Kapitola 94

Treba sa modliť a byť pokorný

KEĎ bol Ježiš ešte v Judei, rozprával podobenstvo o dôležitosti vytrvalej modlitby. Teraz na svojej poslednej ceste do Jeruzalema opäť zdôrazňuje nutnosť modlitby. Ježiš je pravdepodobne ešte v Samárii alebo v Galilei, keď rozpráva svojim učeníkom ďalšie podobenstvo:

„V jednom meste bol istý bohatý sudca, ktorý nemal bázeň pred Bohom a nemal úctu k človeku. V tom meste však bola vdova, ktorá k nemu chodievala a hovorila: ‚Zabezpeč, aby som dosiahla právo proti môjmu odporcovi.‘ Začas nebol ochotný, ale potom si povedal: ‚Hoci sa Boha nebojím, ani nemám úctu k človeku, predsa tejto vdove, ktorá ma stále obťažuje, zabezpečím právo, aby donekonečna nechodila a nevyhadzovala mi to na oči.‘“

Potom Ježiš vysvetľuje, ako treba tento príbeh uplatniť. „Počujte, čo povedal sudca, hoci bol nespravodlivý! Či Boh istotne nezabezpečí právo svojim vyvoleným, ktorí k nemu kričia dňom a nocou, hoci je voči nim zhovievavý?“

Ježiš tým nechce povedať, že by sa Jehova Boh v niečom podobal na tohto nespravodlivého sudcu. Ale ak nespravodlivý sudca vypočuje neprestajné úpenlivé prosby, o čo viac Boh, ktorý je spravodlivý a dobrý, určite odpovie, ak sa jeho ľud neprestane modliť. A tak Ježiš pokračuje: „Hovorím vám: [Boh im] rýchlo zabezpečí právo.“

Ponížení a chudobní často nemajú žiadne právo, kým mocní a bohatí majú často výhody. Boh sa však postará nielen o to, aby zlí ľudia boli podľa práva potrestaní, ale zabezpečí spravodlivosť svojim služobníkom, keď im dá večný život. Lenže koľkí ľudia pevne veria, že Boh rýchlo zabezpečí právo?

Keď sa Ježiš pýta: „Keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?“ upozorňuje predovšetkým na vieru v moc modlitby. Hoci táto otázka zostáva bez odpovede, môže z nej vyplývať, že keď príde Kristus v moci Kráľovstva, takáto viera nebude bežná.

Niektorí Ježišovi poslucháči prejavujú vo svojej viere značnú sebaistotu. Dôverujú sami sebe, svojej spravodlivosti, a na iných sa pozerajú povýšene. Možno sú medzi nimi aj niektorí Ježišovi učeníci. Takým patrí ďalšie podobenstvo:

„Dvaja ľudia vošli do chrámu modliť sa, jeden farizej a druhý vyberač daní. Farizej stál a modlil sa v sebe: ‚Ó, Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo dokonca ako tento vyberač daní. Dvakrát týždenne sa postím, dávam desiatky zo všetkého, čo získam.‘“

Farizeji sú známi tým, že okázalo dávajú najavo svoju spravodlivosť, aby zapôsobili na druhých. Pôst, ktorý si sami nariadili, dodržiavajú spravidla v pondelok a vo štvrtok a úzkostlivo platia desiatky aj z malých poľných rastlín. Pred niekoľkými mesiacmi prejavili opovrhnutie jednoduchým ľuďom, keď na sviatku stánkov povedali: „Tento zástup, ktorý nepozná Zákon [to znamená výklad podľa farizejov], sú prekliati.“

Ježiš ďalej rozpráva podobenstvo a hovorí práve o takom ‚prekliatom‘ človeku: „Ale vyberač daní stál obďaleč a nechcel ani zodvihnúť oči k nebu, ale bil sa do pŕs a hovoril: ‚Ó, Bože, buď milostivý mne, hriešnikovi.‘“ Vyberač daní pokorne uznával svoje nedostatky, a preto Ježiš pokračuje: „Hovorím vám: Tento muž odišiel domov dokázane spravodlivejší ako onen muž, lebo každý, kto sa vyvyšuje, bude ponížený, ale ten, kto sa ponižuje, bude vyvýšený.“

Ježiš opäť zdôrazňuje nutnosť pokory. Jeho učeníci vyrástli v spoločnosti, v ktorej majú samospravodliví farizeji veľký vplyv a kde sa stále zdôrazňuje postavenie a spoločenská hodnosť, preto neprekvapuje, že takýto názor ovplyvňuje aj ich. Ale poučenie o nutnosti pokory, ktoré dáva Ježiš, je naozaj vynikajúce. Lukáš 18:1–14; Ján 7:49.

▪ Prečo nespravodlivý sudca splní žiadosť vdovy a o čom nás poúča toto Ježišovo podobenstvo?

▪ Keď príde Ježiš, akú vieru bude hľadať?

▪ Komu Ježiš adresuje podobenstvo o farizejovi a vyberačovi daní?

▪ Pred akým postojom farizejov sa treba vystríhať?