Kapitola 12

Ježišov krst

JÁN začína zvestovať a asi po šiestich mesiacoch prichádza za ním k rieke Jordán Ježiš, ktorý má teraz tridsať rokov. Prečo prichádza? Aby ho navštívil? Alebo sa Ježiš zaujíma len o to, ako Ján pokračuje vo svojej práci? Nie, Ježiš žiada Jána, aby ho pokrstil.

Ján bez rozmýšľania namieta: „Ja potrebujem, aby si ma ty pokrstil, a ty prichádzaš ku mne?“ Ján vie, že jeho bratranec Ježiš je výnimočný Syn. Veď Ján poskočil od radosti v lone svojej matky, keď ju navštívila Mária, ktorá už bola tehotná a nosila Ježiša! Jeho matka Alžbeta to neskôr určite Jánovi rozprávala. A iste mu povedala aj to, že Ježišovo narodenie oznámil anjel a že anjeli sa zjavili pastierom v noci, keď sa narodil Ježiš.

Ján teda pozná Ježiša. A Ján vie aj to, že jeho krst nie je pre Ježiša. Je pre tých, ktorí robia pokánie zo svojich hriechov, ale Ježiš je bez hriechu. Napriek Jánovým námietkam Ježiš trvá na svojom: „Nechaj to teraz tak, lebo je vhodné, aby sme týmto spôsobom vykonali všetko, čo je spravodlivé.“

Prečo je správne, aby sa dal Ježiš pokrstiť? Pretože Ježišov krst nie je symbolom pokánia z hriechov, ale symbolom toho, že prichádza, aby činil vôľu svojho Otca. Ježiš bol tesárom, ale teraz nastal čas, aby sa ujal služby, kvôli ktorej ho Boh poslal na zem. Čo myslíš, čakal Ján, že sa stane niečo neobyčajné, keď pokrstí Ježiša?

Neskoršie Ján vyhlásil: „Práve Ten, kto ma poslal krstiť vo vode, mi povedal: ‚Na koho uvidíš zostupovať ducha a že zostáva na ňom, to je ten, ktorý krstí v svätom duchu.‘“ Ján teda čakal, že na niekoho z tých, ktorých pokrstí, zostúpi Boží duch. Preto ani nebol prekvapený, keď Ježiš vystúpil z vody a Ján videl „Božieho ducha ako holubicu zostupovať a prichádzať naňho“.

Ale pri Ježišovom krste sa stalo ešte dačo iné. Nad ‚Ježišom sa otvorili nebesia‘. Čo to znamená? Zrejme to znamená, že keď bol pokrstený, spomenul si na svoj predľudský život v nebesiach. Ježiš si teraz úplne pripomína svoj život duchovného syna Boha Jehovu vrátane všetkého, čo mu Boh povedal v nebesiach počas jeho predľudskej existencie.

Navyše, počas jeho krstu bolo počuť hlas z neba: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ Čí hlas to bol? Bol to Ježišov vlastný hlas? Určite nie! Bol to Boží hlas. Veď Ježiš je Boží Syn a nie sám Boh, ako to tvrdia niektorí ľudia.

Avšak Ježiš je ľudský Boží syn, tak ako ním bol prvý človek Adam. Keď učeník Lukáš opisuje Ježišov krst, píše: „Tento Ježiš, keď začal svoje dielo, mal asi tridsať rokov, a bol, ako sa domnievali, synom Jozefa, syna Héliho... syna Dávida... syna Abraháma... syna Noacha... syna Adama, syna Božieho.“

Ježiš bol „Boží syn“ tak, ako ním bol aj človek Adam. Ježiš je najväčší človek, ktorý kedy žil, čo sa stane zjavným, keď preskúmame jeho život. Pri svojom krste Ježiš vstúpil do nového vzťahu s Bohom a stal sa tiež Božím duchovným Synom. Boh ho teraz volá takpovediac späť do neba, vyšlúc ho na cestu, ktorá povedie k tomu, že položí svoj ľudský život raz navždy ako obeť na úžitok odsúdeného ľudstva. Matúš 3:13–17; Lukáš 3:21–38; 1:34–36, 44; 2:10–14; Ján 1:32–34; Hebrejom 10:5–9.

▪ Prečo Ježiš nebol Jánovi cudzí?

▪ Prečo sa dal Ježiš pokrstiť, aj keď sa nedopustil žiadneho hriechu?

▪ Podľa toho, čo Ján vedel o Ježišovi, prečo asi nebol prekvapený, keď na Ježiša zostúpil Boží duch?