Kapitola 98

Učeníci sa dohadujú, keď sa blíži Ježišova smrť

JEŽIŠ a jeho učeníci sú teraz blízko rieky Jordán, kde prechádzajú z oblasti Perey do Judey. Na pesach roku 33 n. l., do ktorého chýba už len asi týždeň, s nimi ide mnoho iných ľudí.

Ježiš ide pred svojimi učeníkmi a oni sa čudujú jeho odvážnemu odhodlaniu. Spomeň si, že pred niekoľkými týždňami, keď zomrel Lazar a Ježiš sa chystal na cestu z Perey do Judey, Tomáš povzbudzoval ostatných: „Poďme tiež, aby sme s ním zomreli.“ Spomeň si tiež, že keď Ježiš vzkriesil Lazara, Sanhedrin plánoval, že ho dá zabiť. Nečudo, že keď teraz vchádzajú do Judey, učeníkov sa zmocňuje strach.

Ježiš chce svojich dvanástich učeníkov pripraviť na budúce udalosti, preto ich zoberie nabok a hovorí im: „Hľa, ideme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný hlavným kňazom a znalcom Písma. Odsúdia ho na smrť a vydajú ho ľuďom z národov a budú sa mu posmievať, pľuvať naňho, bičovať ho a zabijú ho, ale o tri dni vstane.“

Za posledné mesiace je to tretí raz, čo Ježiš hovorí učeníkom o svojej smrti a vzkriesení. A hoci ho počúvajú, nerozumejú mu. Azda preto, lebo veria, že sa obnoví kráľovstvo Izraela na zemi, a tešia sa, že budú mať slávu a česť v pozemskom kráľovstve s Kristom.

Medzi spolucestujúcimi na pesach je aj Salome, matka apoštolov Jakuba a Jána. Ježiš nazval týchto mužov „Synmi hromu“, zrejme pre ich prudkú povahu. Tí dvaja už nejaký čas ctižiadostivo túžia zaujať v Kristovom Kráľovstve vynikajúce postavenie a o svojej túžbe povedali matke. Tá teraz prichádza k Ježišovi, klania sa mu a prosí ho o niečo.

„Čo chceš?“ pýta sa Ježiš.

Odpovedá: „Daj slovo, aby sa títo moji dvaja synovia posadili jeden po tvojej pravici a druhý po tvojej ľavici v tvojom kráľovstve.“

Ježiš vie, kde pramení táto žiadosť, a preto Jakubovi a Jánovi hovorí: „Vy neviete, o čo žiadate. Môžete piť pohár, ktorý mám piť ja?“

„Môžeme,“ odpovedajú. Hoci im Ježiš práve povedal, že ho čaká hrozné prenasledovanie a nakoniec poprava, asi nechápu, že má na mysli práve to, keď spomína „pohár“, ktorý má piť.

Ale Ježiš im hovorí: „Skutočne budete piť môj pohár, ale nie je to mojou vecou posadiť vás po mojej pravici a po mojej ľavici, ale patrí to tým, pre ktorých to pripravil môj Otec.“

Ostatných desať apoštolov sa po čase dozvie, čo žiadali Jakub a Ján, a hnevajú sa. Jakub a Ján sa možno veľmi tlačili do popredia aj vtedy, keď sa apoštoli dohadovali, kto je z nich najväčší. Z ich terajšej žiadosti vyplýva, že neprijali radu, ktorú im vtedy dal Ježiš. Je smutné, že ešte stále túžia po vynikajúcom postavení.

Ježiš chce vyriešiť tento najnovší rozpor a urovnať roztrpčenie, ktoré tak vzniklo, preto si volá k sebe dvanástich učeníkov. S láskou im radí: „Viete, že vládcovia národov sa nad nimi vypínajú a že veľkí nad nimi vykonávajú moc. Medzi vami to tak nie je, ale ktokoľvek sa chce stať medzi vami veľkým, musí byť vaším služobníkom, a ktokoľvek chce byť medzi vami prvým, musí byť vaším otrokom.“

Ježiš im dal príklad, ktorý by mali napodobňovať. Vysvetlil ho slovami: „Práve tak Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých.“ Ježiš slúžil iným a bude slúžiť až do tej miery, že zomrie za ľudstvo. Učeníci majú mať podobný postoj ako Kristus, a radšej majú slúžiť, ako si nechať slúžiť, a radšej majú byť menší, ako zastávať vyvýšené postavenie. Matúš 20:17–28; Marek 3:17; 9:33–37; 10:32–45; Lukáš 18:31–34; Ján 11:16.

▪ Prečo sa učeníkov zmocňuje strach?

▪ Ako Ježiš pripravuje svojich učeníkov na budúce udalosti?

▪ Akú žiadosť predkladajú dvaja učeníci Ježišovi a ako to pôsobí na ostatných apoštolov?

▪ Ako rieši Ježiš problém, ktorý vznikol medzi apoštolmi?