Kapitola 113

Pokora na poslednom pesachu

PETER a Ján už prišli do Jeruzalema, aby vykonali podľa Ježišových pokynov prípravy na pesach. Ježiš tam prichádza neskôr popoludní, zrejme s ostatnými desiatimi učeníkmi. Slnce klesá za obzor, keď Ježiš a jeho druhovia zostupujú z Olivového vrchu. Za dňa už Ježiš mesto neuvidí, kým nebude vzkriesený.

Onedlho prichádza Ježiš so svojimi druhmi do mesta a uberajú sa do domu, kde budú sláviť pesach. Vystupujú po schodoch do veľkej hornej miestnosti, kde je všetko pripravené na súkromnú oslavu pesach. Ježiš sa na túto udalosť tešil. Hovorí o tom: „Veľmi som si prial jesť s vami tento pesach, skôr ako budem trpieť.“

Podľa tradície pijú účastníci pesachu štyri poháre vína. Keď Ježiš prijal pohár, ktorý je zrejme tretí, vzdáva vďaky a hovorí: „Vezmite ho a podávajte si ho navzájom medzi sebou, lebo vám hovorím: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“

Niekedy počas jedla Ježiš vstáva, odkladá svoj vrchný odev, berie uterák a umývadlo plní vodou. O to, aby sa hosťom umyli nohy, sa obvykle stará hostiteľ. Pri tejto príležitosti ale nie je prítomný žiaden hostiteľ, a preto sa o túto osobnú službu postará Ježiš. Hociktorý apoštol sa mohol chopiť tejto príležitosti. Ale zrejme je medzi nimi ešte stále akési súperenie, a tak ani jeden túto príležitosť nevyužije. Teraz sú v rozpakoch, keď im nohy začína umývať Ježiš.

Ježiš prichádza k Petrovi a ten namieta: „Ty mi určite nikdy nebudeš umývať nohy.“

„Ak ťa neumyjem, nemáš so mnou diel,“ hovorí Ježiš.

„Pane,“ odpovedá Peter, „nielen moje nohy, ale aj ruky a hlavu.“

Ježiš mu odpovedá: „Kto sa vykúpal, nepotrebuje viac, iba si umyť nohy a je celkom čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci.“ Hovorí to, lebo vie, že Judáš Iškariotský plánuje zradu.

Keď Ježiš umyl nohy všetkým dvanástim, aj svojmu zradcovi Judášovi, oblieka si vrchný odev a znova spočíva pri stole. Potom sa pýta: „Viete, čo som vám urobil? Oslovujete ma ‚Učiteľ‘ a ‚Pane‘, a správne hovoríte, lebo ním som. Ak som vám teda umyl nohy, hoci som Pán a Učiteľ, máte si aj vy navzájom umývať nohy. Lebo som vám dal príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som ja urobil vám. Pravdivo, pravdivo vám hovorím: Otrok nie je väčší ako jeho pán, ani ten, kto je vyslaný, nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Keď to viete, ste šťastní, ak to robíte.“

Je to naozaj krásne poučenie o pokornej službe. Apoštoli sa nemali usilovať o prvé miesto a nemali si myslieť, že sú takí dôležití, že by im mali druhí stále slúžiť. Musia konať podľa vzoru, ktorý im dal Ježiš. Týmto vzorom nie je rituálne umývanie nôh, ale ochota slúžiť bez predsudkov, bez ohľadu na to, aká podradná alebo nepríjemná práca to môže byť. Matúš 26:20, 21; Marek 14:17, 18; Lukáš 22:14–18; 7:44; Ján 13:1–17.

▪ Čo zvláštne je na tom, ako vidí Ježiš Jeruzalem, keď tam prichádza sláviť pesach?

▪ Ktorý pohár zrejme Ježiš podáva pri pesachu dvanástim apoštolom, keď vyslovil požehnanie?

▪ Ktorá osobná služba sa obvykle poskytovala hosťom, keď bol Ježiš na zemi, a prečo nebola poskytnutá pri pesachu, ktorý slávil Ježiš s apoštolmi?

▪ Čo sledoval Ježiš tým, že vykonal podradnú službu, keď umyl svojim apoštolom nohy?