Kapitola 121

Pred Sanhedrinom, potom k Pilátovi

NOC sa chýli ku koncu. Peter tretíkrát zaprel Ježiša a členovia Sanhedrinu dokončili svoj takzvaný súdny proces a rozišli sa. Ale hneď na svitaní v piatok sa opäť schádzajú, tentoraz v sieni Sanhedrinu. Zrejme chcú nočnému výsluchu dať akési zdanie zákonnosti. Keď pred nich predvedú Ježiša, hovoria ako vtedy v noci: „Ak si Kristus, povedz nám to.“

„I keby som vám to povedal, vôbec by ste tomu neverili,“ odpovedá Ježiš. „A keby som sa vás pýtal, vôbec by ste neodpovedali.“ Smelo však poukáže na svoju totožnosť a hovorí: „Odteraz bude Syn človeka sedieť po mocnej Božej pravici.“

„Si teda Boží syn?“ chcú všetci vedieť.

„Sami hovoríte, že som,“ opätuje Ježiš.

Týmto mužom, zameraným na vraždu, táto odpoveď stačí. Pokladajú ju za rúhanie. „Načo potrebujeme ďalšie svedectvo?“ pýtajú sa. „Veď sme to sami počuli z jeho vlastných úst.“ A tak Ježiša zviažu, odvedú a odovzdajú rímskemu miestodržiteľovi Pilátovi.

Ježišov zradca Judáš pozoroval, čo sa dialo. Keď vidí, že Ježiš je odsúdený, pocíti výčitky. Ide teda k hlavným kňazom a starším mužom vrátiť tridsať kúskov striebra a vysvetľuje: „Zhrešil som, keď som zradil spravodlivú krv.“

„Čo nás je do toho? To je tvoja vec!“ nemilosrdne odpovedajú. A tak Judáš hodí kúsky striebra do chrámu, odchádza a pokúša sa obesiť. Ale vetva, na ktorú uviaže povraz, sa zrejme zlomí, a jeho telo sa zrúti dole na skaly, kde pukne.

Ale hlavní kňazi nevedia, čo si so striebornými počať. „Nie je zákonné, aby sme ich vložili do svätej pokladnice,“ usúdia, „lebo je to cena za krv.“ Po porade kúpia za tie peniaze hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. Pole potom nazvú „Pole krvi“.

Je ešte skoré ráno, keď Ježiša odvádzajú do domu miestodržiteľa. Ale Židia, ktorí ho sprevádzali, odmietajú vstúpiť, lebo veria, že takáto dôvernosť s Nežidmi by ich poškvrnila. Preto Pilát, aby im vyhovel, vyjde von. „Aké obvinenie vznášate proti tomuto človeku?“ pýta sa.

„Keby to nebol zločinec, neboli by sme ti ho odovzdali,“ odpovedajú.

Pilát sa nechce zapliesť, a tak hovorí: „Vezmite si ho sami a súďte ho podľa svojho zákona.“

Židia odhalia svoj vražedný zámer a hovoria: „Pre nás je nezákonné zabiť niekoho.“ Naozaj, keby zabili Ježiša počas sviatku pesach, asi by to spôsobilo verejné pobúrenie, pretože mnohí si Ježiša veľmi vážia. Ale ak prinútia Rimanov, aby ho popravili za politické obvinenie, azda ich to zbaví viny pred ľudom.

Náboženskí vodcovia sa teda nezmienia o rannom súdnom procese, na ktorom Ježiša odsúdili za rúhanie, a teraz zosnujú iné falošné obvinenie. Vymyslia obžalobu zloženú z troch častí: „Zistili sme, že tento muž [1] podvracia náš národ, [2] zakazuje platiť cézarovi dane a [3] hovorí [o sebe], že je Kristus, kráľ.“

Piláta zaujme obvinenie, že Ježiš sa vyhlasuje za kráľa. Vstúpi teda znova do paláca, zavolá si Ježiša a pýta sa ho: „Ty si ten kráľ Židov?“ Inými slovami: Ty si porušil zákon a vyhlásil si sa za kráľa a odporuješ cézarovi?

Ježiš chce vedieť, koľko o ňom už Pilát počul, a tak sa ho pýta: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti o mne povedali iní?“

Pilát sa tvári, že ho nepozná, a chce zistiť, o čo ide. „Či som ja Žid?“ odpovedá. „Tvoj národ a hlavní kňazi mi ťa vydali. Čo si urobil?“

Ježiš sa vôbec nevyhýba spornej otázke Kráľovstva. Odpoveď, ktorú teraz dá, Piláta nepochybne prekvapí. Lukáš 22:66–23:3; Matúš 27:1–11; Marek 15:1; Ján 18:28–35; Skutky 1:16–20.

▪ Prečo sa Sanhedrin ráno zasa schádza?

▪ Ako zomrie Judáš a čo sa stane s tridsiatimi kúskami striebra?

▪ Prečo Židia chcú, aby Ježiša zabili Rimania, a nie oni sami?

▪ Z čoho Židia obviňujú Ježiša?