Kapitola 73

Samaritán sa správa ako blížny

JEŽIŠ je azda blízko Betánie, dediny vzdialenej asi tri kilometre od Jeruzalema. Pristupuje k nemu znalec Mojžišovho zákona a pýta sa: „Učiteľ, čo mám urobiť, aby som zdedil večný život?“

Ježiš odhalí, že muž, právnik, sa nepýta preto, aby sa dozvedel odpoveď, ale preto, lebo ho chce vyskúšať. Možno chce prinútiť Ježiša, aby odpoveďou urazil city Židov. Ježiš preto chce, aby právnik odpovedal sám. Pýta sa: „Čo je napísané v Zákone? Ako čítaš?“

Právnik prejaví v odpovedi neobyčajné porozumenie a cituje Boží zákon z 5. Mojžišovej 6:5 a 3. Mojžišovej 19:18: „‚Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou silou a celou svojou mysľou‘ a ‚svojho blížneho ako sám seba‘.“

„Správne si odpovedal,“ hovorí Ježiš. „Stále to rob a získaš život.“

Ale právnik nie je spokojný. Ježišova odpoveď sa mu nezdá dosť podrobná. Chce, aby mu Ježiš potvrdil správnosť jeho názorov, a teda, že je pri zaobchádzaní s druhými spravodlivý. Preto sa pýta: „Kto je v skutočnosti môj blížny?“

Židia veria, že „blížni“ sú len ostatní Židia, ako to zdanlivo naznačuje 3. Mojžišova 19:18. Dokonca aj apoštol Peter neskôr povedal: „Dobre viete, že je pre Žida nezákonné, aby sa pripojil alebo priblížil k niekomu z inej rasy.“ Preto právnik a možno aj Ježišovi učeníci veria, že sú spravodliví, ak sa láskavo správajú len k Židom, lebo Nežidia podľa ich názoru vlastne nie sú ich blížni.

Ako môže Ježiš opraviť ich názor, a pritom svojich poslucháčov neuraziť? Rozpráva príbeh, možno zo skutočného života. „Istý človek [Žid] išiel z Jeruzalema do Jericha,“ vysvetľuje Ježiš, „a dostal sa medzi lupičov, ktorí ho zobliekli a zbili, odišli a nechali ho polomŕtveho.“

„Náhodou,“ pokračuje Ježiš, „šiel po tej ceste istý kňaz, ale keď ho uvidel, obišiel ho po náprotivnej strane. Podobne tiež Lévita, keď sa dostal na to miesto a uvidel ho, obišiel ho po náprotivnej strane. Ale istý Samaritán, ktorý putoval po tej ceste, prišiel k nemu, a keď ho videl, bol pohnutý ľútosťou.“

V meste Jericho býva mnoho kňazov a chrámových pomocníkov — Lévitov. Do Jericha vedie 23 kilometrov dlhá, nebezpečná cesta, ktorá klesá od chrámu, v ktorom slúžia, do hĺbky 900 metrov. Očakávalo by sa, že kňaz i Lévita pomôžu inému Židovi v núdzi. Ale oni to neurobili. Namiesto nich mu pomôže Samaritán. Židia veľmi nenávidia Samaritánov, a keď Ježiša chceli uraziť najsilnejším výrazom, nazvali ho „Samaritán“.

Ako Samaritán pomôže Židovi? „Priblížil sa preto k nemu,“ hovorí Ježiš, „a obviazal mu rany, keď ich polial olejom a vínom. Potom ho vysadil na svoje vlastné zviera, odviezol ho do hostinca a postaral sa oňho. A na druhý deň vybral dva denáre [asi dvojdňovú mzdu], dal ich hostinskému a povedal: ‚Postaraj sa oňho a čo vydáš navyše, to ti splatím, keď sa sem vrátim.‘“

Keď Ježiš dopovedal príbeh, spýtal sa právnika: „Ako sa ti to javí, kto z tých troch bol blížnym toho muža, ktorý upadol medzi lupičov?“

Právnik nechce priznať zásluhu Samaritánovi a prosto odpovedá: „Ten, ktorý bol k nemu milosrdný.“

„Choď a sám konaj podobne,“ končí Ježiš.

Keby bol Ježiš právnikovi rovno povedal, že aj Nežidia sú jeho blížni, muž by to neprijal a určite by sa väčšina poslucháčov v tomto rozhovore postavila na jeho stranu. Ale Ježiš týmto príbehom zo života jasne ukázal, že našimi blížnymi sú aj iní ľudia, nielen príslušníci našej rasy a národa. Ježiš naozaj vyučuje úžasným spôsobom! Lukáš 10:25–37; Skutky 10:28; Ján 4:9; 8:48.

▪ Čo sa pýta právnik Ježiša a zrejme prečo sa ho na to pýta?

▪ Koho Židia považujú za svojich blížnych a prečo môžeme veriť, že takýto názor majú aj učeníci?

▪ Ako Ježiš predkladá správny názor, takže ho právnik nemôže vyvrátiť?