DVE významné pohoria obkolesujú plošinu, na ktorej leží dnešný Irán: pohorie Elborz (južne od Kaspického mora) a pohorie Zagros (tiahne sa juhovýchodne smerom k Perzskému zálivu). Tieto pohoria sú prerušované dlhými úrodnými údoliami, ktorých svahy sú porastené stromami. V údoliach je podnebie mierne, ale na vyššie položených, vyprahnutých a vetristých pláňach bývajú mrazivé zimy. Neďaleko sa rozprestiera riedko osídlená púšť. V tejto oblasti, na východ od Mezopotámie, povstala Médo-perzská ríša.

Médi boli spočiatku sústredení v severnej časti plošiny a neskôr sa rozšírili do Arménie a Cilície. Peržania zas obývali juhozápadnú časť plošiny, východne od údolia rieky Tigris. V polovici šiesteho storočia pred n. l., pod vládou Cýra, sa tieto dve kráľovstvá zjednotili a vytvorili médo-perzskú svetovú veľmoc.

V roku 539 pred n. l. sa Cýrus zmocnil Babylona. Jeho ríša smerom na východ siahala až po Indiu. A na západ zahŕňala Egypt a dnešné Turecko. Daniel vhodne opísal Médo-perzskú ríšu ako nenásytného ‚medveďa‘, ktorý ‚zožral hodne mäsa‘. (Dan 7:5) Cýrova vláda sa vyznačovala ľudskosťou a toleranciou. Tento panovník rozdelil svoju ríšu na provincie. Nad každou z nich vládol satrapa, spravidla  Peržan, ale pod ním bol ešte miestny vládca, ktorý disponoval určitou mierou autority. Všetky národy, ktoré spadali pod túto ríšu, boli podnecované, aby si uchovali vlastné zvyky a náboženstvo.

V súlade s touto politikou Cýrus dovolil Židom vrátiť sa, aby mohli znova postaviť Jeruzalem a obnoviť pravé uctievanie, tak ako to opisujú Ezdráš a Nehemiáš. Myslíš si, že táto veľká skupina ľudí sa vrátila tou istou cestou, ktorou išiel kedysi Abrahám, čiže pozdĺž Eufratu smerom ku Karkemišu, alebo putovali kratšou cestou cez Tadmor a Damask? Kadiaľ presne išli, Biblia neuvádza. (Pozri strany 6–7.) Časom sa Židia usadili aj v iných častiach ríše, napríklad v delte Nílu a na ešte južnejších miestach. Pomerne veľký počet Židov však zostal v Babylone, čo zrejme vysvetľuje, prečo ho o niekoľko storočí navštívil apoštol Peter. (1Pe 5:13) Áno, Médo-perzská ríša zohrala veľkú úlohu v tom, že za vlády nasledujúcich veľmocí, Grécka a Ríma, boli Židia rozptýlení na mnohých miestach.

Po tom, čo Médo-Peržania dobyli Babylon, používali toto mesto, kde boli v lete extrémne horúčavy, ako administratívne stredisko. Šušan, ktorý bol predtým hlavným mestom Elámu, bol teraz jedným z kráľovských miest. Práve tam perzský kráľ Ahasver (zrejme Xerxes I.) urobil Ester kráľovnou a prekazil sprisahanie, ktorého cieľom bolo vyhladiť Boží ľud z celej ríše. Ďalšie dve významné mestá Médo-Perzie boli Ekbatána (v nadmorskej výške viac ako 1900 metrov, kde boli príjemné letá) a Pasargady (v rovnakej nadmorskej výške, ale asi o 650 kilometrov ďalej na juhovýchod).

Ako prišla táto svetová veľmoc k svojmu koncu? V čase, keď bola Médo-Perzia na vrchole moci, zareagovala na grécke povstania na severozápadnej hranici. Grécko bolo vtedy rozdelené na bojujúce mestské štáty, ale tieto mestské štáty sa spojili a porazili perzské vojská v rozhodujúcich bitkách pri Maratóne a Salamíne. Tieto udalosti pripravili pôdu na to, aby zjednotené Grécko prevzalo moc od Médo-Perzie.

[Mapa na strane 24]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Médo-perzská ríša

A2 MACEDÓNIA

A2 TRÁCIA

A4 Cyrene

A4 LÍBYA

B2 Byzantion

B2 LÝDIA

B3 Sardy

B4 Memfis (Nof)

B4 EGYPT

B5 No-amon (Téby)

B5 Syene

C3 CILÍCIA

C3 Tarzus

C3 Issos

C3 Karkemiš

C3 Tadmor

C3 SÝRIA

C3 Sidon

C3 Damask

C3 Týrus

C4 Jeruzalem

D2 Fásis

D2 ARMÉNIA

D3 ASÝRIA

D3 Ninive

D4 Babylon

E3 MÉDIA

E3 Ekbatána (Achmeta)

E3 HYRKÁNIA

E4 Šušan (Súzy)

E4 ELÁM

E4 Pasargady

E4 Persepolis

E4 PERZIA

F3 PARTIA

F4 DRANGIANA

G2 Marakanda (Samarkand)

G3 SOGDIANA

G3 BAKTRIA

G3 ARIA

G4 ARACHÓZIA

G4 GEDRÓZIA

H5 INDIA

[Ostatné miesta]

A2 GRÉCKO

A3 Maratón

A3 Atény

A3 Salamína

C1 SKÝTIA

C4 Elat (Elót)

C4 Téma

D4 ARÁBIA

[Vrchy]

E3 ELBORZ

E4 ZAGROS

[Vodné plochy]

B3 Stredozemné more (Veľké more)

C2 Čierne more

C5 Červené more

E2 Kaspické more

E4 Perzský záliv

[Rieky]

B4 Níl

C3 Eufrat

D3 Tigris

H4 Indus

[Obrázok na strane 24]

Cýrove vojská museli na ceste do Babylona prejsť cez pohorie Zagros

[Obrázok na strane 25]

Hore: Brána všetkých národov v Persepole

[Obrázok na strane 25]

Vložený obrázok: Cýrova hrobka v Pasargadách