BOH sľúbil Abramovi, že jeho semenu dá krajinu „od Egyptskej rieky... k rieke Eufrates“. (1Mo 15:18; 2Mo 23:31; 5Mo 1:7, 8; 11:24) Odvtedy, čo Jozua vstúpil do Kanaanu, prešlo asi štyristo rokov, kým Zasľúbená krajina dosiahla také rozmery.

Kráľ Dávid dobyl aramejské kráľovstvo Cóba, ktoré sa rozprestieralo až po Eufrat v severnej Sýrii. a A úspechy proti Filištíncom na juhu ho doviedli až k egyptským hraniciam. — 2Sa 8:3; 1Pa 18:1–3; 20:4–8; 2Pa 9:26.

Šalamún, ktorého panovanie bolo predobrazom pokojnej vlády Mesiáša, vládol potom „od Rieky [Eufrat] po krajinu Filištíncov a po egyptskú hranicu“. (1Kr 4:21–25; 8:65; 1Pa 13:5; Ža 72:8; Ze 9:10) No zvyčajne sa hovorilo, že oblasť, ktorú Izrael obýval, siahala „od Dána po Bér-šebu“. — 2Sa 3:10; 2Pa 30:5.

Kráľ Šalamún neposlúchol Boha a začal si zväčšovať počet koní a bojových vozov. (5Mo 17:16; 2Pa 9:25) Tie mohol presúvať po celej sieti tamojších ciest. (Joz 2:22; 1Kr 11:29; Iz 7:3; Mat 8:28) Detailný opis máme iba v prípade niekoľkých takých ciest, ako napríklad „cesty, ktorá vychádza z Bételu do Sichemu, a južne od Lebóny“. — Sud 5:6; 21:19.

Kniha The Roads and Highways of Ancient Israel (Cesty starovekého Izraela) uvádza: „Jednoznačne najväčšou prekážkou v úsilí preskúmať celú sieť ciest starovekého Izraela je fakt, že po cestách z obdobia Starého zákona nezostali žiadne rozoznateľné stopy, keďže cesty [v tom čase] neboli vydláždené.“ Napriek tomu topografia a vykopávky izraelských miest naznačujú, kadiaľ mnohé cesty viedli.

Cesty mali často veľký vplyv na postup vojenských oddielov. (1Sa 13:17, 18; 2Kr 3:5–8) Keď sa Filištínci vydali do boja proti Izraelu, vykročili z Ekronu a Gátu do oblasti „medzi Sochom a Azékou“. So Saulovou armádou sa stretli „v nížine Éla“. Keď Dávid usmrtil Goliáta, Filištínci utiekli naspäť do Gátu a Ekronu a Dávid šiel hore do Jeruzalema. — 1Sa 17:1–54.

Lachiš (D10), Azéka (D9) a Bet-šemeš (D9) boli mestá, ktoré ležali na prirodzených cestách cez Šefelu a k Judskej pahorkatine. Tieto mestá tak hrali veľmi dôležitú úlohu, pretože bránili nepriateľom vniknúť z Via Maris do vnútrozemia Izraela. — 1Sa 6:9, 12; 2Kr 18:13–17.

[Poznámka pod čiarou]

 [Mapy na strane 17]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Územie a cesty v čase zjednoteného kráľovstva

Hranice (za Šalamúna)

Tifsach

Chamat

Tadmor

Berotai (Kun?)

Sidon

Damask

Týrus

Dán

Jeruzalem

Gaza

Aroer

Bér-šeba

Támar

Ecjon-geber

Elat (Elót)

[Rieky a bystriny]

Eufrat

Egyptské ú. b.

Dávid a Šalamún (cesty)

B10 Gaza

C8 Joppa

C9 Ašdód

C10 Aškelón

C11 Ciklag

C12 PUSTATINA PÁRAN

D5 Dor

D6 Chefer

D8 Afék

D8 Ráma

D9 Šalbim

D9 Gezer

D9 Makac

D9 Ekron

D9 Bet-šemeš

D9 Gát

D9 Azéka

D10 Socho

D10 Adullam

D10 Keila

D10 Lachiš

D11 Jattir

D12 Bér-šeba

E2 Týrus

E4 Kabul

E5 Jokneam (Jokmeam?)

E5 Megiddo

E6 Tánach

E6 Arubbót

E7 Piratón

E8 Lebóna

E8 Cereda

E8 Bétel

E9 Dolný Bet-choron

E9 Horný Bet-choron

E9 Geba

E9 Gibeon

E9 Gibea

E9 Kirjat-jearim

E9 Nób

E9 Baal-peracim

E9 Jeruzalem

E9 Betlehem

E10 Tekoa

E10 Hebron

E11 Zif

E11 Choreš?

E11 Karmel

E11 Maón

E11 Eštemoa

F5 En-dor

F5 Šunem

F5 Jezreel

F6 Bet-šean

F7 Tirca

F7 Sichem

F8 Caretan

F8 Šílo

F8 Ofra?

F9 Jericho

F11 En-gedi

G2 Ábel-bét-maakach

G2 Dán

G3 Chácor

G3 MAACHA

G5 Lo-debar (Debir)

G5 Rogélim

G6 Ábel-mecholah

G7 Sukkót

G7 Machanajim

H1 SÝRIA

H4 GEŠÚR

H6 Rámot-gileád

H8 Rabba

H9 Medéba

H11 Aroer

H12 MOÁB

I4 Chelam?

I9 AMMÓN

[Hlavné cesty]

C10 Via Maris

H6 Kráľova cesta

[Vrchy]

F5 Gilboa

[Vodné plochy]

C8 Stredozemné more (Veľké more)

F10 Soľné more (Mŕtve more)

G4 Galilejské more

[Pramene a studne]

E9 En-rogel

[Obrázky na strane 16]

Vpravo: Údolie Éla, pohľad na východ smerom k Judskej pahorkatine

Dole: Pomocou siete ciest bolo možné cestovať po Zasľúbenej krajine