Kapitola 54

„Pravý chlieb z neba“

BOL to naozaj deň plný udalostí. Ježiš zázračne nasýtil tisíce ľudí a potom unikol, keď ho chceli urobiť kráľom. Tej noci prešiel cez rozbúrené Galilejské more, zachránil Petra, ktorý sa začal topiť, keď kráčal po vodách zmietaných búrkou, a utíšil vlny, aby zachránil svojich učeníkov pred stroskotaním.

Ľudia, ktorých Ježiš zázračne nasýtil severovýchodne od Galilejského mora, nachádzajú teraz Ježiša blízko Kafarnaumu a pýtajú sa: „Kedy si sem prišiel?“ Ježiš ich prísne napomína a hovorí, že ho hľadajú len preto, lebo sa zase chcú zadarmo najesť. Napomína ich, aby nepracovali pre pominuteľný pokrm, ale pre pokrm zostávajúci pre večný život. Ľudia sa ho preto pýtajú: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“

Ježiš hovorí len o jednom skutku najvyššej hodnoty. „To je Boží skutok,“ hovorí, „aby ste prejavovali vieru v toho, ktorého On vyslal.“

Ale ľudia neprejavujú vieru v Ježiša napriek všetkým zázrakom, ktoré vykonal. Hoci je to neuveriteľné, po všetkých úžasných veciach, ktoré urobil, sa ho pýtajú: „Aké znamenie konáš, aby sme videli a uverili ti? Aké dielo robíš? Naši predkovia jedli mannu na pustatine, ako je napísané: ‚Dal im jesť chlieb z neba‘.“

Na ich žiadosť o znamenie im Ježiš vysvetľuje, kto je zdrojom zázračnej výživy: „Mojžiš vám nedal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. To je ten Boží chlieb, ktorý zostupuje z neba a dáva svetu život.“

„Pane,“ hovoria oni, „stále nám dávaj tento chlieb.“

„Ja som chlieb života,“ vysvetľuje Ježiš. „Kto prichádza ku mne, nebude nikdy hladovať, a kto prejavuje vieru vo mňa, nikdy nebude smädný. Povedal som vám však: Aj ste ma videli, a predsa neveríte. Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne, a toho, kto príde ku mne, istotne neodoženiem; lebo som nezostúpil z neba konať svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. Toto je vôľa toho, ktorý ma poslal, aby som zo všetkého, čo mi dal, nič nestratil, ale aby som to vzkriesil v posledný deň. Lebo toto je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a prejavuje vieru v neho, mal večný život.“

Tu začínajú Židia reptať proti Ježišovi, lebo povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba.“ Vidia v ňom iba syna ľudských rodičov, a tak majú rovnakú námietku ako ľudia z Nazaretu: „Nie je to Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako to, že teraz hovorí: ‚Zostúpil som z neba‘?“

„Prestaňte reptať medzi sebou,“ odpovedá Ježiš. „Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal; a ja ho vzkriesim v posledný deň. V Prorokoch je napísané: ‚A všetci budú vyučovaní Jehovom.‘ Každý, kto počul od Otca a naučil sa, prichádza ku mne. Nie že by niekto videl Otca, okrem toho, ktorý je od Boha; ten videl Otca. Pravdivo, pravdivo vám hovorím: Kto verí, má večný život.“

Ježiš potom opakuje: „Ja som chlieb života. Vaši predkovia jedli mannu na pustatine, a predsa pomreli. Toto je chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby mohol z neho jesť ktokoľvek a nezomrel. Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba; ak niekto je z toho chleba, bude žiť naveky.“ Áno, ľudia môžu získať večný život vierou v Ježiša, ktorého vyslal Boh. Večný život im nedá ani manna, ani žiaden iný chlieb!

Rozhovor o chlebe sa zrejme začal čoskoro po tom, ako ľudia našli Ježiša blízko Kafarnaumu. Ale pokračuje a vyvrcholí neskôr, keď Ježiš vyučuje v synagóge v Kafarnaume. Ján 6:25–51, 59; Žalm 78:24; Izaiáš 54:13; Matúš 13:55–57.

▪ Aké udalosti predchádzali Ježišovmu vysvetleniu o chlebe z neba?

▪ Prečo je žiadosť o znamenie nevhodná, keď vieme, čo Ježiš práve urobil?

▪ Prečo Židia reptajú, keď Ježiš tvrdí, že je pravým chlebom z neba?

▪ Kde prebiehal rozhovor o chlebe z neba?