EXPANZIA, ktorej výsledkom bola Grécka ríša, mala svoj začiatok v horách Macedónie. Tam Alexander, ktorý mal vtedy niečo vyše 20 rokov, začal uvažovať o dobytí Východu. V roku 334 pred n. l. vytiahol so svojou armádou cez Hellespont (Dardanely), úžinu, ktorá rozdeľuje Európu a Áziu. Tak ako rútiaci sa „leopard“, Gréci pod vedením Alexandra vybojovali rad rýchlych víťazstiev. (Dan 7:6) Alexander zvíťazil nad Peržanmi na pláňach pri rieke Graniku blízko Tróje a presvedčivé víťazstvo dosiahol nad nimi aj pri Isse.

Gréci vtrhli do Sýrie a Fenície, kde po sedemmesačnom obliehaní dobyli Týrus. (Ez 26:4, 12) Alexander ušetril Jeruzalem, ale podmanil si Gazu. (Ze 9:5) V Egypte založil Alexandriu, ktorá sa neskôr stala strediskom obchodu a vzdelanosti. Potom opäť prešiel cez Zasľúbenú krajinu a znovu porazil Peržanov, tentoraz pri Gaugaméle, blízko zrúcanín mesta Ninive.

Odtiaľ sa Alexander vybral smerom na juh a dobyl perzské administratívne strediská Babylon, Šušan (Súzy) a Persepolis. Potom rýchlo prešiel Perzskou ríšou a dostal sa až k rieke Indus v dnešnom Pakistane. Alexandrovi sa iba za osem rokov podarilo dobyť väčšinu vtedy známeho sveta. Ale v roku 323 pred n. l., keď mal 32 rokov, zomrel v Babylone na maláriu. — Dan 8:8.

 Helénsky vplyv v Zasľúbenej krajine bol silný. V tejto oblasti sa usadili niektorí veteráni z Alexandrovej armády. V prvom storočí už existovala konfederácia miest (Dekapolis), v ktorých sa hovorilo po grécky. (Mat 4:25; Mar 7:31) Hebrejské Písma sa stali dostupnými aj v gréčtine. A koiné (bežná gréčtina) sa stala medzinárodným jazykom na šírenie kresťanského učenia.

Rímska ríša

Čo sa dialo na západe? Význam Ríma — ktorý bol predtým iba skupinou dedín na rieke Tiber — začal rásť. Časom sa mu pomocou účinnej vojnovej mašinérie a centralizovanej politickej moci podarilo pohltiť oblasti, nad ktorými vládli Alexandrovi štyria generáli. V roku 30 pred n. l. už bola dominantnou mocnosťou jednoznačne Rímska ríša; na scéne sa objavilo „zviera naháňajúce strach“ z Danielovho videnia. — Dan 7:7.

Rímska ríša siahala od Británie dole k severnej Afrike a od Atlantického oceánu k Perzskému zálivu. Keďže obklopovala Stredozemné more, Rimania ho nazývali Mare Nostrum (Naše more).

Na Židov, ktorých krajina bola súčasťou Rímskej ríše, mali vplyv aj Rimania. (Mat 8:5–13; Sk 10:1, 2) Ježiš sa dal pokrstiť a zomrel za vlády cisára Tibéria. Niektorí rímski vládcovia kruto prenasledovali kresťanov, ale nepodarilo sa im zničiť pravé uctievanie. Po 1300 rokoch Rímska ríša podľahla útokom germánskych kmeňov zo severu a kočovných útočníkov z východu.

[Mapa na strane 26]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Grécka ríša

Po Alexandrovi mali moc nad rozľahlou ríšou jeho štyria generáli

▪ Kassandros

▫ Lysimachos

○ Ptolemaios I.

• Seleukos I.

A2 ▪ GRÉCKO

A2 ▪ Atény

A2 ▪ ACHAJA

A3 ○ Cyrene

A3 ○ LÍBYA

B2 ▫ Byzantion

B3 ○ CYPRUS

B4 ○ No-amon (Téby)

C3 Palmýra (Tadmor)

C3 ○ Geraza

C3 ○ Filadelfia

C3 ○ Jeruzalem

C5 ○ Syene

G2 • Alexandria Margiana

Alexandrovo ťaženie

A2 ▪ MACEDÓNIA

A2 ▪ Pella

A2 ▫ TRÁCIA

B2 ▫ Trója

B2 ▫ Sardy

B2 ▫ Efez

B2 ▫ Gordion

C2 ▫ Ankara

C3 • Tarzus

C3 • Issos

C3 • Antiochia (sýrska)

C3 ○ Týrus

C4 ○ Gaza

B4 ○ EGYPT

B4 ○ Memfis

B4 ○ Alexandria

A4 ○ Sívske oázy

B4 ○ Memfis

C4 ○ Gaza

C3 ○ Týrus

C3 ○ Damask

C3 • Aleppo

D3 • Nisibis

D3 • Gaugaméla

D3 • Babylon

E3 • Šušan

E4 • PERZIA

E4 • Persepolis

E4 • Pasargady

E3 • MÉDIA

E3 • Ekbatána

E3 • Rhagai

E3 • Hekatompylos

F3 • PARTIA

G3 • ARIA

G3 • Alexandria Areión

G3 • Alexandria Profthasia

F4 • DRANGIANA

G4 • ARACHÓZIA

G4 • Alexandria Arachosiorum

H3 • Kábul

G3 • Drapsaka

H3 • Alexandria Oxiana

G3 • Drapsaka

G3 • BAKTRIA

G3 • Baktra

G2 • Derbent

G2 • SOGDIANA

G2 • Marakanda

G2 • Buchara

G2 • Marakanda

H2 • Alexandria Eschaté

G2 • Marakanda

G2 • Derbent

G3 • Baktra

G3 • BAKTRIA

G3 • Drapsaka

H3 • Kábul

H3 • Taxila

H5 • INDIA

H4 • Alexandria

G4 • GEDRÓZIA

F4 • Pura

E4 • PERZIA

F4 • Alexandria

F4 • KARMÁNIA

E4 • Pasargady

E4 • Persepolis

E3 • Šušan

D3 • Babylon

[Ostatné miesta]

A3 KRÉTA

D4 ARÁBIA

[Vodné plochy]

B3 Stredozemné more

C5 Červené more

E4 Perzský záliv

G5 Arabské more

[Rieky]

B4 Níl

D3 Eufrat

D3 Tigris

G4 Indus

[Mapa na strane 27]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Rímska ríša

A1 BRITÁNIA

A3 ŠPANIELSKO

B1 GERMÁNIA

B2 GALIA

B2 ITÁLIA

B2 Rím

B3 Kartágo

C2 ILÝRIA

C3 GRÉCKO

C3 Aktión

C3 Cyrene

D2 Byzantion (Konštantínopol)

D3 MALÁ ÁZIA

D3 Efez

D3 Aleppo

D3 Antiochia (sýrska)

D3 Damask

D3 Geraza (Jaraš)

D3 Jeruzalem

D3 Alexandria

D4 EGYPT

[Vodné plochy]

A2 Atlantický oceán

C3 Stredozemné more

D2 Čierne more

D4 Červené more

[Obrázok na strane 26]

Ptolemaios II. obnovil Rabbu a premenoval ju na Filadelfiu. Z toho obdobia zostali ruiny veľkého rímskeho divadla

[Obrázok na strane 27]

Geraza (Jaraš), mesto Dekapolisu

[Obrázok na strane 27]

Rímske cesty, ako táto blízko Aleppa, siahali až do Európy, severnej Afriky a na Blízky východ. Kresťania používali tieto cesty na šírenie biblickej pravdy