Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ježiš učí Samaritánku

Ježiš učí Samaritánku

Kapitola 19

Ježiš učí Samaritánku

CESTOU z Judey do Galiley Ježiš prechádza so svojimi učeníkmi cez samárske územie. Unavení z putovania sa okolo poludnia zastavujú, aby si oddýchli pri jednej studni blízko mesta Sychar. Túto studňu pred stáročiami vykopal Jakob a je tam až dodnes, blízko dnešného mesta Nábulus.

Ježiš tu odpočíva a jeho učeníci idú do mesta nakúpiť potraviny. K studni prichádza samárska žena načerpať vodu a Ježiš ju prosí: „Daj sa mi napiť.“

Židia a Samaritáni sa obyčajne spolu nestýkajú, pretože majú voči sebe navzájom hlboko zakorenené predsudky. Žena je preto veľmi prekvapená a pýta sa: „Ako to, že ty, Žid, pýtaš si odo mňa piť, hoci som Samaritánka?“

„Keby si bola poznala,“ odpovedá Ježiš, „kto je ten, ktorý ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‘ ty by si ho bola požiadala, a bol by ti dal živú vodu.“

Žena odpovedá: „Pane, nemáš ani vedro, aby si načerpal vodu, a studňa je hlboká. Teda odkiaľ máš tú živú vodu? Si vari väčší ako náš predok Jakob, ktorý nám dal túto studňu a ktorý z nej sám pil spolu so synmi a svojím dobytkom?“

„Každý, kto pije z tejto vody, bude zase smädný,“ poznamenáva Ježiš. „Kto však pije z tej vody, ktorú mu ja dám, nebude už nikdy smädný, ale voda, ktorú mu dám, sa stane v ňom prameňom vyvierajúcej vody, ktorá sprostredkuje večný život.“

„Pane, daj mi túto vodu, aby som už nebola smädná ani nemusela chodiť na toto miesto čerpať vodu,“ odpovedá žena.

Vtedy jej Ježiš hovorí: „Choď, zavolaj svojho manžela a príď sem.“

„Nemám manžela,“ odpovedá žena.

Ježiš jej slová potvrdzuje. „Dobre si povedala: ‚Nemám manžela.‘ Lebo si mala päť manželov, a ten, ktorého máš teraz, nie je tvojím manželom.“

„Pane, vidím, že si prorok,“ hovorí prekvapená žena. Dáva najavo, že má záujem o duchovné veci, a hovorí, že Samaritáni „uctievali na tomto vrchu [Gerizim, ktorý je neďaleko], vy [Židia] však hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa má uctievať.“

Ježiš poukazuje na to, že nezáleží na tom, kde ľudia uctievajú Boha. „Prichádza hodina,“ hovorí, „keď praví ctitelia budú uctievať Otca duchom a pravdou, lebo Otec skutočne hľadá takýchto, aby ho uctievali. Boh je Duch, a tí, ktorí ho uctievajú, musia ho uctievať duchom a pravdou.“

To hlboko zapôsobí na ženu. „Viem, že prichádza Mesiáš, ktorý sa nazýva Kristus,“ hovorí. „Keď príde, oznámi nám otvorene všetko.“

„Ja som to, ktorý s tebou hovorím,“ odpovedá Ježiš. Len si to predstav! Tejto žene, ktorá prichádza na poludnie načerpať vodu, možno aby sa vyhla styku so ženami z mesta, ktoré ňou pohŕdajú pre jej spôsob života, Ježiš preukazuje zvláštnym spôsobom priazeň. Celkom otvorene jej hovorí to, čo ešte nikomu inému priamo nepovedal. Čo to spôsobí?

Uverí mnoho Samaritánov

Keď sa učeníci vracajú s jedlom zo Sychar, nachádzajú Ježiša pri Jakobovej studni, kde ho zanechali. Ale teraz sa rozpráva so Samaritánkou. Keď prichádzajú učeníci, ona odchádza. Necháva tam džbán na vodu a mieri do mesta.

Hlboko zaujatá tým, čo jej povedal Ježiš, hovorí mužom v meste: „Poďte a uvidíte človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som robila.“ Potom sa pýta tak, aby vyvolala zvedavosť: „Či to nie je snáď Kristus?“ Otázka splní účel — muži sa idú sami pozrieť.

Medzitým učeníci naliehajú na Ježiša, aby jedol pokrm, ktorý priniesli z mesta. Ale on odpovedá: „Mám jesť pokrm, o ktorom neviete.“

„Azda mu niekto priniesol niečo na jedenie?“ pýtajú sa učeníci jeden druhého. Ježiš vysvetľuje: „Mojím pokrmom je konať vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokončiť jeho dielo. Či nevravíte, že sú ešte štyri mesiace, kým príde žatva?“ Tak ich upozornil na duchovnú žatvu a povedal: „Pozdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sa belejú k žatve. Žnec už dostáva mzdu a zhromažďuje ovocie k večnému životu, aby sa rozsievač a žnec spolu radovali.“

Ježiš už azda môže vedieť, aký veľkolepý účinok bude mať svedectvo Samaritánky — že v neho mnohí uveria pre jej svedectvo. Žena svedčí ľuďom v meste hovoriac: „Povedal mi všetko, čo som robila.“ Keď za ním k studni prichádzajú muži zo Sychar, žiadajú ho, aby sa ešte zdržal a porozprával im viac. Ježiš prijíma pozvanie a zostáva dva dni.

Keď Samaritáni počúvajú Ježiša, uverí ich ešte viac. Potom hovoria žene: „Neveríme už pre tvoju reč, lebo sme sami počuli a vieme, že tento je určite záchrancom sveta.“ Samaritánka nám dáva výborný príklad, ako môžeme svedčiť o Kristovi, keď vyvoláme zvedavosť, takže poslucháči sa budú chcieť dozvedieť viac.

Spomeň si, že sa to odohráva štyri mesiace pred žatvou — zrejme žatvou jačmeňa, ktorá je v Palestíne na jar. Pravdepodobne je teda november alebo december. To znamená, že od pesachu roku 30 n. l. Ježiš a jeho učeníci strávili asi osem mesiacov v Judei, kde vyučovali a krstili. Teraz sa vracajú do svojho domova v Galilei. Čo ich tam čaká? Ján 4:3–43.

▪ Prečo Samaritánku prekvapuje, že sa s ňou Ježiš rozpráva?

▪ Ako ju Ježiš učí o živej vode a o mieste uctievania?

▪ Ako jej Ježiš povedal, kto je, a prečo bola táto správa taká prekvapujúca?

▪ Aké svedectvo vydáva Samaritánka a k čomu to vedie?

▪ Ako sa Ježišov pokrm vzťahuje na žatvu?

▪ Ako môžeme určiť dĺžku Ježišovej služby v Judei po pesachu roku 30 n. l.?