Kapitola 55

Mnohí učeníci prestávajú Ježiša nasledovať

JEŽIŠ učí v synagóge v Kafarnaume o svojej úlohe, ktorú má ako pravý chlieb z neba. Jeho reč je zrejme pokračovaním rozhovoru, ktorý sa začal, keď ho ľudia našli pri návrate z východnej strany Galilejského mora, keď jedli zázračne zaobstaraný chlieb a ryby.

Ježiš pokračuje a hovorí: „Chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Dva roky predtým, na jar roku 30 n. l., Ježiš povedal Nikodémovi, že Boh tak veľmi miloval svet, že dal svojho Syna ako Záchrancu. Teraz Ježiš vysvetľuje, že každý zo sveta ľudstva, kto symbolicky je jeho telo tak, že prejavuje vieru v obeť, ktorú má čoskoro priniesť, môže získať večný život.

Ale ľudia sa potkýnajú na Ježišových slovách. Pýtajú sa: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?“ Ježiš chce, aby jeho poslucháči pochopili, že sa jeho telo bude jesť v symbolickom zmysle. Aby to zdôraznil, hovorí čosi, čo by bolo v doslovnom zmysle ešte urážlivejšie.

„Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv,“ vyhlasuje Ježiš, „nemáte v sebe život. Kto sa živí mojím telom a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň; lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto sa živí mojím telom a pije moju krv, zostáva v spojení so mnou a ja v spojení s ním.“

Keby tu Ježiš nabádal na kanibalizmus, jeho učenie by znelo naozaj poburujúco. Ale Ježiš tu samozrejme nehovorí o doslovnom jedení tela alebo pití krvi. Jednoducho zdôrazňuje, že všetci, ktorí dostávajú večný život, musia prejavovať vieru v obeť, ktorú má priniesť, keď obetuje svoje dokonalé ľudské telo a vyleje svoju krv života. Ale dokonca ani mnohí z jeho učeníkov sa nesnažia pochopiť jeho učenie, a preto namietajú: „Táto reč je pohoršujúca; kto ju môže počúvať?“

Ježiš vie, že mnoho učeníkov repce, a preto hovorí: „Na tom sa potkýnate? Čo teda, keby ste zbadali Syna človeka, ako vystupuje tam, kde bol predtým?... Slová, ktoré som vám hovoril, sú duch a život. Ale sú medzi vami takí, ktorí neveria.“

Ježiš pokračuje: „Preto som vám povedal: Nikto nemôže prísť ku mne, ak mu to nie je dané od Otca.“ Vtedy ho mnohí jeho učeníci opúšťajú a viac ho nenasledujú. Ježiš sa teda obracia na svojich dvanástich apoštolov a pýta sa ich: „Nechcete aj vy odísť?“

Peter odpovedá: „Pane, ku komu pôjdeme? Ty máš slová večného života; a my sme uverili a spoznali, že si Boží Svätý.“ To je naozaj krásny prejav vernej oddanosti, aj keď Peter a ostatní apoštoli azda úplne nerozumejú Ježišovmu učeniu o tejto veci.

Petrova odpoveď Ježiša poteší, ale hovorí: „Či som si vás nevyvolil dvanástich? Ale jeden z vás je ohovárač.“ Hovorí o Judášovi Iškariotskom. Ježiš možno v tejto chvíli spoznáva v Judášovi „začiatok“ čiže východisko zlej cesty.

Ježiš práve sklamal ľudí, keď odmietol ich pokusy urobiť ho kráľom. Ľudia si azda vravia: ‚Ako môže byť tento človek Mesiášom, keď nechce prijať právoplatné postavenie Mesiáša?‘ Aj tým sa budú ľudia zaoberať vo svojej mysli. Ján 6:51–71; 3:16.

▪ Za koho dáva Ježiš svoje telo a v akom zmysle títo ľudia ‚jedia jeho telo‘?

▪ Ktoré ďalšie Ježišove slová pohoršujú ľud, ale čo zdôrazňuje Ježiš?

▪ Ako odpovedá Peter, keď mnohí prestávajú Ježiša nasledovať?