Kapitola 70

Uzdravenie muža slepého od narodenia

ŽIDIA sa snažia Ježiša ukameňovať, ale on z Jeruzalema neodchádza. Neskôr, v sabat, sa prechádza s učeníkmi po meste a tu vidí muža, ktorý je od narodenia slepý. „Rabbi, kto hrešil,“ pýtajú sa učeníci Ježiša, „tento, alebo jeho rodičia, že sa narodil slepý?“

Učeníci asi veria tomu, čo učia niektorí rabíni, že človek môže zhrešiť v lone matky. Ale Ježiš odpovedá: „Nehrešil ani tento, ani jeho rodičia, ale stalo sa to preto, aby boli na ňom zjavené Božie skutky.“ Mužova slepota nie je následkom dajakého určitého previnenia alebo hriechu, ktorý by spáchal buď on, alebo jeho rodičia. Hriech prvého človeka Adama zapríčinil, že všetci ľudia sú nedokonalí, a teda sa môže stať, že majú telesnú chybu, napríklad vrodenú slepotu. Táto chyba teraz dáva Ježišovi príležitosť, aby na mužovi ukázal Božie skutky.

Ježiš zdôrazňuje naliehavosť týchto skutkov. Hovorí: „Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, kým je deň; prichádza noc, keď nikto nemôže pracovať. Kým som na svete, som svetlom sveta.“ Smrť čoskoro uvrhne Ježiša do tmy hrobu, kde už nebude môcť nič robiť. Teraz je pre svet zdrojom osvietenia.

Po týchto slovách Ježiš napľuje na zem a zo slín urobí trochu blata. Potrie ním oči slepého a hovorí: „Choď sa umyť do rybníka Siloám.“ Muž poslúchne. A keď to urobí, vidí! S akou radosťou sa vracia, keď prvý raz v živote vidí!

Susedia a iní, ktorí ho poznajú, sú prekvapení. „Či to nie je ten človek, ktorý sedával a žobral?“ pýtajú sa. „Je to on,“ odpovedajú niektorí. Ale iní tomu nemôžu uveriť: „Nie, ale sa naňho podobá.“ Ale muž hovorí: „Som to ja.“

„Ako to, že boli tvoje oči otvorené?“ chcú vedieť.

„Človek, ktorého volajú Ježiš, urobil blato a potrel mi oči a povedal mi: ‚Choď k Siloámu a umy sa.‘ Tak som išiel, umyl som sa a získal som zrak.“

„Kde je ten človek?“ pýtajú sa.

„Neviem,“ odpovedá.

Ľudia teraz vedú toho predtým slepého k náboženským vodcom, k farizejom. Aj tí sa ho vypytujú, ako získal zrak. „Položil mi na oči blato, umyl som sa a vidím,“ vysvetľuje muž.

Farizeji by sa mali tešiť s uzdraveným žobrákom! Ale namiesto toho Ježiša odsudzujú. „To nie je človek od Boha,“ tvrdia. Prečo? „Lebo nezachováva Sabat.“ Ale iní farizeji sa pýtajú: „Ako môže človek, ktorý je hriešnik, robiť také znamenia?“ Tak medzi nimi vznikne rozdelenie.

Preto sa pýtajú muža: „Čo o ňom hovoríš ty, keď vidíš, že ti otvoril oči?“

„Je to prorok,“ odpovedá.

Ale farizeji tomu nechcú veriť. Sú presvedčení, že Ježiš sa musel s týmto mužom tajne dohodnúť, aby oklamali ľudí. Aby to mohli vyriešiť, dajú si zavolať rodičov žobráka a vypytujú sa ich. Ján 8:59; 9:1–18.

▪ Čo zapríčinilo mužovu slepotu a čo ju nespôsobilo?

▪ Čo je noc, keď nemôže nikto pracovať?

▪ Ako prijímajú mužovo uzdravenie tí, ktorí ho poznajú?

▪ Ako vzniklo rozdelenie medzi farizejmi, keď sa dozvedeli o mužovom uzdravení?