Kapitola 39

Pyšní a ponížení

PO ZMIENKE o vynikajúcich vlastnostiach Jána Krstiteľa Ježiš obracia pozornosť na pyšných a nestálych židovských súčasníkov. „Toto pokolenie,“ hovorí, „je ako malé deti sediace na trhoviskách, ktoré volajú na svojich spoluhráčov a hovoria: ‚Hrali sme vám na flaute, ale vy ste netancovali; nariekali sme, ale vy ste sa nebili v zármutku.‘“

Čo tým Ježiš myslí? Vysvetľuje to: „Prišiel Ján a nejedol ani nepil, a predsa hovoria: ‚Má démona‘; prišiel Syn človeka a jedol a pil, a predsa hovoria: ‚Hľa, nenásytný človek a oddaný pitiu vína, priateľ vyberačov daní a hriešnikov.‘“

Ľuďom nemožno vyhovieť. Nič sa im nepáči. Ján žil ako Nazarej asketickým životom plným sebazaprenia v súlade s vyhlásením anjela, že ‚nesmie vôbec piť víno a silný nápoj‘. A predsa ľudia hovoria, že je posadnutý démonom. Ježiš zase žije ako všetci ostatní ľudia, nie asketicky, a obviňujú ho zo zhýralého života.

Je naozaj ťažké zapáčiť sa ľuďom. Sú ako hrajúce sa deti, ktoré nechcú tancovať, keď iné hrajú na flaute, alebo sa nechcú rmútiť, keď ich kamaráti nariekajú. Ale Ježiš hovorí: „Predsa však múdrosť dokáže, že je spravodlivá, svojimi skutkami.“ Doklady — skutky — jasne svedčia, že obvinenia proti Jánovi i proti Ježišovi sú falošné.

Ježiš potom karhá výslovne mestá Korazin, Betsaidu a Kafarnaum, kde vykonal väčšinu svojich mocných skutkov. Ježiš hovorí, že keby ich bol vykonal vo fénických mestách, v Týre a Sidone, tieto mestá by robili pokánie vo vrecovine a v popole. Keď Ježiš odsudzuje Kafarnaum, ktoré mu v priebehu jeho služby zrejme slúžilo ako domovské mesto, vyhlasuje: „Sodomskej krajine bude v Súdnom dni znesiteľnejšie ako vám.“

Ježiš potom verejne chváli svojho nebeského Otca. K chvále ho vedie to, že Boh skrýva vzácne duchovné pravdy pred múdrymi a vzdelanými, ale zjavuje tieto nádherné veci pokorným ľuďom, ktorí sú ako dojčatá.

Ježiš nakoniec vyslovuje pôsobivé pozvanie: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím. Vezmite na seba moje jarmo a staňte sa mojimi učeníkmi, lebo ja som miernej povahy a pokorného srdca, a nájdete občerstvenie pre svoje duše. Lebo moje jarmo je jemné a môj náklad je ľahký.“

V akom zmysle ponúka Ježiš občerstvenie? Tým, že oslobodzuje od zotročujúcich tradícií, ktorými náboženskí vodcovia zaťažili ľud, napríklad obmedzujúcimi príkazmi o zachovávaní sabatu. Vysvetľuje, kde môžu nájsť úľavu ľudia trpiaci pod utláčajúcim bremenom vládnucich politických vrchností, aj tí, ktorí cítia bremeno svojich hriechov, lebo ich trápi svedomie. Takýmto skľúčeným ľuďom vysvetľuje, ako im môžu byť odpustené hriechy a ako môžu získať vzácny vzťah k Bohu.

Jemné jarmo, ktoré ponúka Ježiš, je úplná oddanosť Bohu, ktorá nám umožňuje slúžiť nášmu súcitnému, milosrdnému nebeskému Otcovi. A ľahké bremeno, ktoré Ježiš ponúka všetkým prichádzajúcim, je poslúchanie Božích požiadaviek pre život čiže jeho prikázaní zaznamenaných v Biblii. A zachovávanie týchto prikázaní nie je v žiadnom prípade bremenom. Matúš 11:16–30; Lukáš 1:15; 7:31–35; 1. Jána 5:3.

▪ V akom zmysle sa pyšní, nestáli ľudia Ježišovej generácie podobali deťom?

▪ Čo Ježiša podnecuje k tomu, aby chválil svojho nebeského Otca?

▪ Ako sú ľudia zaťažení bremenami a akú úľavu im ponúka Ježiš?