Kapitola 52

Ježiš zázračne sýti tisíce

DVANÁSŤ apoštolov prežilo radostnú a pozoruhodnú zvestovateľskú cestu po Galilei. Teraz, krátko po Jánovej poprave, sa vracajú k Ježišovi a rozprávajú svoje podivuhodné skúsenosti. Ježiš vidí, že sú unavení a že prichádza a odchádza mnoho ľudí, takže nemajú čas ani sa najesť. A tak hovorí: ‚Odíďme sami súkromne na osamelé miesto, kde si môžete odpočinúť.‘

Nalodili sa asi neďaleko Kafarnaumu a mieria na odľahlé miesto, zrejme na východ od Jordánu, za Betsaidou. Ale mnohí ľudia ich vidia odchádzať a ďalší sa to dozvedajú. Všetci sa teda rozbehnú po brehu im naproti a keď čln pristane, už tam na nich čakajú.

Ježiš vystúpi z lode a keď vidí ten veľký zástup, je pohnutý ľútosťou, lebo tí ľudia sú ako ovce bez pastiera. Uzdravuje chorých a vyučuje ich mnohému.

Čas rýchlo beží a k Ježišovi prichádzajú učeníci a hovoria: „Miesto je odľahlé a je už neskorá hodina. Pošli ich preč, aby mohli odísť na vidiek a do okolitých dedín a kúpiť si tam niečo na jedenie.“

Ale Ježiš im odpovedá: „Vy im dajte niečo na jedenie.“ A pretože už vie, čo urobí, skúša Filipa tak, že sa ho pýta: „Kde kúpime chleby, aby sa mohli najesť?“

Z Filipovho pohľadu je situácia neriešiteľná. Veď je tu asi päťtisíc mužov, a keď pripočítame ženy a deti, je to zrejme viac ako desaťtisíc ľudí. „Nestačilo by chlebov ani za dvesto denárov [denár bol vtedy denná mzda], aby každý dostal trochu,“ odpovedá Filip.

Azda aby poukázal na to, že nie je možné nasýtiť toľkých ľudí, Andrej hovorí: „Je tu malý chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve rybky. Čo je to však pre toľkých?“

Je jar, tesne pred sviatkom pesach roku 32 n. l., takže všade je dosť zelenej trávy. Ježiš teda hovorí učeníkom, aby sa ľudia rozložili v tráve v skupinách po päťdesiat a po sto. Berie päť chlebov a dve ryby, vzhliadne k nebu a vysloví požehnanie. Potom začne lámať chleby a deliť ryby. Dáva ich učeníkom a tí ich zas rozdeľujú ľuďom. Výsledok je ohromujúci — všetci sa najedia dosýta!

Potom Ježiš hovorí svojim učeníkom: „Zoberte úlomky, ktoré zostali, aby nič nevyšlo navnivoč.“ A oni naplnia dvanásť košov zvyškami toho, čo jedli! Matúš 14:13–21; Marek 6:30–44; Lukáš 9:10–17; Ján 6:1–13.

▪ Prečo Ježiš hľadá pre svojich apoštolov osamelé miesto?

▪ Kam berie Ježiš svojich učeníkov a prečo si nemôžu odpočinúť?

▪ Na čo učeníci naliehajú, keď sa zvečerieva, ale ako sa Ježiš postará o ľudí?