Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Posadnutý chlapec je uzdravený

Posadnutý chlapec je uzdravený

Kapitola 61

Posadnutý chlapec je uzdravený

JEŽIŠ, Peter, Jakub a Ján sú preč, pravdepodobne na jednom výbežku vrchu Hermon, a ostatní učeníci sa medzitým dostávajú do ťažkostí. Keď sa Ježiš vracia, ihneď vidí, že niečo nie je v poriadku. Jeho učeníci sú obklopení zástupom ľudí a znalci Písma sa s nimi dohadujú. Keď ľudia vidia Ježiša, sú veľmi prekvapení a bežia mu v ústrety. Pýta sa: „O čo sa s nimi priete?“

Jeden muž vychádza zo zástupu, kľaká pred Ježišom a vysvetľuje: „Učiteľu, priviedol som ti svojho syna, lebo má nemého ducha. Kdekoľvek ho schytí, hodí ho na zem a on pení, škrípe zubami a stráca silu. A povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale neboli schopní.“

Znalci Písma chcú zrejme využiť to, že sa učeníkom nepodarilo uzdraviť chlapca, a možno sa ich úsiliu posmievajú. Ježiš prichádza v pravý čas. Hovorí: „Ó, neveriace pokolenie, ako dlho ešte musím byť s vami? Ako dlho vás musím znášať?“

Zdá sa, že Ježiš adresuje tieto svoje poznámky všetkým prítomným, ale bezpochyby sú určené predovšetkým znalcom Písma, ktorí pôsobia ťažkosti jeho učeníkom. Potom hovorí o chlapcovi: „Priveď ho ku mne!“ Ale keď chlapec prichádza k Ježišovi, démon, ktorý sa ho zmocňuje, zráža ho na zem a pôsobí mu prudké kŕče. Chlapec sa zvíja na zemi a z úst mu vychádza pena.

„Odkedy sa mu to stáva?“ pýta sa Ježiš.

„Od detstva,“ odpovedá otec. „Občas ho [démon] vrhal do ohňa i do vody, aby ho zničil.“ Potom otec prosí: „Ale ak môžeš niečo urobiť, maj s nami zľutovanie a pomôž nám!“

Otec už azda celé roky hľadá pomoc. A teraz, keď sa to Ježišovým učeníkom nepodarilo, je naozaj zúfalý. Ježiš si všíma zúfalú prosbu tohto muža a povzbudivo mu hovorí: „Ten výraz: ‚Ak môžeš‘! Všetko je možné pre toho, kto má vieru.“

„Verím!“ ihneď volá otec, ale prosí: „Pomôž mi, kde potrebujem vieru!“

Ježiš pozoruje, ako sa k nim zbieha zástup, a preto prísne napomína nečistého ducha: „Nemý a hluchý duch, prikazujem ti, vyjdi z neho a už doňho nevstupuj!“ Démon vychádza a pritom pôsobí, že chlapec kričí a zmieta sa v mnohých kŕčoch. Potom chlapec nehybne leží na zemi a väčšina ľudí hovorí: „Je mŕtvy!“ Ale Ježiš berie chlapca za ruku a chlapec vstáva.

Predtým, keď boli učeníci zvestovať, vyháňali démonov. Preto sa teraz, keď vstupujú do jedného domu, súkromne pýtajú Ježiša: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“

Ježiš naznačuje, že to bolo preto, že nemali dosť viery a odpovedá im: „Tento druh nemôže vyjsť ničím, iba modlitbou.“ V tomto prípade bola na vyhnanie mimoriadne mocného démona zrejme potrebná príprava. Bola nutná silná viera a modlitba, v ktorej by bola vyjadrená prosba o Božiu posilňujúcu pomoc.

Potom Ježiš dodáva: „Pravdivo vám hovorím, ak budete mať vieru veľkosti horčičného zrna, poviete tomuto vrchu: ‚Prenes sa odtiaľto tam,‘ a on sa prenesie, a nič pre vás nebude nemožné.“ Viera môže byť naozaj mocná.

Prekážky a ťažkosti, ktoré stoja v ceste pokroku v Jehovovej službe, sa môžu zdať neprekonateľné a neodstrániteľné ako doslovný veľký vrch. Ježiš však ukazuje, že ak pestujeme vo svojom srdci vieru, ak ju polievame a ak ju povzbudzujeme k rastu, vyrastie do zrelosti a pomôže nám prekonať prekážky a ťažkosti podobné vrchom. Marek 9:14–29; Matúš 17:19, 20; Lukáš 9:37–43.

▪ S akou situáciou sa stretáva Ježiš, keď sa vracia z vrchu Hermon?

▪ Ako Ježiš povzbudzuje otca, ktorý mal chlapca posadnutého démonom?

▪ Prečo nemohli učeníci vyhnať démona?

▪ Akou silnou sa podľa Ježišových slov môže stať viera?