Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Zrada a zatknutie

Zrada a zatknutie

Kapitola 118

Zrada a zatknutie

JE UŽ dosť po polnoci, keď Judáš vedie veľký zástup vojakov, hlavných kňazov, farizejov a iných do Getsemanskej záhrady. Kňazi sa dohodli, že za zradu Ježiša vyplatia Judášovi 30 kúskov striebra.

Keď bol predtým Judáš poslaný preč od večere pesach, šiel zjavne priamo za hlavnými kňazmi. Tí okamžite zhromažďujú svojich úradníkov a skupinu vojakov. Judáš ich azda najprv vedie na miesto, kde Ježiš a jeho apoštoli slávili sviatok pesach. Keď zisťujú, že tam už nie sú, veľký zástup, ktorý nesie zbrane a v rukách drží lampy a fakle, ide za Judášom von z Jeruzalema naprieč údolím Kidron.

Judáš vedie sprievod na Olivový vrch a je si istý, že vie, kde nájde Ježiša. Počas posledného týždňa, keď Ježiš chodieval so svojimi apoštolmi z Betánie do Jeruzalema a naspäť, často sa s nimi zastavil v Getsemanskej záhrade oddýchnuť si a porozprávať sa. Ale teraz bude Ježiš asi skrytý v tme pod olivovníkmi. Ako ho vojaci spoznajú? Azda ho predtým nikdy nevideli. Judáš ale hovorí, že dá znamenie: „Koho pobozkám, ten je to. Zatknite ho a bezpečne ho odveďte.“

Judáš vedie veľký zástup do záhrady a keď vidí Ježiša s apoštolmi, ide priamo k nemu. „Buď pozdravený, Rabbi!“ hovorí a veľmi nežne ho bozkáva.

„Priateľ, prečo si tu?“ pýta sa Ježiš. Potom sám odpovedá na svoju otázku: „Judáš, zrádzaš Syna človeka bozkom?“ Ale dosť už o zradcovi! Ježiš vykročí do svetla horiacich fakieľ a lámp a pýta sa: „Koho hľadáte?“

„Ježiša Nazaretského,“ znie odpoveď.

„To som ja,“ odpovedá Ježiš a odvážne sa postaví pred nich. Ľudia v úžase nad jeho smelosťou nevedia, čo sa bude diať, ustupujú a padajú na zem.

„Povedal som vám, že som to ja,“ pokojne pokračuje Ježiš. „Ak teda hľadáte mňa, nechajte týchto odísť.“ Krátko predtým v hornej miestnosti Ježiš povedal v modlitbe svojmu Otcovi, že zachoval svojich verných apoštolov a že ani jeden z nich nebol zahubený „okrem syna zničenia“. Aby sa jeho slovo splnilo, žiada, aby jeho nasledovníci mohli odísť.

Keď sa vojaci spamätajú, vstávajú a začínajú Ježiša sputnávať. Vtedy si apoštoli uvedomujú, čo sa robí. „Pane, máme udrieť mečom?“ pýtajú sa. Skôr ako Ježiš stihne odpovedať, Peter držiac jeden z dvoch mečov, ktoré apoštoli so sebou priniesli, zaútočí na veľkňazovho otroka Malchusa, no Peter jeho hlavu nezasiahne, ale odsekne mu pravé ucho.

Tu zasahuje Ježiš. „Nechajte to,“ hovorí. Dotýka sa ucha a rana sa zahojí. Potom dáva významné poučenie, keď Petrovi prikazuje: „Daj svoj meč späť na miesto, lebo všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú. Alebo si myslíš, že sa nemôžem obrátiť na svojho Otca, aby mi poslal v tomto okamihu viac než dvanásť légií anjelov?“

Ježiš je ochotný nechať sa uväzniť. Vysvetľuje prečo: „Ako by sa... splnili Písma, že sa to tak musí stať?“ Dodáva: „Či vari nemám piť pohár, ktorý mi dal Otec?“ Úplne sa stotožňuje s Božou vôľou vzhľadom na seba.

Potom sa Ježiš obracia na zástup: „Vyšli ste s mečmi a kyjakmi ako proti lupičovi, aby ste ma uväznili?“ pýta sa. „Denne som sedával v chráme a učil, a predsa ste ma nezatkli. Ale to všetko sa stalo, aby sa splnili Písma prorokov.“

Nato skupina vojakov, vojenský veliteľ a židovské stráže chytia Ježiša a spútajú ho. Keď to apoštoli vidia, opúšťajú Ježiša a utekajú. Len akýsi mladý muž — azda to je učeník Marek — zostáva medzi zástupom. Bol azda v dome, kde Ježiš slávil pesach a odtiaľ potom odišiel so zástupom. Teraz ho ale ktosi spoznáva a chcú ho chytiť. Ale on tam necháva svoj ľanový odev a uniká. Matúš 26:47–56; Marek 14:43–52; Lukáš 22:47–53; Ján 17:12; 18:3–12

▪ Prečo si bol Judáš istý, že Ježiša nájde v Getsemanskej záhrade?

▪ Ako Ježiš prejavuje svoj záujem o apoštolov?

▪ Čo robí Peter na obranu Ježiša, ale čo o tom Ježiš hovorí Petrovi?

▪ Ako Ježiš dokázal, že sa úplne stotožňuje s Božou vôľou vzhľadom na seba?

▪ Kto zostáva s Ježišom, keď ho apoštoli opúšťajú, a čo sa mu prihodí?