Kapitola 87

Zabezpeč si budúcnosť praktickou múdrosťou

JEŽIŠ práve dorozprával príbeh o márnotratnom synovi zástupu, v ktorom sú jeho učeníci, nepoctiví vyberači daní a iní známi hriešnici. Sú tu aj znalci Písma a farizeji. Teraz Ježiš oslovuje svojich učeníkov a rozpráva podobenstvo o boháčovi, ktorý dostal nepriaznivú správu o svojom hospodárskom správcovi.

Ježiš rozpráva, ako si boháč zavolá správcu a oznámi mu, že ho prepustí. „Čo mám robiť, keď mi môj pán odníme správcovstvo?“ rozmýšľa správca. „Nie som dosť silný, aby som kopal, žobrať sa hanbím. Ach, viem, čo urobím, aby ma ľudia prijímali do svojich domovov, keď budem zbavený správcovstva.“

Čo zamýšľa? Zavolá si tých, ktorí sú dlžní jeho pánovi. „Koľko si dlžen?“ pýta sa.

‚2 200 litrov olivového oleja,‘ odpovie prvý.

‚Vezmi svoju písomnú zmluvu a posaď sa a rýchlo napíš 1 100,‘ hovorí správca.

Pýta sa iného: ‚A ty, koľko si dlžen?‘

‚22 000 litrov pšenice,‘ hovorí.

‚Vezmi svoju písomnú zmluvu a napíš 18 000.‘

Správca znižuje účty splatné jeho pánovi v medziach svojho práva, pretože ešte stále spravuje pánove financie. Keď zníži sumu uvedenú na účte, urobí si priateľov z tých, ktorí mu môžu preukázanú priazeň odplatiť vtedy, keď stratí zamestnanie.

Keď sa pán dopočuje, čo sa stalo, zapôsobí to naňho. Dokonca „pochválil správcu, hoci bol nespravodlivý, že si počínal s praktickou múdrosťou“. Ježiš dodáva: „Synovia tohto systému vecí sú v praktickom ohľade múdrejší voči svojej vlastnej generácii ako synovia svetla.“

Ježiš predkladá svojim učeníkom poučenie, ktoré z toho vyplýva, a povzbudzuje ich: „Robte si priateľov pomocou nespravodlivého bohatstva, aby vás, keď zlyhá, prijali do večných príbytkov.“

Ježiš nechváli správcu za jeho nespravodlivosť, ale za jeho prezieravú praktickú múdrosť. „Synovia tohto systému“ často šikovne používajú svoje peniaze alebo postavenie na získanie priateľstva tých, ktorí im môžu odplatiť priazeň. Aj Boží služobníci, „synovia svetla“, majú používať svoje hmotné prostriedky, svoje „nespravodlivé bohatstvo“, múdro na svoj úžitok.

Ale ako Ježiš hovorí, pomocou tohto bohatstva si majú robiť priateľov z tých, ktorí ich prijmú do „večných príbytkov“. Pre členov malého stáda sú tieto miesta v nebi, pre „iné ovce“ na rajskej zemi. Pretože do týchto príbytkov môže ľudí prijať iba Jehova a jeho Syn, mali by sme usilovne používať celé „nespravodlivé bohatstvo“, ktoré azda máme, na podporu záujmov Kráľovstva, a tak rozvíjať priateľstvo s Bohom a Kristom. Keď hmotné bohatstvo zlyhá alebo pominie, a to sa určite stane, zabezpečíme si našu večnú budúcnosť.

Ježiš ďalej hovorí, že tí, ktorí sa verne starajú o tieto hmotné čiže najmenšie veci, budú verní aj v starostlivosti o dôležitejšie veci. Ježiš pokračuje: „Ak ste neboli verní v súvislosti s nespravodlivým bohatstvom, kto vám zverí to, čo je pravé [totiž duchovné záujmy čiže záujmy Kráľovstva]? A ak ste neboli verní v súvislosti s tým, čo patrí inému [záujmy Kráľovstva, ktoré Boh zveruje svojim služobníkom], kto vám dá vaše vlastné [odmenu života vo večných príbytkoch]?“

Nemôžeme byť jednoducho pravými služobníkmi Boha, a pritom byť otrokmi nespravodlivého bohatstva, hmotného bohatstva. To hovorí Ježiš na záver: „Žiaden domáci sluha nemôže byť otrokom dvoch pánov; pretože alebo bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo sa bude jedného pridŕžať a druhým pohŕdať. Nemôžete byť otrokmi Boha a bohatstva.“ Lukáš 15:1, 2; 16:1–13; Ján 10:16.

▪ Ako si robí správca v Ježišovom podobenstve priateľov z tých, ktorí mu môžu byť neskôr užitoční?

▪ Čo je „nespravodlivé bohatstvo“ a ako si pomocou neho môžeme robiť priateľov?

▪ Kto nás môže prijať do „večných príbytkov“ a aké miesta to sú?