Ježiš preto vystríha týchto satanských odporcov, že „rúhanie proti duchu nebude odpustené“. Vysvetľuje: „Tomu, kto hovorí slovo proti Synovi človeka, bude odpustené; avšak tomu, kto hovorí proti svätému duchu, tomu nebude odpustené, nie, ani v tomto systéme vecí, ani v prichádzajúcom.“ Tento neodpustiteľný hriech spáchali znalci Písma a farizeji, keď zlomyseľne pripísali Satanovi to, čo je zjavne zázračným pôsobením Božieho svätého ducha. Matúš 12:22–32; Marek 3:19–30; Ján 7:5.

▪ Čím sa odlišuje Ježišova druhá cesta po Galilei od prvej?

▪ Prečo chceli Ježišovi príbuzní odviesť Ježiša?

▪ Ako sa farizeji snažia znevážiť Ježišove zázraky a ako Ježiš vyvracia ich obvinenie?

▪ Čím sa previnili farizeji a prečo?