V ROKU 740 pred n. l. Asýria dobyla Samáriu, hlavné mesto severného izraelského kráľovstva. Tak Izraeliti padli do rúk krutej mocnosti. Asýria sa nachádzala v severnej časti mezopotámskych planín, blízko jednej z najväčších riek v Úrodnom polmesiaci, rieky Tigris. Dve najvýznamnejšie mestá Asýrie, Ninive a Kalach, založil Nimród. (1Mo 10:8–12) V dňoch Salmanazara III. začala Asýria rozširovať svoju ríšu na západ, do dobre zavlažovaných a úrodných oblastí Sýrie a severného Izraela.

Za vlády kráľa Tiglat-pilezera III. (Pula), ktorého spomína aj Biblia, začala Asýria utláčať Izrael. Jeho vojenské ťaženie ovplyvnilo aj Judsko, ktoré bolo na juhu. (2Kr 15:19; 16:5–18) Po čase sa ničivé „vody“ Asýrie dostali do Judska a k jeho hlavnému mestu Jeruzalemu. — Iz 8:5–8.

Asýrsky kráľ Senacherib vtrhol do Judska v roku 732 pred n. l. (2Kr 18:13, 14) Vyplienil 46 judských miest vrátane Lachiša, ktorý ležal na strategicky výhodnom mieste v Šefele. Ako vidno aj na mape, Senacheribovi to umožnilo rozostaviť svoje vojská priamo za Jeruzalemom. Tak mohol hlavné mesto Judska obkľúčiť. Senacherib sa vo svojich análoch chváli tým, že uväznil Ezechiáša „ako vtáka v klietke“, ale asýrske záznamy sa akosi vyhýbajú zmienke o zničení Senacheribových vojakov rukou Božieho anjela. — 2Kr 18:17–36; 19:35–37.

Dni asýrskej mocnosti však už boli spočítané. Médi, ktorí boli sústredení na hornatej plošine dnešného Iránu, začali bojovať proti zvyšku asýrskej armády. To odvrátilo pozornosť Asýrie od jej západných provincií, ktoré sa tiež začali búriť. Medzitým začali silnieť Babylončania, ktorým sa podarilo zmocniť mesta Aššúr. V roku 632 pred n. l. podľahlo Ninive — ‚mesto krviprelievania‘ — aliancii Babylončanov, Médov a Skýtov, bojovného národa z oblasti severne od Čierneho mora. Týmito udalosťami sa splnili proroctvá Náhuma a Sofoniáša. — Náh 3:1; Sof 2:13.

Smrteľný úder dostala Asýria v Hárane. Tam na asýrske vojská zaútočila armáda odhodlaných Babylončanov. Asýrčania sa ich snažili zadržať, kým by neprišli posily z Egypta. Ale faraóna Necha cestou na sever zdržal pri Megidde odpor judského kráľa Joziáša. (2Kr 23:29) Keď sa Necho konečne dostal do Háranu, už bolo neskoro — Asýria padla.

Babylonská ríša

Na ktoré mesto si pomyslíš, keď počuješ slovné spojenie „visuté záhrady“? Zrejme na Babylon, hlavné mesto svetovej veľmoci známej ako Babylonia a prorocky zobrazenej okrídleným levom. (Dan 7:4) Babylon bol známy svojím bohatstvom, obchodom a rozvinutým náboženstvom a astrológiou. Jeho ríša ležala na močaristých pláňach južnej Mezopotámie medzi riekami Eufrat a Tigris. Samotné mesto sa rozkladalo na obidvoch brehoch  Eufratu a múry mesta vytvárali dojem, že je nedobytné.

Babylončania vybudovali obchodné cesty cez skalnatú púšť severnej Arábie. Jeden čas kráľ Nabonidus nechal Balsazára vládnuť v Babylone, kým on býval v Téme.

Babylonské vojská vtrhli do Kanaanu trikrát. Po tom, čo v roku 625 pred n. l. Nabuchodonozor porazil Egypťanov pri Karkemiši, Babylončania sa vydali smerom na juh k Chamatu, kde ustupujúcich Egypťanov opäť porazili. Odtiaľ sa po pobreží rýchlo presunuli k Egyptskému údoliu bystriny a cestou zničili Aškelon. (2Kr 24:7; Jer 47:5–7) Počas tohto ťaženia sa Judsko stalo vazalom Babylona. — 2Kr 24:1.

V roku 618 pred n. l. sa judský kráľ Jehojakim vzbúril. Babylon zareagoval tým, že proti Judsku poslal armády okolitých národov a sám obľahol Jeruzalem a podmanil si ho. Onedlho kráľ Cedekijah vyvolal neúprosnú zúrivosť Babylončanov proti Judsku, keď sa spojil s Egyptom. Babylončania opäť vtrhli do Judska a začali ničiť jeho mestá. (Jer 34:7) Nabuchodonozor nakoniec obrátil pozornosť na Jeruzalem a v roku 607 pred n. l. ho dobyl. — 2Pa 36:17–21; Jer 39:10.

[Mapa na strane 23]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Babylonská ríša/​Asýrska ríša

Asýrska ríša

B4 Memfis (Nof)

B4 Coán

B5 EGYPT

C2 CYPRUS (KITTIM)

C3 Sidon

C3 Týrus

C3 Megiddo

C3 Samária

C4 Jeruzalem

C4 Aškelón

C4 Lachiš

D2 Háran

D2 Karkemiš

D2 Arpad

D2 Chamat

D3 Ribla

D3 SÝRIA

D3 Damask

E2 Gozan

E2 MEZOPOTÁMIA

F2 MINNI

F2 ASÝRIA

F2 Chorsabád

F2 Ninive

F2 Kalach

F2 Aššúr

F3 BABYLONIA

F3 Babylon

F4 CHALDEA

F4 Erech

F4 Ur

G3 Šušan

G4 ELÁM

Babylonská ríša

C3 Sidon

C3 Týrus

C3 Megiddo

C3 Samária

C4 Jeruzalem

C4 Aškelón

C4 Lachiš

D2 Háran

D2 Karkemiš

D2 Arpad

D2 Chamat

D3 Ribla

D3 SÝRIA

D3 Damask

D5 Téma

E2 Gozan

E2 MEZOPOTÁMIA

E4 ARÁBIA

F2 MINNI

F2 ASÝRIA

F2 Chorsabád

F2 Ninive

F2 Kalach

F2 Aššúr

F3 BABYLONIA

F3 Babylon

F4 CHALDEA

F4 Erech

F4 Ur

G3 Šušan

G4 ELÁM

[Ostatné miesta]

G2 MÉDIA

hlavné cesty (Pozri publikáciu)

[Vodné plochy]

B3 Stredozemné more (Veľké more)

C5 Červené more

H1 Kaspické more

H5 Perzský záliv

[Rieky]

B5 Níl

E2 Eufrat

F3 Tigris

[Obrázok na strane 22]

Tell Lachiš

[Obrázok na strane 22]

Model starovekého Megidda

[Obrázok na strane 23]

Umelecké stvárnenie babylonských visutých záhrad