Kapitola 76

Obed u farizeja

POTOM, čo Ježiš odpovedal kritikom na otázku, odkiaľ má svoju moc, ktorou uzdravil nemého muža, pozve ho jeden farizej na obed. Pred jedlom si farizeji obradne umývajú ruky až po lakeť. Robia to pred jedlom a po jedle, a dokonca aj medzi chodmi. Aj keď táto tradícia neporušuje Boží písaný zákon, ide nad to, čo Boh požaduje vo veci obradnej čistoty.

Keď Ježiš na tradíciu nedbá, hostiteľ je prekvapený. Aj keď azda svoje prekvapenie nevyjadril slovami, Ježiš to postrehne a hovorí: „Farizeji, vy čistíte vonkajšok pohára a misy, ale vaše vnútro je plné lúpeže a zla. Nerozumní! Či azda neurobil vonkajšok ten, kto urobil i vnútro?“

Tak Ježiš odhalí pokrytectvo farizejov, ktorí si obradne umývajú ruky, ale svoje srdce neumývajú od zla. Radí: „Dávajte však ako dary milosrdenstva veci, ktoré sú vo vnútri, a hľa, všetko ostatné je vám čisté.“ Dávať by mali z pohnútky milujúceho srdca, nie z túžby zapôsobiť na iných svojou predstieranou spravodlivosťou.

„Beda vám, farizeji,“ pokračuje Ježiš, „lebo dávate desiatky z mäty a ruty a každej inej zeleniny, ale obchádzate právo a Božiu lásku! Toto ste boli povinní robiť, ale to ostatné nezanedbať.“ Boží zákon, ktorý dostal Izrael, vyžaduje platenie desiatkov čiže desatiny úrody z polí. Mäta a ruta sú drobné rastliny, bylinky, ktoré sa používajú na ochutenie jedla. Farizeji starostlivo dávajú desatinu aj z týchto nevýznamných byliniek, ale Ježiš ich odsudzuje, lebo nedbali na dôležitejšiu požiadavku: prejavovať lásku a skromnosť.

Ježiš ich ďalej odsudzuje slovami: „Beda vám, farizeji, lebo milujete predné miesta v synagógach a pozdravy na trhoviskách! Beda vám, lebo ste ako tie pamätné hrobky, ktoré nevidieť, takže ľudia po nich chodia a nevedia o tom!“ Ich nečistota nie je zjavná. Náboženstvo farizejov je navonok okázalé, ale nemá vnútornú hodnotu. Zakladá sa na pokrytectve.

Keď takéto odsúdenie počúva akýsi právnik, jeden z ľudí zbehlých v Božom zákone, sťažuje sa: „Učiteľ, keď to hovoríš, urážaš i nás.“

Ježiš pokladá aj týchto znalcov Zákona za zodpovedných a hovorí: „Beda i vám, čo ste zbehlí v Zákone, lebo kladiete na ľudí bremená, ktoré sa ťažko nesú, ale sami sa nedotknete bremien jediným svojím prstom. Beda vám, lebo staviate pamätné hrobky prorokom, ale vaši predkovia ich zabili!“

Náklad, o ktorom sa zmieňuje Ježiš, sú tradície, ale títo právnici by neubrali ani jediný malý predpis, ktorým by ľuďom uľahčili. Ježiš zjavuje, že právnici dokonca súhlasia s vraždením prorokov, a varuje, že „krv všetkých prorokov preliata od založenia sveta“ sa bude „‚vyžadovať od tohto pokolenia, od krvi Ábela až po krv Zechariáša, ktorý bol zabitý medzi oltárom a domom.‘ Áno, hovorím vám, bude vyžadovaná od tohto pokolenia.“

Svet vykupiteľného ľudstva začal existovať, keď sa Adamovi a Eve narodili deti. Ábel teda žil v čase „založenia sveta“. Po zlomyseľnej vražde Zechariáša sýrske vojsko vyplienilo Judsko. Ale svojej generácii, v ktorej je väčšie zlo, Ježiš predpovedá horšie vyplienenie. K tomuto vyplieneniu dôjde o tridsaťosem rokov, v roku 70 n. l.

Ježiš pokračuje vo svojom odsúdení slovami: „Beda vám, čo ste zbehlí v Zákone, lebo ste vzali kľúč poznania; sami ste nevošli a tým, ktorí vchádzali, ste prekážali!“ Znalci Zákona sú viazaní povinnosťou vysvetľovať Božie slovo ľuďom, odomykať jeho význam. Ale nerobia to, a dokonca berú ľuďom príležitosť porozumieť mu.

Farizeji a znalci Zákona sú na Ježiša rozzúrení, že ich odhalil. Keď odchádza z domu, prudko mu odporujú a zahŕňajú ho otázkami. Snažia sa ho polapiť na nejakom výroku, za ktorý by ho mohli dať zatknúť. Lukáš 11:37–54; 5. Mojžišova 14:22; Micheáš 6:8; 2. Paralipomenon 24:20–25.

▪ Prečo Ježiš odsudzuje farizejov a znalcov Zákona?

▪ Aký náklad uvaľujú na ľudí právnici?

▪ Kedy bolo „založenie sveta“?