Kapitola 65

Tajná cesta do Jeruzalema

JE JESEŇ roku 32 n. l. a blíži sa sviatok stánkov. Od pesachu roku 31 n. l., keď sa Židia snažili zabiť Ježiša, obmedzil Ježiš svoju činnosť hlavne na Galileu. Odvtedy Ježiš pravdepodobne navštívil Jeruzalem iba pri účasti na troch výročných židovských sviatkoch.

Ježišovi bratia ho teraz nabádajú: „Odíď odtiaľto a choď do Judey.“ Jeruzalem je hlavným mestom Judey a je to náboženské stredisko celej krajiny. Jeho bratia to odôvodňujú slovami: „Lebo nikto nerobí nič v skrytosti, pokiaľ chce byť verejne známy.“

Jakub, Šimon, Jozef a Judáš síce ešte neveria, že ich starší brat Ježiš je naozaj Mesiáš, ale chcú, aby zázračné sily ukázal všetkým, ktorí sa zhromaždia na sviatok. Ale Ježiš si uvedomuje nebezpečenstvo. Hovorí: „Svet nemá dôvod nenávidieť vás, ale mňa nenávidí, lebo svedčím o tom, že jeho skutky sú zlé.“ Ježiš preto hovorí svojim bratom: „Choďte hore na sviatok; ja ešte nepôjdem hore na tento sviatok.“

Sviatok stánkov je sedemdňová oslava, ktorá sa končí ôsmeho dňa ďalšou slávnostnou činnosťou. Tento sviatok znamená koniec poľnohospodárskeho roka a je časom veľkej radosti a vďakyvzdania. Niekoľko dní po odchode Ježišových bratov, ktorí sa vydali na cestu s veľkou skupinou cestujúcich, vydáva sa na cestu aj Ježiš so svojimi učeníkmi, ale tajne, aby neboli spozorovaní. Idú cez Samáriu, no nie cestou pozdĺž Jordána, kadiaľ ide väčšina ľudí.

Ježiš a jeho spoločníci budú potrebovať nocľah v jednej samaritánskej dedine. Preto Ježiš vysiela dopredu poslov, aby urobili prípravy. Ale keď sa ľudia dozvedajú, že Ježiš smeruje do Jeruzalema, nechcú preňho nič urobiť. Jakub a Ján sa rozhorčene pýtajú: „Pane, chceš, aby sme povedali ohňu nech zostúpi z neba a vyhladí ich?“ Ježiš ich za taký návrh prísne napomína a idú do ďalšej dediny.

Cestou hovorí Ježišovi jeden znalec Písma: „Učiteľ, budem ťa nasledovať, kamkoľvek pôjdeš.“

Ale Ježiš odpovedá: „Líšky majú brlohy a nebeskí vtáci majú hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by zložil hlavu.“ Ježiš vysvetľuje, že znalec Písma bude mať ťažký život, ak sa stane jeho nasledovníkom. A zdá sa, že tento znalec Písma bol príliš pyšný, než aby taký spôsob života prijal.

Inému mužovi Ježiš hovorí: „Buď mojím nasledovníkom.“

Ale muž odpovedá: „Dovoľ mi najprv, aby som odišiel a pochoval svojho otca.“

Ježiš mu hovorí: „Nech mŕtvi pochovávajú svojich mŕtvych, ale ty choď a široko-ďaleko oznamuj Božie kráľovstvo.“ Otec toho muža zrejme ešte nebol mŕtvy, lebo keby to tak bolo, jeho syn by nebol na tomto mieste a nebol by počúval Ježiša. Ten syn zrejme prosí, aby mohol nejaký čas počkať, kým jeho otec zomrie. Nie je pripravený na to, aby Božiemu Kráľovstvu dal prvé miesto vo svojom živote.

Keď pokračujú na ceste do Jeruzalema, hovorí iný muž Ježišovi: „Pane, budem ťa nasledovať, ale najprv mi dovoľ, aby som sa rozlúčil so svojou domácnosťou.“

Ježiš mu odpovedá: „Žiaden, kto položil ruku na pluh a obzerá sa naspäť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“ Tí, ktorí chcú byť Ježišovými učeníkmi, musia mať zrak zameraný na službu Kráľovstva. Brázda bude zrejme krivá, ak sa oráč nepozerá priamo pred seba. Rovnako aj ten, kto sa obzerá za týmto starým svetom, môže ľahko zakopnúť a zísť z cesty, ktorá vedie k večnému životu. Ján 7:2–10; Lukáš 9:51–62; Matúš 8:19–22.

▪ Ktorí sú Ježišovi bratia a čo si o ňom myslia?

▪ Prečo sú Samaritáni takí nevľúdni a čo by chceli urobiť Jakub a Ján?

▪ Aké tri rozhovory má Ježiš na ceste a ako zdôrazňuje, že služba má byť obetavá?