Kapitola 114

Pamätná večera

KEĎ Ježiš umyl apoštolom nohy, cituje text zo Žalmu 41:9 a hovorí: „Ten, kto sa živil mojím chlebom, pozdvihol proti mne svoju pätu.“ Potom je znepokojený v duchu a povie: „Jeden z vás ma zradí.“

Apoštoli sa zarmútia a jeden po druhom hovoria Ježišovi: „Však to nie som ja?“ Opýta sa aj Judáš Iškariotský. Ján, ktorý leží pri stole vedľa Ježiša, sa oprie o Ježišove prsia a opýta sa: „Pane, kto to je?“

„Jeden z dvanástich, ktorý si so mnou namáča v spoločnej mise,“ odpovedá Ježiš. „Syn človeka naozaj odchádza, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, prostredníctvom ktorého je zradený Syn človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ Potom Satan opäť vstúpi do Judáša. Využíva prístupnosť jeho srdca, ktoré sa stalo zlým. Ježiš neskôr v ten večer vhodne nazve Judáša „syn zničenia“.

Ježiš teraz hovorí Judášovi: „Čo robíš, urob rýchlejšie.“ Nikto z ostatných apoštolov nechápe, čo má Ježiš na mysli. Podľa mienky niektorých hovorí Ježiš Judášovi: „Kúp, čo potrebujeme na sviatok“, pretože Judáš má u seba pokladnicu; alebo že by mal ísť a dať niečo chudobným.

Po Judášovom odchode Ježiš ustanoví so svojimi vernými apoštolmi celkom novú oslavu čiže pamätnú slávnosť. Berie chlieb, vysloví ďakovnú modlitbu, láme chlieb a dáva im ho so slovami: „Vezmite, jedzte.“ Vysvetľuje: „To znamená moje telo, ktoré má byť dané za vás. Stále to robte na moju pamiatku.“

Keď každý zjedol chlieb, Ježiš berie pohár vína, zrejme štvrtý pohár používaný pri obrade pesach. Takisto nad ním vysloví ďakovnú modlitbu, podáva im ho, žiada ich, aby z neho pili, a oznamuje: „Tento pohár znamená novú zmluvu mocou mojej krvi, ktorá má byť vyliata za vás.“

Je to vlastne slávnosť na pamiatku Ježišovej smrti. Ako hovorí Ježiš, má sa opakovať každý rok 14. nisana na jeho pamiatku. Bude pripomínať oslavujúcim, čo urobil Ježiš a jeho nebeský Otec, aby zaobstaral pre ľudstvo únik z odsúdenia na smrť. Židom, ktorí sa stanú Kristovými nasledovníkmi, táto slávnosť nahradí pesach.

Nová zmluva, ktorá začne platiť vďaka Ježišovej preliatej krvi, nahradí starú zmluvu Zákona. Ježiš Kristus ju sprostredkováva medzi dvoma stranami — na jednej strane je Jehova Boh a na druhej 144 000 duchom splodených kresťanov. Okrem odpustenia hriechov zmluva umožňuje vytvorenie nebeského národa kráľov–kňazov. Matúš 26:21–29; Marek 14:18–25; Lukáš 22:19–23; Ján 13:18–30; 17:12; 1. Korinťanom 5:7.

▪ Ktoré biblické proroctvo o jednom druhovi cituje Ježiš a ako ho uplatňuje?

▪ Prečo sú apoštoli veľmi zarmútení a na čo sa každý z nich pýta?

▪ Čo má Judáš podľa Ježišových slov urobiť, ale ako chápu tento pokyn ostatní apoštoli?

▪ Akú slávnosť ustanovuje Ježiš po Judášovom odchode a aký účel má táto slávnosť?

▪ Kto tvorí dve strany novej zmluvy a čo zmluva umožňuje?