Kapitola 48

Odchod z Jairovho domu a ďalšia návšteva Nazaretu

BOL to pre Ježiša rušný deň — cesta po mori z Dekapolisu, uzdravenie ženy trpiacej krvotokom a vzkriesenie Jairovej dcéry. Ale deň sa ešte neskončil. Keď Ježiš odchádza z Jairovho domu, idú za ním dvaja slepí a volajú: „Zmiluj sa nad nami, Syn Dávidov.“

Tým, že Ježiša oslovujú „Syn Dávidov“, vyjadrujú vieru, že Ježiš je dedičom Dávidovho trónu, a teda sľúbeným Mesiášom. Ale Ježiš si ich volanie zdanlivo nevšíma, asi preto, aby vyskúšal ich vytrvalosť. Ale muži sa nevzdávajú. Idú za Ježišom tam, kde nocuje, a keď vojde do domu, vchádzajú za ním.

Tam sa ich Ježiš pýta: „Veríte, že to môžem urobiť?“

„Áno, Pane,“ odpovedajú s dôverou.

Ježiš sa teda dotkne ich očí a hovorí: „Nech sa vám stane podľa vašej viery.“ Hneď obaja vidia. Ježiš im potom prísne prikazuje: „Hľaďte, nech sa to nikto nedozvie.“ Ale oni vo svojej radosti nedbajú na Ježišov príkaz a hovoria o ňom po celom kraji.

Keď títo muži odchádzajú, prinášajú ľudia dovnútra človeka posadnutého démonom, ktorého démon pripravil o reč. Ježiš vyženie démona a muž hneď začína hovoriť. Zástupy žasnú nad týmito zázrakmi a hovoria: „Nikdy nebolo nič také vidieť v Izraeli.“

Sú pri tom aj farizeji. Nemôžu zázraky poprieť, ale vo svojej zlej neviere opakujú obvinenie o pôvode Ježišových mocných skutkov. Hovoria: „Vládcom démonov vyháňa démonov.“

Čoskoro nato sa Ježiš vracia domov do Nazaretu, tentoraz v sprievode učeníkov. Asi pred rokom navštívil synagógu a vyučoval tam. Hoci sa ľudia najprv čudovali jeho príjemným slovám, neskôr ich jeho učenie pohoršilo a chceli ho zabiť. Teraz chce Ježiš zase milosrdne pomôcť svojim niekdajším spoluobčanom.

Inde sa ľudia k Ježišovi zbiehajú, ale tu veru nie. A tak ide v sabat vyučovať do synagógy. Väčšina poslucháčov je ohromená. „Odkiaľ má tento takú múdrosť a také mocné skutky?“ pýtajú sa. „Či to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef a Šimon a Judáš? A či nie sú všetky jeho sestry u nás? Teda odkiaľ má tento to všetko?“

‚Veď Ježiš je obyčajný tunajší človek ako my,‘ uvažujú. ‚Videli sme ho vyrastať a poznáme jeho rodinu. Ako by mohol byť Mesiášom?‘ A tak ho napriek všetkým dôkazom — jeho veľkej múdrosti a zázrakom — zavrhujú. Aj jeho vlastní príbuzní sa potkýnajú na tom, že ho dôverne poznajú, preto Ježiš hovorí: „Prorok nie je v neúcte, iba ak vo svojej domovine a vo vlastnom dome.“

Ježiš sa naozaj čuduje ich nedostatku viery. Nerobí tu žiadne zázraky, len položil ruky na niekoľkých chorých a uzdravil ich. Matúš 9:27–34; 13:54–58; Marek 6:1–6; Izaiáš 9:7.

▪ Akú vieru prejavujú slepí, tým, že oslovujú Ježiša „Syn Dávidov“?

▪ Ako farizeji vysvetľujú pôvod Ježišových zázrakov?

▪ Prečo Ježiš prejavuje milosrdenstvo, keď sa vracia, aby pomohol ľuďom v Nazarete?

▪ Ako prijímajú Ježiša v Nazarete a prečo?