Kapitola 97

Robotníci na vinici

„MNOHÍ, ktorí sú prví,“ povedal práve Ježiš, „budú poslední a poslední budú prví.“ Teraz to znázorňuje príbehom. Začína: „Nebeské kráľovstvo sa podobá človeku, hospodárovi, ktorý vyšiel zavčas rána najať robotníkov do svojej vinice.“

Ježiš pokračuje: „Keď sa [hospodár] dohodol s robotníkmi na jednom denári na deň, poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel aj okolo tretej hodiny, videl iných, ako stoja bez práce na trhovisku; a povedal im: ‚Choďte aj vy do vinice a dám vám, čo je spravodlivé.‘ A tak išli. Opäť vyšiel okolo šiestej a deviatej hodiny a urobil to isté. Nakoniec vyšiel okolo jedenástej hodiny a našiel iných stojacich a povedal im: ‚Prečo tu stojíte celý deň bez práce?‘ Povedali mu: ‚Lebo nás nikto nenajal.‘ Povedal im: ‚Choďte aj vy do vinice.‘“

Hospodár čiže majiteľ vinice je Jehova Boh a jeho vinica je izraelský národ. Robotníci na vinici sú osoby, ktoré boli uvedené do zmluvy Zákona, sú to najmä Židia, ktorí žijú v dobe apoštolov. Dohovor o mzde bol uzavretý len s robotníkmi, ktorí majú pracovať celý deň. Mzdou je denár za celodennú prácu. Pretože „tretia hodina“ je deviata hodina dopoludnia, pracovali tí, ktorí boli pozvaní o tretej hodine, len deväť hodín, tí o šiestej hodine, len šesť hodín, tí o deviatej hodine, len tri hodiny a tí, ktorí boli povolaní o jedenástej hodine, pracovali len jednu hodinu.

Robotníci, ktorí pracovali dvanásť hodín čiže celý deň, znázorňujú židovských vodcov, stále zamestnaných v náboženskej službe. Odlišujú sa od Ježišových učeníkov, ktorí pracovali prevažnú časť života ako rybári alebo v nejakom inom svetskom zamestnaní. Až na jeseň roku 29 n. l. poslal „hospodár“ Ježiša Krista, aby ich zhromaždil ako svojich učeníkov. Tak sa stali „poslednými“ robotníkmi na vinici, tými najatými o jedenástej hodine.

Ježišovou smrťou sa končí symbolický pracovný deň a prichádza čas, keď majú učeníci dostať výplatu. Tu je uplatnené nezvyčajné pravidlo, pri ktorom sú poslední vyplatení ako prví. Je to vysvetlené: „Keď nadišiel večer, pán vinice povedal svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu a postupuj od posledných k prvým.‘ Keď prišli tí najatí o jedenástej hodine, každý dostal denár. Potom, keď prišli tí prví, usudzovali, že dostanú viac; ale aj oni dostali zaplatené po denári. Keď ho dostali, začali reptať proti hospodárovi a povedali: ‚Títo poslední vykonali prácu za jednu hodinu, a predsa si ich postavil na roveň s nami, ktorí sme niesli bremeno dňa a spaľujúcu horúčavu!‘ Ale on odpovedal jednému z nich a riekol: ‚Nekrivdím ti, priateľu. Či si sa so mnou nedohodol na jednom denári? Vezmi si, čo je tvoje, a choď; chcem dať tomuto poslednému to isté, čo tebe. Či azda nemám právo urobiť so svojím to, čo chcem? Alebo je tvoje oko zlé, lebo ja som dobrý?‘“ Ježiš na záver zopakoval myšlienku, ktorú vyslovil predtým. Povedal: „Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“

Denáre neboli vyplatené pri Ježišovej smrti, ale na Letnice roku 33 n. l., keď Kristus, hlavný „správca“, vylial na svojich učeníkov svätého ducha. Títo Ježišovi učeníci sú ako „poslední“ robotníci, tí z jedenástej hodiny. Denár neznázorňuje samotný dar svätého ducha. Denár je niečo, čo majú učeníci používať tu na zemi. Je to niečo, čo znamená ich život, ich večný život. Je výsadou byť duchovným Izraelitom, ktorý je pomazaný zvestovať Božie Kráľovstvo.

Tí, ktorí boli najatí prví, si čoskoro všímajú, že Ježišovi učeníci už dostali výplatu, a vidia, ako používajú symbolický denár. Chcú však niečo viac ako len svätého ducha a s ním spojené prednosti Kráľovstva. Ich reptanie a námietky sa prejavia prenasledovaním Kristových učeníkov, „posledných“ robotníkov na vinici.

Je toto splnenie v prvom storočí jediným splnením Ježišovho podobenstva? Nie. Duchovenstvo kresťanstva v našom dvadsiatom storočí bolo na základe svojho postavenia a zodpovednosti tým „prvým“, kto bol najatý na prácu v Božej symbolickej vinici. Oddaných zvestovateľov spojených s Biblickou a traktátnou spoločnosťou Strážna veža považovali za „posledných“, ktorí by mohli mať nejakú platnú úlohu v Božej službe. V skutočnosti však práve tí, ktorými duchovenstvo pohŕdalo, dostali denár — česť slúžiť ako pomazaní vyslanci Božieho nebeského Kráľovstva. Matúš 19:30–20:16.

▪ Čo znázorňuje vinica? Koho znázorňuje majiteľ vinice a robotníci, ktorí pracovali dvanásť hodín, a tí, ktorí pracovali jednu hodinu?

▪ Kedy sa skončil symbolický pracovný deň a kedy bola výplata?

▪ Čo znázorňuje výplata v podobe denára?