Kapitola 45

Nezvyčajný učeník

JEŽIŠ vystupuje na breh a to, čo vidí, je hrozné: Z miestneho pohrebiska vychádzajú dvaja neobyčajne zúriví muži a bežia smerom k nemu. Sú posadnutí démonmi. Je možné, že jeden z nich je zúrivejší a trpí pôsobením démonov oveľa dlhšie. Azda preto je pozornosť sústredená na tohto muža.

Ten nešťastník žije už dlho nahý medzi hrobkami. Celé dni a noci kričí a zraňuje sa kameňmi. Je taký násilný, že nikto sa neodváži prechádzať okolo. Ľudia sa pokúšali zviazať ho, ale ten muž trhá reťaze a láme putá, ktoré mu dali na nohy. Nikto nemá silu premôcť ho.

Keď sa ten muž približuje k Ježišovi a padá mu k nohám, démoni, ktorí ho ovládajú, nútia ho kričať: „Čo mám s tebou, Ježiš, Syn Najvyššieho Boha? Zaprisahávam ťa na Boha, aby si ma netrápil.“

„Vyjdi z človeka, nečistý duch,“ hovorí Ježiš. Potom sa Ježiš pýta: „Ako sa voláš?“

„Volám sa Légia, lebo je nás mnoho,“ znie odpoveď. Démoni sa vyžívajú v pohľade na utrpenie tých, ktorých sa mohli zmocniť, a zrejme sa na nich radi vrhajú ako celé tlupy zbabelých duchov. Ale zoči-voči Ježišovi prosia, aby ich neposlal do priepasti. Zase vidíme, akú veľkú moc mal Ježiš, keď mohol premôcť aj takých nebezpečných démonov. Z toho je tiež patrné, že démoni vedia o Božom konečnom rozsudku, že majú byť spolu so svojím vodcom, Satanom Diablom, vrhnutí do priepasti.

Na neďalekom vrchu sa pasie stádo asi 2 000 svíň. Démoni preto hovoria: „Pošli nás do svíň, aby sme vošli do nich.“ Démoni majú zjavne akúsi neprirodzenú sadistickú radosť, keď môžu vstupovať do tiel pozemských tvorov. Keď im Ježiš dovoľuje, aby vošli do svíň, vrhá sa všetkých 2 000 svíň z útesu do mora, kde sa utopia.

Keď to vidia tí, ktorí sa starali o svine, bežia to ohlásiť do mesta a okolitej krajiny. Tu prichádzajú ľudia pozrieť sa, čo sa stalo. Keď prídu, muž, z ktorého vyšli démoni, sedí pri Ježišových nohách oblečený a zdravej mysle.

Očití svedkovia rozprávajú ľuďom, ako bol ten muž uzdravený. Rozprávajú aj o tom, akú čudnú smrť mali svine. Keď to ľudia počujú, zachvacuje ich strach a veľmi naliehajú na Ježiša, aby odišiel z ich územia. Ježiš im vyhovie a nastupuje do člna. Muž, ktorý bol posadnutý démonmi, prosí Ježiša, aby mohol ísť s ním. Ale Ježiš mu hovorí: „Choď domov k svojim príbuzným a oznám im všetko, čo urobil pre teba Jehova, a o milosrdenstve, ktoré ti prejavil.“

Ľuďom, ktorých Ježiš uzdravil, obyčajne hovorí, aby o tom nikomu nerozprávali, pretože nechce, aby si o ňom ľudia vytvárali predstavu na základe senzačných správ. Ale tu je namieste urobiť výnimku, pretože muž, ktorý bol posadnutý démonmi, bude vydávať svedectvo ľuďom, ku ktorým sa Ježiš už teraz pravdepodobne nedostane. A prítomnosť tohto muža bude okrem toho svedectvom, že Ježiš má moc konať dobro, čo bude pôsobiť proti akýmkoľvek nepriaznivým správam, ktoré by sa mohli rozšíriť pre záhubu svíň.

Muž, ktorý bol posadnutý démonmi, poslúcha Ježišov príkaz a odchádza. Začína oznamovať po celom Dekapolise všetko, čo pre neho urobil Ježiš, a ľudia proste žasnú. Matúš 8:28–34; Marek 5:1–20; Lukáš 8:26–39; Zjavenie 20:1–3.

▪ Prečo je asi pozornosť sústredená iba na jedného muža posadnutého démonmi, hoci sú na tom mieste dvaja?

▪ Z čoho vidno, že démoni vedia, že raz budú vrhnutí do priepasti?

▪ Prečo sa démoni zrejme radi zmocňujú ľudí a zvierat?

▪ Prečo Ježiš robí výnimku, keď prikazuje mužovi, ktorý bol posadnutý démonmi, aby rozprával iným, čo pre neho urobil?