Kapitola 107

Podobenstvo o svadobnej hostine

V DVOCH podobenstvách Ježiš odhalil znalcov Písma a hlavných kňazov a tí ho chcú zabiť. Ale Ježiš s nimi ešte neskončil. Hovorí im ďalšie podobenstvo:

„Nebeské kráľovstvo bolo pripodobnené k človeku, kráľovi, ktorý usporiadal svadobnú hostinu pre svojho syna. A vyslal svojich otrokov, aby zavolali na svadobnú hostinu tých, ktorí boli pozvaní, ale tí neboli ochotní prísť.“

Tým Kráľom je Jehova Boh, ktorý pripravuje svadobnú hostinu pre svojho Syna, Ježiša Krista. Jeho nevesta, 144 000 pomazaných nasledovníkov, s ním bude nakoniec spojená v nebi. Kráľovi poddaní predstavujú izraelský národ, ktorý v roku 1513 pred n. l. vošiel do zmluvy Zákona a dostal možnosť stať sa „kráľovstvom kňazov“. Pri tejto príležitosti im bolo predložené pozvanie na svadobnú hostinu.

Prvá výzva týmto pozvaným bola predložená až na jeseň roku 29 n. l., keď Ježiš začal so svojimi učeníkmi (kráľovými otrokmi) dielo zvestovania Kráľovstva. Ale prirodzení Izraeliti, ktorí počuli túto výzvu oznamovanú otrokmi v rokoch 29 až 33 n. l., neboli ochotní prísť. Ježiš vysvetľuje, že Boh dal národu pozvaných ďalšiu príležitosť:

„Opäť vyslal iných otrokov a povedal: ‚Povedzte pozvaným: „Hľa, pripravil som jedlo, zabil som býky a vykŕmené zvieratá, a všetko je pripravené. Poďte na svadobnú hostinu.“‘“ Táto druhá, posledná výzva pre pozvaných sa začala na Letnice roku 33 n. l., keď bol na Ježišových nasledovníkov vyliaty svätý duch. Táto výzva trvala do roku 36 n. l.

Ale veľká väčšina Izraelitov odmietla aj túto výzvu. „Oni bez záujmu odišli,“ vysvetľuje Ježiš, „jeden na svoje pole, iný za svojimi obchodmi; ostatní však pochytajúc jeho otrokov nehanebne s nimi zaobchádzali a zabili ich.“ Ježiš pokračuje: „Kráľ sa rozhneval a poslal svoje vojská a zničili tých vrahov a spálili ich mesto.“ To sa stalo v roku 70 n. l., keď Rimania zrovnali Jeruzalem so zemou a vrahovia boli usmrtení.

Ježiš ďalej vysvetľuje, čo sa medzitým stalo: „Potom [kráľ] povedal svojim otrokom: ‚Svadobná hostina je síce pripravená, ale tí, ktorí boli pozvaní, neboli toho hodní. Preto choďte na cesty vedúce z mesta a pozvite na svadobnú hostinu každého, koho nájdete.‘“ Otroci to urobili a „svadobná sieň bola naplnená tými, ktorí spočinuli pri stole“.

Toto dielo zhromažďovania hostí z ciest mimo mesta, v ktorom žili pôvodní pozvaní, sa začalo v roku 36 n. l. Prvý zo zhromaždených neobrezaných Nežidov bol rímsky dôstojník Kornélius a jeho rodina. Zhromažďovanie týchto Nežidov, ktorí sú všetci náhradníci za pôvodne pozvaných, ktorí odmietli výzvu, pokračovalo až do 20. storočia.

V 20. storočí sa svadobná sieň napĺňa. Ježiš rozpráva, čo sa potom stane: „Keď prišiel kráľ, aby si prezrel hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol odiaty do svadobného odevu. Povedal mu teda: ‚Priateľ, ako si sa sem dostal, keď nemáš svadobný odev?‘ Ten zanemel. Nato povedal kráľ svojim sluhom: ‚Zviažte mu ruky a nohy a vyhoďte ho von do tmy. Tam bude jeho plač a škrípanie zubov.‘“

Tento muž bez svadobného rúcha znázorňuje zdanlivých kresťanov vo falošnom kresťanstve. Boh nikdy neuznal, že by mali pravé znaky duchovného Izraela. Boh ich nikdy nepomazal svätým duchom za dedičov Kráľovstva. Preto sú vyhodení von do tmy, kde budú zničení.

Ježiš končí podobenstvo slovami: „Lebo je mnoho pozvaných, ale málo vyvolených.“ Z izraelského národa boli pozvaní mnohí, aby sa stali členmi Kristovej nevesty, ale vybratých bolo len málo prirodzených Izraelitov. Väčšina zo 144 000 hostí, ktorí dostávajú nebeskú odmenu, patrí k Neizraelitom. Matúš 22:1–14; 2. Mojžišova 19:1–6; Zjavenie 14:1–3.

▪ Kto bol pôvodne pozvaný na svadobnú hostinu a kedy im bolo predložené pozvanie?

▪ Až kedy boli pozvaní hostia vyzvaní, aby prišli, a kto sú otroci, ktorí ohlasujú výzvu?

▪ Kedy zaznieva výzva druhý raz a kto je pozvaný potom?

▪ Koho znázorňuje muž bez svadobného odevu?

▪ Kto sú mnohí povolaní a nemnohí vyvolení?