Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Národ je stratený, ale nie celý

Národ je stratený, ale nie celý

Kapitola 79

Národ je stratený, ale nie celý

KRÁTKO po Ježišovom rozhovore s tými, ktorí sa zhromaždili pred domom jedného farizeja, rozprávajú niektorí Ježišovi „o Galilejčanoch, ktorých krv [rímsky miestodržiteľ Pontský] Pilát zmiešal s ich obeťami“. Títo Galilejčania boli možno pobití, keď tisíce Židov protestovalo proti tomu, že Pilát použil peniaze z chrámového pokladu na stavbu vodovodu, ktorým sa mala priviesť voda do Jeruzalema. Tí, ktorí o tejto veci rozprávajú Ježišovi, možno naznačujú, že Galilejčania utrpeli toto nešťastie následkom svojich vlastných zlých skutkov.

Ježiš však opravuje ich názor, keď sa ich pýta: „Nazdávate sa, že títo Galilejčania boli horšími hriešnikmi ako všetci ostatní Galilejčania, lebo to utrpeli?“ „Určite nie,“ odpovedá Ježiš. Potom využíva túto príležitosť a varuje Židov: „Ak sa nebudete kajať, budete všetci podobne zničení.“

Ježiš potom pripomína inú miestnu tragédiu, ktorá možno tiež súvisela so stavbou vodovodu. Pýta sa: „Alebo sa domnievate, že tých osemnásť, na ktorých spadla veža v Siloáme a zabila ich, boli väčšími dlžníkmi ako všetci ostatní ľudia bývajúci v Jeruzaleme?“ Nie, títo ľudia neprišli o život pre svoju zlobu, hovorí Ježiš. Takéto nehody sa zvyčajne stávajú preto, že „čas a nepredvídaná udalosť postihujú všetkých“. Ježiš však pri tejto príležitosti znova varuje: „Ale ak sa nebudete kajať, budete takisto všetci zničení.“

Ježiš potom predkladá výstižné podobenstvo: „Istý človek mal figovník zasadený vo svojej vinici a prišiel na ňom hľadať ovocie, ale žiadne nenašiel. Vtedy povedal vinárovi: ‚Už tri roky prichádzam hľadať ovocie na tomto figovníku, ale žiadne nenachádzam. Zotni ho! Prečože by mal robiť zem neužitočnou?‘ Odpovedal mu a riekol: ‚Pane, nechaj ho ešte tento rok, kým ho neokopem a nepohnojím, či tak neprinesie v budúcnosti pekné a dobré ovocie; ale ak nie, zotneš ho.‘“

Ježiš sa snažil viac ako tri roky vypestovať medzi židovským národom vieru. Ale len niekoľko sto učeníkov sa môže považovať za ovocie jeho namáhavej práce. Teraz, počas tohto štvrtého roku služby, vynakladá ešte väčšie úsilie, keď symbolicky okopáva a hnojí židovský „figovník“ tak, že horlivo zvestuje a učí v Judei a Perei. Ale bez výsledku. Národ nechce robiť pokánie, a preto ho čaká zničenie. Kladne reaguje len veľmi malá časť národa.

Krátko nato učí Ježiš v synagóge v jeden sabat. Vidí tam nejakú ženu, ktorú už 18 rokov trápi démon a je úplne zohnutá. Ježiš ju súcitne oslovuje: „Žena, si zbavená svojej slabosti.“ Kladie na ňu ruky a ona sa okamžite narovnáva a začína oslavovať Boha.

Ale predstavený synagógy sa hnevá. Namieta: „Je šesť dní, v ktorých sa má pracovať, preto prichádzajte počas nich a buďte uzdravovaní, a nie v sabatný deň.“ Predstavený teda uznáva Ježišovu moc uzdravovať, ale odsudzuje ľudí, lebo prichádzajú v sabat, aby boli uzdravení.

Ježiš odpovedá: „Pokrytci, či neodväzuje každý z vás v sabat svojho býka alebo svojho osla od žľabu a neodvádza ho, aby sa mu dal napiť? Nemala byť teda táto žena, ktorá je Abrahámovou dcérou a ktorú Satan držal spútanú, hľa, osemnásť rokov, uvoľnená z tohto puta v sabatnom dni?“

Keď to títo Ježišovi odporcovia počujú, začínajú sa hanbiť. Ale zástup sa teší zo všetkých Ježišových nádherných skutkov, ktoré vidí. Ježiš preto opakuje dve prorocké podobenstvá týkajúce sa Božieho Kráľovstva, o ktorých už raz hovoril, a to asi pred rokom, z člna na Galilejskom mori. Lukáš 13:1–21; Kazateľ 9:11; Matúš 13: 31–33.

▪ O akých nešťastiach sa tu hovorí a aké poučenie z nich Ježiš vyvodzuje?

▪ Na čo sa môže vzťahovať podobenstvo o neplodnom figovníku a o pokusoch urobiť ho plodným?

▪ Ako predstavený uznáva Ježišovu schopnosť uzdravovať, ale ako Ježiš odhaľuje jeho pokrytectvo?